Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-63-2012.pdf
PDF · 179.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4C/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul. Č.25, 811 09 Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421 so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 4C/63/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 5C/71/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 5C/75/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 5C/79/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 5C/86/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 5C/87/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 5C/93/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 6C/71/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 6C/74/2012 z a m i e t a. Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 6C/82/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 6C/88/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 6C/90/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 6C/92/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 6C/94/2012 z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 6C/96/2012 z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde Partizánske pod č.k. 4C/63/2012, 5C/71/2012, 5C/75/2012, 5C/79/2012, 5C/86/2012, 5C/87/2012, 5C/93/2012, 6C/71/2012, 6C/74/2012, 6C/82/2012, 6C/88/2012, 6C/90/2012, 6C/92/2012, 6C/94/2012, 6C/96/2012 spojených pod č.k. 4C/63/2012 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2355,40 eur eura z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 471,08 eur pod sp. zn. 4C/63/2012, návrhom doručeným dňa 27.9.2012 v konaní 5C/71/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody 137,90 eur a nemajetkovej ujmy v sume 27,58 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012v konaní 5C /75/2012 majetkovej škody v sume 1240,17 eur a nemajetkovej ujmy 248,03 eur , návrhom podaným dňa 27.9.2012 v konaní 5C/79/2012 sa domáhal majetkovej škody v sume 2955,21 eur a nemajetkovej ujmy v sume 591,04 eur, návrhom podaným dňa 27.9.2012 v konaní 5C/86/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody v sume 2127,23 eur a nemajetkovej ujmy 425,45 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní 5C/87/2012 sa domáhal majetkovej škody 2425,85 eur z titulu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy 485,17 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní 5C/93/2012 sa domáhal náhrady škody v sume 451,33 eur a nemajetkovej ujmy v sume 90,27 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012v konaní 6C/71/2012 sa domáhal majetkovej škody v sume 124 eur a nemajetkovej ujmy 24,80 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012v konaní 6C/74/2012 sa domáhal náhrady škody v sume 1297,38 eur a nemajetkovej ujmy 259,48 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní 6C/82/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody v sume 587,07 eur a nemajetkovej ujmy v sume 117,41 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní 6C/88/2012 náhrady majetkovej škody v sume 1039,04 eur a nemajetkovej ujmy v sume 207,81 eur , návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní 6C/90/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody v sume 1427,18 eur a nemajetkovej ujmy v sume 285,44 eur , návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní 6C/92/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody v sume 1833,67 eur a nemajetkovej ujmy v sume 366,73 eur, návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní 6C/94/2012 sa domáhal náhrady škody v sume 4186,21 eur a nemajetkovej ujmy v sume 837,24 eur , návrhom zo dňa 27.9.2012 v konaní 6C/96/2012 sa domáhal náhrady škody v sume 1670,61 eur a nemajetkovej ujmy v sume334,12 eur . Súd spojil na spoločné konanie podľa §112 ods.2 OSP právne veci tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. 4C/63/2012, 5C/71/2012, 5C/75/2012, 5C/79/2012, 5C/86/2012, 5C/87/2012, 5C/93/2012, 6C/71/2012, 6C/74/2012, 6C/82/2012, 6C/88/2012, 6C/90/2012, 6C/92/2012, 6C/94/2012, 6C/96/2012 pod spisovou značkou 4C/63/2012.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že exekučný súd zapríčinil svojim nelegálnym konaním / nesprávnym úradným postupom/ vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere . Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, v konaní sp. zn.C/63/2012 súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 7.6.2011 pričom konanie začalo dňa 13.4.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelení poverenia., t. j s omeškaním viac ako 55 dní., v konaní sp. zn. 5C/71/2012
navrhovateľ namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 5.10.2010 / konanie začalo dňa 12.5.2010/ a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom /stanovenej doby / omeškanie viac ako 146 dní, v konaní pod sp. zn. 5C/75/2012 navrhovateľ namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby viac ako 121 dní, v konaní pod sp. zn. 5C/79/2012 namietal, že , že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.1.2011 s omeškaním viac ako 150 dní, v konaní sp. zn. 5C/86/2012 uviedol, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.2.2011 s omeškaním viac ako 79 dní, v konaní sp. zn. 5C/87/2012 namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 3.10.2011 s omeškaním viac ako 69 dní v konaní pod sp. zn. 5C/93/2012namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.5.2011 s omeškaním viac ako 48 dní, v konaní pod sp. zn. 6C/71/2012namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 7.3.2011 s omeškaním viac ako 119 dní, v konaní sp. zn. 6C/74/2012 namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011 s omeškaním viac ako 195 dní, v konaní pod. sp. zn. 6C/82/2012namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 1.7.2011 s omeškaním viac ako 64 dní, v konaní pod. sp. zn. 6C/88/2012 uviedol, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až dňa 19.4.2011 s omeškaním viac ako 42 dní, v konaní pod sp. zn. 6C/90/2012 v ktorom namietal, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až dňa 17.2.2011 s omeškaním viac ako 125 dní, v konaní pod sp. zn. 6C/92/2012 namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 7.3.2011t.j. s omeškaním viac ako 46 dní, v konaní pod sp. zn. 6C/94/2012 namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 1.7.2011 s omeškaním viac ako 65 dní a v konaní sp. zn. 6C/96/2012 namietal, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 6.9.2011 s omeškaním viac ako 70 dní. Ďalej uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Nesprávny úradný postup charakterizoval a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Uviedol že exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Uviedol, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.
