Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Moore Outsourcing s.r.o., Drieňová 34, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 951 989, zastúpeného advokátom JUDr. Radoslavou Slávikovou Geržovou, PhD., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava proti žalovanému: Glory s.r.o., Sputniková 3252/6, 821 02 Bratislava, IČO: 47 605 642 o zaplatenie istiny 603,96 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -122 zo dňa 8.10.2020 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -122 zo dňa 8.10.2020 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 603,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 603,96 eura od 13.7.2019 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia , , , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.9.2019 a postúpeným súdu prvej inštancie dňa 22.11.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 603,96 eura s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie dojednanej odmeny za poskytnuté účtovné služby, čo žalobca odôvodnil tým, že má nárok na zaplatenie žalovanej sumy za spracovanie účtovníctva a daňového priznania k dani z príjmov za rok 2018, za ktoré žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 190100257 na sumu 603,96 eura splatnú dňa 12.7.2019, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Žalobca uviedol, že predmetnú faktúru doručil žalovanému podľa dohody e-mailom spolu s vypracovanou účtovnou závierkou a daňovým priznaním, pričom informácie o cene za poskytnuté služby žalovaný dostal vopred e-mailom a nerozporoval ich. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný sa v konaní najskôr bránil tým, že mu faktúra žalobcu nebola doručená a že sa jedná o nesprávnu výšku fakturovanej sumy s tým, že žalovanému bola e-mailom doručená cenová ponuka, s ktorou nesúhlasil a telefonicky sa dohodol so žalobcom na sume 240,- eur s DPH. Na pojednávaní konanom dňa 30.6.2020 žalovaný

uviedol, že od žalobcu požadoval iba vypracovanie daňového priznania za sumu 240,- eur s DPH, pričom ďalšie fakturované položky (položkovité spracovanie účtovníctva do denníka) nevyžadoval. Žalovaný nevedel označiť osobu, s ktorou sa mal v mene žalobcu dohodnúť na cene 240,- eur s DPH. So žalobcom nemal spísanú žiadnu písomnú objednávku a podľa svojho tvrdenia sa na finálnej sume so žalobcom dohodol na osobnom stretnutí pri odovzdávaní podkladov. Súčasne uviedol, že so sumou 200,- eur bez DPH súhlasí.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalobca vypracoval pre žalovaného daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2018 a účtovnú závierku s poznámkami, ktoré žalovanému doručil e-mailom dňa 28.6.2019. Žalobca zároveň pre žalovaného položkovo spracoval účtovníctvo, pričom samotné vykonanie spracovania účtovníctva žalovaný nerozporoval. Spracovanie účtovníctva bolo nevyhnutné pre vypracovanie daňového priznania a podľa stanoviska konateľa žalobcu zo dňa 30.6.2020 by daňové priznanie samostatne nebolo možné zostaviť, nakoľko pri spracovaní daňového priznania sa vždy vychádza z hospodárskeho výsledku vyplývajúceho z účtovníctva a taktiež ostatné informácie potrebné pre zostavenie daňového priznania nie je možné získať iným spôsobom než zo spracovaného účtovníctva a zostavenej účtovnej závierky a preto bolo nevyhnutné spracovať účtovníctvo položkovo. Uvedené vyjadrenie žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil a bránil sa iba tým, že si objednal vyhotovenie daňového priznania pre daň z príjmov právnickej osoby, a nie spracovanie účtovníctva do denníka. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 190100257 zo dňa 28.6.2019 na sumu 603,96 eura, ktorá bola splatná dňa 12.7.2019 a ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval spracovanie účtovníctva položkovo - 337 položiek za cenu 0,90 eura/položka - spolu vo výške 363,96 eura bez DPH (správne malo byť uvedené „303,30 eura bez DPH“ - poznámka odvolacieho súdu vyplývajúca z predmetnej faktúry na č.l. 4 súdneho spisu) a spracovanie daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby vo výške 200,- eur bez DPH. Z e-mailu zo dňa 28.6.2019 súd prvej inštancie zistil, že žalobca zaslal žalovanému spracované daňové priznanie, účtovnú závierku s poznámkami a faktúru č. 190100257. Z e-mailovej komunikácie strán sporu súd prvej inštancie zistil, že dňa 22.5.2019 žalovaný zisťoval u žalobcu možnosť vypracovania daňového priznania a žalobca potvrdil, že vie vyhotoviť daňové priznanie podľa požiadaviek žalovaného s tým, že cena za vypracovanie daňového priznania, závierky a poznámok je vo výške 200,- eur bez DPH a cena v prípade účtovania dokladov je 0,90 eura za účtovnú položku = zápis v denníku. Na uvedené žalovaný reagoval správou, že prinesie potrebné podklady nasledujúci deň. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle ustanovení , , , a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 200,- eur, t.j. 240,- eur s DPH žalovaný nerozporoval, a teda nebol medzi stranami sporný, avšak namietal nárok žalobcu na zaplatenie ceny za položkové spracovanie účtovníctva vo výške 363,96 eura. K obrane žalovaného súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalovaný sa najskôr bránil tým, že sa na cene 200,- eur bez DPH dohodol so žalobcom telefonicky, potom žalovaný tvrdil, že finálnu cenu 200,- eur bez DPH si dohodol na osobnom stretnutí u žalobcu pri odovzdávaní dokladov, avšak podľa súdu prvej inštancie žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, keď ani nevedel označiť osobu, s ktorou sa mal na osobnom stretnutí dohodnúť na finálnej cene 200,- eur bez DPH. Navyše, vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania niekoľkokrát menil svoje skutkové tvrdenia, keď najskôr tvrdil, že sa mal na cene so žalobcom dohodnúť telefonicky, potom uviedol, že takáto dohoda mala byť uzatvorená na osobnom stretnutí a nakoniec tvrdil, že on si u žalobcu objednal iba vyhotovenie daňového priznania, a nie spracovanie účtovníctva, pričom ani jedno z týchto tvrdení žalovaný v konaní nepreukázal, súd prvej inštancie považoval tieto tvrdenia žalovaného za účelové. Na druhej strane, z predloženej e-mailovej komunikácie, v ktorej sú jasne uvedené informácie o cene za vypracovanie daňového priznania, ako aj za položkové spracovanie účtovníctva a tiež z následného správania sa žalovaného, ktorý po týchto informáciách dobrovoľne predložil žalobcovi potrebné doklady za účelom poskytnutia účtovných služieb, podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný mal záujem jednak o vypracovanie daňového priznania, ako aj o položkové spracovanie účtovníctva, a to za cenu uvedenú v predloženej e-mailovej komunikácii, nakoľko existencia dohody o inej cene nebola v priebehu konania preukázaná. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež poukázal na stanovisko konateľa žalobcu, podľa ktorého bolo nevyhnutným predpokladom vypracovania daňového priznania položkové spracovanie účtovníctva, pričom tieto skutočnosti žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, a to ani po tom, ako mu bolo predmetné stanovisko doručené a súd prvej inštancie ho vyzval na vyjadrenie. Vzhľadom na uvedené sa toto skutkové tvrdenie stalo medzi sporovými stranami nesporným. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s a nakoľko mal