V návrhu uviedol, že majetková škoda v celkovej výške 2355,40 + 137,90 +1240,17 + 2955,21 +2127,23 +2425,85 + 451,33 eur + 124 + 1297,38 + 587,07 + 1039,04 + 1427,18 + 1833,67 + 4186,21 + 1670,61= spolu v sume 23858,25 eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a prísl. zo strany exekučného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 471,08 +27,58 +248,03 +591,04+ 425,45+ 485,17+ 90,27 + 24,80 +259,48 + 117,41 + 207,81 +285,44+ 366,73 + 837,24 334,12 = 4300,57 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom/ hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou/.
Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva v tom, že jednak nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote ako aj v tom , že opätovne preskúmava exekučný titul v takom rozsahu , na ktoré nemal právo a tiež v tom, že svojim postupom porušil právo EÚ, konkrétne nesprávnym výkladom Smernice Rady 93/13/EHS . Navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody , a to dňa 23.4.2012, pričom zo strany odporcu nedošlo k uspokojeniu jeho nároku . V zmysle § 101 ods. 2 OSP súd pojednával v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu 4C/63/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 15 zo dňa 24.10.2012, právoplatného dňa 29.11.2012 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na vyjadrenie čl. 34, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013 právoplatného dňa 2.1.2014, vyjadrenia odporcu čl. 49-53, prílohy čl. 54-57, stanoviska navrhovateľa k vyjadreniu odporcu čl. 65-71, oznámenia navrhovateľa o prevzatí vyjadrenia odporcu čl. 74, ospravedlnenia odporcu čl. 75-76, pripojeného exekučného spisu OS PE č. k. 4Er/291/2011 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.5.2011 čl. 1, návrh na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluva o úvere č. 402400089 čl. 4, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR13320/10 zo dňa 24.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.2.2011 a vykonateľnosť 3.3.2011 čl. 7-8, výpisu z OR oprávneného čl. 9, uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čl. 11 zo dňa 24.5.2011, právoplatné dňa 14.6.2011, uznesenia o zastavení exekúcie čl. 16 zo dňa 20.7.2011právoplatného dňa 23.8.2011,obsahom spisu 5C/71/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 15 č. k. o námietke zaujatosti sudcu zo dňa 24.10.2012, právoplatné 7.2.2013, návrhom odporcu na spojenie vecí čl. 27 a žiadosťou o predlženie lehoty na vyjadrenie, uznesenie o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013, právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného exekučného spisu OS PE č.k. 4Er/202/2010 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.4.2010 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 3601414 čl. 4, všeob. podmienok čl. 5, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR21694/09 zo dňa 14.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.2.2010 a vykonateľnosť 4.2.2010 čl. 6-7, výpisu z OR oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE čl. 10 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie úroku z omeškania prevyšujúceho zákonnú výšku úroku z omeškania zo dňa 26.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.5.2010, poverenia č. 5305 013964 zo dňa 26.4.2010 čl. 11 4, uznesenia OS PE čl. 14 zo dňa 1.6.2010 o zastavení konania v časti ktoré prevyšuje zákonnú výšku úroku z omeškania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.7.2010 čl. 14, vrátenie poverenia súdnym exekútorom z dôvodu, že exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekučného konania čl. 16-17, obsahom spisu 5C/75/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 24.10.2012, právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie vyjadrenia čl. 29, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013, právoplatného dňa 2.1.2014,pripojeného exekučného spisu OS PE č.k. 4Er/474/2011 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 2.8.2011 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2-3, zmenky čl. 4, úverovej zmluvy č. 3601612 čl. 6 vrátane všeob. podmienok, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR00300/10 zo dňa 4.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.3.2010 a vykonateľnosť 25.3.2010 čl. 7-8, výpisu z OR oprávneného čl. 9, uznesenia OS PE čl. 11 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zo dňa 3.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.8.2011, 4, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 13 zo dňa 30.8.2011, právoplatného dňa 20.9.2011, obsahom spisu 5C/79/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 22.10.2012, právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrh odporcu na spojenie vecí a žiadosť o predlženie lehoty na zaslanie vyjadrenia čl. 27, uznesenia o spojení vecí
čl. 42 zo dňa 17.12.2013, právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č.k. 3Er/587/2010 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25.11.2010 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 3601701 čl. 5, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR04852/10 zo dňa 11.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.6.2010 a vykonateľnosť 22.7.2010 čl. 6-7, výpisu z OR oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE čl. 10 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 21.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.1.2011, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 17 zo dňa 22.2.2011, právoplatného dňa 19.3.2011,obsahu spisu 5C/86/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 22.10.2012, právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 27, žiadosti navrhovateľa o predlženie lehoty na podanie vyjadrenia čl. 34, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013, právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č. k. 6Er/8/2011 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.1.2011 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 30600036 čl. 5, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR08475/10 zo dňa 17.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.10.2010 a vykonateľnosť 21.10.2010 čl. 6-7, výpisu z OR oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE čl. 15 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zo dňa 18.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.2.2011, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 15 zo dňa 8.4.2011, právoplatného dňa 6.5.2011,obsahu spisu 5C/87/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 22.10.2012, právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 27, žiadosti navrhovateľa o predlženie lehoty na podanie vyjadrenia čl. 34, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013, právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č. k. 3Er/586/2011 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.9.2011 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2-3, zmluvy o úvere č. 306000046 čl. 5, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR00486/11 zo dňa 13.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.4.2011 a vykonateľnosť 7.4.2011 čl. 6-7, výpisu z OR oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE čl. 10 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 14.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.10.2011, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 15 zo dňa 17.10.2011 právoplatného dňa 22.11.2011,obsahu spisu 5C/93/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 25.10.2012, právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 27, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013 právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č. k. 3Er/240/2011 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.4.2011 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 306000266 čl. 5, vrátane všeob. podmienok, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR15056/10 zo dňa 18.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.3.2011 a vykonateľnosť 10.3.2011 čl. 6-7, výpisu z OR oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE čl. 10 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 2.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.5.2011, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 14 zo dňa 16.6.2011, právoplatného dňa 7.7.2011,obsahu spisu 6C/71/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 25.10.2012, právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 29, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013 právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č. k. 2Er/625/2010 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.12.2010 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR06802/10 zo dňa 19.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.9.2010 a vykonateľnosť 23.9.2010 čl. 4-5, výpisu z OR oprávneného čl. 6, zmluvy o úvere č. 3601245 čl. 10, všeob. podmienok čl. 11, uznesenia OS PE čl. 12 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 9.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.5.2011, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 26 zo dňa 6.6.2011, právoplatného dňa 28.6.2011,obsahu spisu 6C/74/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 24.10.2012 právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 27, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013 právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č.k. 2Er/620/2010 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.9.2010 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 3601569 čl. 4, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, výpisu z OR oprávneného čl. 6, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu v origináli sp. zn. SR00896/10 zo dňa 18.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.5.2010 a vykonateľnosť 3.6.2010 čl. 7, uznesenia OS PE čl. 11 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia v celom rozsahu zo dňa 28.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.4.2011, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 17 zo dňa 2.5.2011 právoplatného dňa 17.6.2011,obsahu spisu 6C/82/2012, návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 22.10.2012 právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 27, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013 právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č.k. 5Er/354/2011 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.6.2011 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 3601769 čl. 5, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR06701/10 zo dňa 23.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.3.2011 a vykonateľnosť 17.3.2011 čl. 7, výpis z OR oprávneného čl. 9, uznesenie OS PE čl. 11 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 14.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.9.2011, podnetu na zastavenie exekúcie Asociácie užívateľov služieb na ochranu spotrebiteľa čl. 25-27, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 30 zo dňa 18.1.2012, právoplatného dňa 14.3.2012,obsahu spisu 6C/88/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 24.10.2012 právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 27, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013 právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č.k. 2Er/163/2011 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25.3.2011 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 30600020 čl. 3, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR14273/10 zo dňa 27.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.2.2011 a vykonateľnosť 10.2.2011 čl. 6, výpisu z OR oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE čl. 10 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 28.