žalobca v konaní voči žalovanému plný úspech, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a žalobu zamietol, prípadne vrátil na opätovné prejednanie. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že dostatočne neskúmal, prečo spoločnosť žalobcu poskytla uvedené služby aj napriek tomu, že neboli jednoznačne objednané, nakoľko žalovaný uviedol, že položkový rozpočet by na vyžiadanie vedel doložiť a tým pádom nebolo nutné, aby žalobca takúto službu vykonával. Aj keby žalovaný čisto hypoteticky pripustil situáciu, že žalovaný takýmto položkovým rozpočtom nedisponoval, tak žalobca ho mal na danú situáciu upozorniť, vyžiadať si doloženie a až v prípade nedoloženia danej dokumentácie mal vykonať danú službu. Žalovaný tiež namietal, že pri vyjadrení o potrebe doloženia položkového rozpočtu súd vychádzal z vyjadrenia žalobcu, čo žalovaný považuje za zaujaté stanovisko, ktoré sa nedá považovať za stanovisko nezávislé. K záveru súdu prvej inštancie, že z e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný mal záujem aj o vypracovanie položkového rozpočtu, žalovaný v odvolaní uviedol, že danú službu žalovaný nikdy nijakým spôsobom nepotvrdil, ani si neobjednal a taktiež o danú službu neprejavil záujem. To, že daná služba bola ponúknutá a žalovaný na ňu nereagoval, sa podľa žalovaného žiadnym spôsobom nedá považovať za súhlas a objednanie danej služby. Žalovaný tiež poukázal na nemožnosť prípravy na záverečnú reč vzhľadom k tomu, že malo ísť o pojednávanie bez rozhodnutia.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 9.12.2020, v ktorom namietal, že odvolanie žalovaného neobsahuje náležitosti požadované , t.j. neobsahuje uvedenie odvolacích dôvodov, ako ani uvedenie rozsahu, v akom sa výrok rozsudku napáda. Žalovaný v odvolaní jasne a zrozumiteľne neuviedol, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozsudku alebo postupu súdu prvej inštancie, a to takým spôsobom, aby z jeho obsahu bolo zrejmé, z ktorého taxatívne uvedeného zákonného dôvodu žalovaný odvolanie uplatňuje, v nadväznosti na čo žalobca navrhol, aby odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietol podľa , keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. K tvrdeniu žalovaného, že by na požiadanie vedel doložiť položkový rozpočet, žalobca uviedol, že ho nie je možné akceptovať, nakoľko ide jednak v zmysle o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a jednak toto tvrdenie nebolo preukázané a nie je ničím podložené. Žalovaný mal navyše v priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a bol opakovane súdom prvej inštancie poučený o sudcovskej koncentrácii konania. K tvrdeniu žalovaného, že pri vyjadrení o potrebe doloženia položkového rozpočtu súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia žalobcu, žalobca uviedol, že stanovisko žalobcu bolo spracované konateľom žalobcu zapísaným v komore daňových poradcov Českej republiky, ako aj v slovenskej komore daňových poradcov, je formulované všeobecne a podľa názoru žalobcu spĺňa kritériá objektívnosti. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie stanovisko nenamietal, hoci mu bolo osobitne vopred doručené a z toho dôvodu žalobca považuje toto tvrdenie žalovaného za bezpredmetné. K tvrdeniu žalovaného, že na cenovú ponuku ohľadom vypracovania položkového rozpočtu nereagoval žiadnym spôsobom, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami bolo preukázané, že na uvedené ceny žalovaný reagoval správou, že prinesie potrebné podklady nasledujúci deň a cenu ani služby nijako nerozporoval, a to ani po obdržaní faktúry vystavenej žalobcom. Žalovaný na podporu svojich tvrdení nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, neuniesol dôkazné bremeno a tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Aj z tohto dôvodu je žalobca nútený uchýliť sa iba k všeobecnej obrane proti tomuto tvrdeniu žalovaného a uviesť, že odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku považuje za dostatočne presvedčivé, pričom súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentmi žalovaného prezentovanými počas konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň má žalobca za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise a tieto pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy. K tvrdeniu žalovaného, že malo ísť o pojednávanie bez rozhodnutia, čo ho zbavilo možnosti prípravy záverečnej reči, žalobca s poukazom na ustanovenia a uviedol, že súd prvej inštancie okrem pojednávania dňa 8.10.2020, na ktorom bolo rozhodnuté, vytýčil niekoľko pojednávaní - žalovaný sa zúčastnil aj pojednávania dňa 30.6.2020 a z toho dôvodu žalobca považuje toto tvrdenie žalovaného za irelevantné. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