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.4.2011, uznesenie o zastavení exekučného konania čl. 12 zo dňa 21.4.2011 právoplatného dňa 13.5.2011, obsahu spisu 6C/90/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 24.10.2012, právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 27, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013 právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č.k. 2Er/609/2010 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 9.12.2010 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 30600077 čl. 4, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR07018/10 zo dňa 19.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.10.2010 a vykonateľnosť 7.10.2010 čl. 5, výpisu z OR oprávneného čl. 7, uznesenie OS PE čl. 9 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 30.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.1.2011, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 15 zo dňa 1.3.2011právoplatného dňa 22.3.2011,obsahu spisu 6C/92/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 25.10.2012, právoplatného dňa 5.11.2012 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 27, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č. k. 5Er/44/2011 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 8.2.2011 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 306000190 čl. 3, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR12015/10 zo dňa 14.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.1.2011 a vykonateľnosť 13.1.2011 čl. 6-7, výpisu z OR oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE čl. 10 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 10.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.3.2011, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 19 zo dňa 28.3.2011 právoplatného dňa 27.4.2011, obsahu spisu 6C/94/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 24.10.2012, právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 29, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013 právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č.k. 5Er/347/2011 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 8.6.2011 čl. 1, návrhu na vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 306000222 čl. 5, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR14407/10 zo dňa 14.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.2.2011 a vykonateľnosť 3.3.2011 čl. 6-7, výpisu z OR oprávneného čl. 8, uznesenia OS PE čl. 10 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 9.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.6.2011, uznesenia o zastavení exekučného konania čl. 16 zo dňa 26.7.2011 právoplatné dňa 18.10.2011, obsahu spisu 6C/96/2012 - návrhu čl. 1-4, uznesenia KS TN čl. 16 zo dňa 22.10.2012 právoplatného dňa 7.2.2013 o námietke zaujatosti sudcu, návrhu odporcu na spojenie vecí a žiadosti o predlženie lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia čl. 27, uznesenia o spojení vecí čl. 42 zo dňa 17.12.2013 právoplatného dňa 2.1.2014, pripojeného spisu OS PE č.k. 4Er/521/2011 - žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.8.2011 čl. 1, návrhu na
vykonanie exekúcie čl. 2, zmluvy o úvere č. 306000367 čl. 3, vrátane všeob. podmienok poskytnutia úveru, rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR02570/11 zo dňa 29.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.5.2011 a vykonateľnosť 19.5.2011 čl. 6-7, výpisu z OR oprávneného čl. 8, podnetu na zastavenie exekúcie Asociácie užívateľov služieb na ochranu spotrebiteľa pod Spr. 566/11 čl. 10-12, uznesenia OS PE čl. 14 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu zo dňa 19.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.9.2011, uznesenie o zastavení exekučného konania čl. 18 zo dňa 7.9.2011, právoplatného dňa 22.10.2011 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 27.1.2014, v ktorom žiadal návrh zamietnuť . Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že navrhovateľ podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.4.2012, pričom už dňa 27.9.2012 boli súdu doručené všetky žaloby v spojenej veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. K samotnému postupu súdu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdny objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučný titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Uviedol, že postúpenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazilo v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázal aj na to, že 15-dňová lehota uvedená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zo samotnej dikcie zákona vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. K výške majetkovej škody uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha. Okrem toho nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom .Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul a to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. Navrhovateľ tak nepreukázal ani vznik škody, ani jej výšku. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. K nemajetkovej ujme vo výške 20% z istiny a príslušenstva uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, preto považoval za nesprávnu úvahu navrhovateľa vychádzať z 20% z istiny a príslušenstva, lebo nie je podložená akýmkoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Poukázal na krajne nesprávny spôsob určenia náhrady
nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočne škody. V závere poukázal na to, že práve praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy skonštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany právo spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúce neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Táto skutočnosť má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, lebo súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým je spojená vyššie časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na uvedenú považuje odporca konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi.
Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn. č. k. 4Er/291/2011vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná 23.5.2011, pričom uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo súdom vydané dňa 24.5.2011 teda jeden deň po podaní žiadosti o vydanie poverenia, preto tvrdenie navrhovateľa o nedodržaní 15 dňovej lehoty je úplne zavádzajúce.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/202/2010 vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 23.4.2010 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia v časti o vymoženie úroku z omeškania prevyšujúcu zákonnú výšku úroku z omeškania bolo vydané dňa 26.4.2010, teda tretí deň po podaní žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň bolo vydané súdom poverenie č. 5305 013964 dňa 26.4.2010, pričom exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky oprávneného, jej zákonného príslušenstva a trov exekučného konania, teda uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora nad zákonný úrok z omeškania a poverenie na zvyšok pohľadávky oprávneného bolo vydané tretí deň po podaní žiadosti, teda tvrdenia navrhovateľa, že to bolo po uplynutí 15 dňovej lehoty je úplne nepravdivé, navyše došlo k vymoženiu nároku navrhovateľa, teda žiadna škoda mu vzniknúť nemohla.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/474/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 2.8.2011a uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu bolo vydané 3.8.2011, teda jeden deň po podaní žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, teda akékoľvek pochybenie súdu je vylúčené.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č.k.3Er/587/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 25.11.2010 a uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo vydané 21.12.2010, pričom možno jednoznačne konštatovať, že na vydanie zamietajúceho uznesenia bolo vydané bez zbytočných prieťahov, pričom na zamietajúce uznesenie sa 15 dňová lehota nevzťahuje.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 6Er/8/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 14.1.2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo zamietnuté dňa 18.1.2011, teda štyri dni po podaní žiadosti čo vylučuje akékoľvek pochybenie súdu.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 3Er/586/2011 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia bola podaná dňa 13.9.2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia bolo vydané dňa 14.9.2011, teda jeden deň po podaní žiadosti čo je mimoriadne rýchle rozhodnutie.
Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske 3Er/240/2011 vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 28.4.2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo vydané dňa 2.5.2011, teda po uplynutí štyroch dní čo je bez akýchkoľvek prieťahov.
Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č.k.2Er/625/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 22.12.2010 a uznesenie o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 9.2.2011, teda riadne a včas vzhľadom na náročnosť rozhodnutia a zabezpečenia podkladov na rozhodnutie.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 2Er/620/2010 vyplynulo, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 22.9.2010 a uznesenie o zamietnutí žiadosti žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo vydané dňa 28.12.2010, pričom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia 15 dňová lehota neplatí.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 5Er/354/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenia poverenia o vykonanie exekúcie bola podaná dňa 13.6.2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia bola vydané dňa 14.6.2011, teda deň po podaní žiadosti.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 2Er/163/2011 vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná 25.3.2011a uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo vydané 28.3.2011, teda tri dni po podaní žiadosti.
Zo spisu Okresného súdu Partizánskom č. k. 2Er/609/2010 vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná 9.12.2010 a uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo vydané dňa 30.12.2010, teda včas a riadne v primeranej lehote.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/44/2011 vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná 8.2.2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 10.2.2011, teda do dvoch dní od podania žiadosti.
Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/347/2011vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná 8.6.2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia bolo vydané dňa 9.6.2011, teda jeden deň po podaní žiadosti.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 4Er/521/2011 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 17.8.2011 a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením zo dňa 19.8.2011, teda do dvoch dní po podaní žiadosti.