6. Odvolacia replika nebola zo strany žalovaného predložená, pričom rovnopis vyjadrenia žalobcu k odvolaniu zo dňa 9.12.2020 spolu s výzvou na predloženie vyjadrenia bol súdom prvej inštancie doručený žalovanému dňa 11.1.2021.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie za dodržania zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

8. Podľa Základných princípov strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa Základných princípov súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

10. Podľa Základných princípov dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku I. rozsudku a s ním súvisiaceho výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, ktorou poukazuje na ním tvrdenú nemožnosť prípravy záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 8.10.2020, na ktorom bol vyhlásený odvolaním dotknutý rozsudok, odvolací súd konštatuje jej zjavnú irelevantnosť, a to jednak vzhľadom na dikciu ustanovení a , ktoré obe v sebe zakotvujú vhodnosť a potrebu prípravy a vedenia pojednávania tak, aby sa prejednanie veci a vyhlásenie rozhodnutia súdu uskutočnilo na jedinom pojednávaní, ako aj vzhľadom na okolnosti daného konkrétneho sporu, keď z obsahu spisu je zrejmé, že už po ustálení rozsahu ďalšieho dokazovania na pojednávaní konanom dňa 30.6.2020 muselo byť žalovanému zrejmé, že na ďalšom pojednávaní možno očakávať vyhlásenie meritórneho rozhodnutia, pričom tejto dôvodne predpokladanej vedomosti žalovaného nasvedčuje aj fakt, že ani samotný žalovaný nepredkladal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a teda objektívne mu nič nebránilo, aby v rámci svojej prípravy na pojednávanie vopred zvážil obsah svojej záverečnej reči. Odvolací súd sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami majúcimi podstatný a zásadný vzťah k meritu sporu, a to predovšetkým vo vzťahu k ustáleniu záverov o rozsahu a cene objednaných a následne vykonaných a žalovanému riadne odovzdaných účtovných služieb v podobe riadne spracovaného účtovníctva a daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018, pričom súd prvej inštancie náležitým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku poskytol odpovede k otázkam vyvstavším z procesnej obrany žalovaného a ním produkovaných dôkazných prostriedkov.

16. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov predstavujúcich e-mailovú komunikáciu strán sporu predchádzajúcu samotnému odovzdaniu účtovných dokladov zo strany žalovaného žalobcovi na spracovanie je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že žalovaný disponoval kompletnou informáciou o cenách účtovných služieb a na túto poskytnutú informáciu reagoval výlučne upresnením termínu, kedy osobne odovzdá potrebné podklady v sídle žalobcu, t.j. z predloženej e- mailovej komunikácie vôbec nevyplýva pravdivosť tvrdenia žalovaného o zúženom rozsahu objednaných služieb a o neakceptovaní ceny 0,90 eura za účtovnú položku = zápis v denníku. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu sú podopreté aj listinnými dôkazmi v podobe e-mailovej komunikácie sporových strán predloženej stranou žalobcu. Odvolací súd zastáva názor, že aj z hľadiska logiky je dôvodné vyvodiť, že regulárnemu a vecne správnemu vypracovaniu účtovnej závierky a daňového priznania nutne musí predchádzať dôsledné položkovité spracovanie účtovných dokladov, nakoľko len na jeho základe možno dospieť ku kompletným a správnym údajom potrebným pre samotné vypracovanie finálneho produktu, ktorým v danom prípade bola účtovná závierka a daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby. Naproti tomu žalovaný na podporu svojich tvrdení tvoriacich základ tak jeho procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj základ jeho odvolacej argumentácie nepredložil a ani neoznačil súdu žiadne dôkazy, ale v zásade len uvádzal rôzne skutkové tvrdenia bez ich podopretia akýmikoľvek dôkazmi, čo v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako postup súladný s Základných princípov . Žalovaným v konaní produkované skutkové tvrdenia podľa názoru odvolacieho súdu v nadväznosti na vyššie uvedené nezodpovedajú kvalifikovanému popretiu skutkových tvrdení protistrany v zmysle a tieto argumenty bez ich podopretia relevantnými dôkazmi ani nemohli samé osebe privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie v merite sporu. Ako irelevantnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu argumentáciu žalovaného, v rámci ktorej tvrdí, že na vyžiadanie by vedel doložiť položkový rozpočet a tým pádom nebolo nutné, aby žalobca takúto službu vykonával, resp. že žalobca mal žalovaného na danú situáciu upozorniť, vyžiadať si doloženie a až v prípade nedoloženia danej dokumentácie mal vykonať danú službu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje jednak na absolútne nepreukázanie žalovaným tvrdenej existencie položkového rozpočtu, resp. účtovného denníka v čase spracovávania účtovnej závierky a daňového priznania žalobcom a jednak na absolútnu nelogickosť konania žalovaného v inkriminovanom čase, keď podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje žiaden logicky obhájiteľný a pochopiteľný dôvod, pre ktorý žalovaný v takom prípade túto časť účtovnej dokumentácie žalobcovi neodovzdal spoločne s ďalšími účtovnými podkladmi predkladanými z jeho strany za účelom spracovania účtovnej závierky a daňového priznania pre daň z príjmov právnickej osoby. Rovnako je z pohľadu posudzovania merita sporu bez akéhokoľvek významu tvrdenie žalovaného v odvolaní o zaujatosti písomného stanoviska konateľa žalobcu, nakoľko v tomto prípade jednoznačne išlo o stanovisko štatutárneho zástupcu sporovej strany, ku ktorému druhá strana sporu, t.j. žalovaný nepredložil žiadne protitvrdenie podopreté dôkazmi, ktoré by relevantným spôsobom vyvracalo v ňom uvádzané skutočnosti.

17. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a zároveň zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Keďže žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , ako vo výroku vecne správny potvrdil.

18. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k procesnému návrhu žalobcu obsiahnutému v jeho vyjadrení k odvolaniu, ktorým navrhoval, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa z dôvodu absencie odvolacích dôvodov a rozsahu, v akom sa výrok rozsudku napáda. Odvolací súd žalobcom navrhovaný procesný postup vyhodnotil ako neopodstatnený a nestotožnil sa s tým súvisiacou argumentáciou žalobcu, nakoľko z obsahu odvolania žalovaného, ako aj z formulácie jeho odvolacieho návrhu je za aplikácie jednoznačne zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie smeruje a že ním žalovaný napáda predmetný rozsudok v celom rozsahu a aj keď v odvolaní žalovaného nie sú explicitne definované odvolacie dôvody v zmysle , z odvolania žalovaného je jednoznačne identifikovateľný obsah jeho odvolacej argumentácie a v nadväznosti na to aj identifikácia odvolacieho dôvodu zodpovedajúceho v danom prípade dikcii ustanovenia .

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).