Navrhovateľ sa písomne vyjadril k písomného vyjadreniu odporcu a uviedol, že síce ust. § 44 ods. 2 Exekučné poriadku uvádza, že súd vydá poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z uvedenej dikcie však nevyhnutne vyplýva, že súd je povinný preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie a ostatných podkladov v lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či poverenie vydá alebo nevydá. Súd musí rozhodovací proces uskutočniť v zákonom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na konečný výsledok. Poukázal ďalej na to, že podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote i nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ uviedol, že sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na podklade nesprávneho úradného postupu spočívajúcom vo vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a uviedol, že exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu prekročil svoju právomoc, keď prekročil zákonom limitovaný okruh otázok, ktoré je exekučný súd oprávnený preskúmať. Exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Ďalej uviedol, že v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, má exekučný súd postupovať vždy s dodržaním procesných zásad spravodlivého súdneho konania. Podmienkou uskutočnenia posúdenia aplikovateľnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky zo strany exekučného súdu je upozornenie spotrebiteľa na zamýšľaný postup a preverenie jeho vôle. To sa v dane veci nestalo a súd rozhodoval s použitím princípu ex - offo bez vypočutia strán a v tom spočíva nesprávnosť úradného postupu. K predbežného prerokovaniu nároku uviedol, že nárok na náhradu škody bol predbežne prerokovaný, čo preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, čo potvrdzuje aj odporca v obsahu svojho vyjadrenia. K otázke preukázania majetkovej škody uviedol, že preukázal vznik škody označením
dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup súdu, pričom nie je možné reálne predpokladať, že nesprávny úradný postup súdu nemal na majetok a aktivity navrhovateľa žiaden vplyv. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov navrhovateľa a v administratívnych postupoch navrhovateľa v smere zvýšenia objemu prác a postupov a v hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu prác. Dôsledkom je zníženie majetku na strane navrhovateľa. Ak by súd včas rozhodol, nemusel by sa navrhovateľ prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam, evidencii prípadov, kde nebolo rozhodnuté atď. K nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedol, že aj v prípade Comingersoll S.A. v. Portugalsko ECtHR nevylúčil, že aj pri obchodnej spoločnosti môže vzniknúť aj iná ako peňažná škoda, volajúce po finančnom odškodnení. Iná ako peňažná škoda môže v prípade obchodnej spoločnosti obsahovať objektívne aj subjektívne prvky, medzi ne patrí povesť, podniku, neistota v plánovaní rozhodnutí, ktoré môže prijať, ťažkosti spôsobené samotnej správe podniku a aj keď v menšej miere úzkosť a nepríjemnosti, ktorým sú vystavení členovia riadiacich orgánov spoločnosti. V závere uviedol, že exekučný súd postupoval nesprávne, ak porušil v exekučnom konaní pri aplikácii smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách jej záväznú interpretáciu vykonanú Súdnym dvorom Európskej únie a nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) - účinný v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný, a preto ho zamietol.
K námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh predčasne súd udáva, že navrhovateľ sa na odporcu obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom podal návrh na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenia odporcu a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda návrh už nemožno považovať za predčasne podaný .
Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným.
Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Z hľadiska posúdenia lehoty na rozhodnutie súd zistil, že exekučný súd rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote a vo väčšine prípadov krátko po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie t.j. pred uplynutím 15 dňovej lehoty. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 k zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Zák. č. 144/2010 Z. z., ktorý novelizoval exekučný poriadok, sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona ( ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd ďalej udáva, že zo slovného a logického výkladu uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku súd dospel k názoru, že lehote 15 dní sa vzťahuje len na rozhodnutie súdu, ktorým poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. V ďalšej vete je uvedené, že ak zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, žiadosť zamietne, kde však už nie je uvedená žiadna lehota na rozhodnutie, pričom poverenie bolo vydané v 15 dňovej lehote len v jednom prípade na istinu a zákonný úrok, pričom v tejto časti došlo k vymoženiu istiny, zákonného úroku a trov exekúcie, teda v tomto prípade žiadna majetková škoda a nemajetková ujma neprichádza do úvahy, v ostatných prípadoch súd zamietol žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie len niekoľko dní po podaní žiadosti teda v primeranej lehote, lebo v tomto prípade lehota 15 dní neplatí. Takýto výklad je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí, že návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom, táto rozhodovacia činnosť si vyžaduje jednak zložitejšie právne posúdenie, čo si vyžaduje aj dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie. V tomto prípade bolo poverenie vydané len v jednom prípade kde bol aj nárok navrhovateľa uspokojený a to v časti istiny, zákonného úroku z omeškania a trov exekúcie, v ostatných prípadoch bola žiadosť o vydanie poverenia uznesením súdu zamietnutá, pričom vydanie tohto uznesenia nie je viazané na žiadnu lehotu. Údaj uvedený v návrhu navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelení poverenie s omeškaním viac ako 55 dní, 146 dní, 121 dní, 150 dní, 79 dní, 69 dní,48 dní,119 dní,195 dní, 64 dní, 42 dní,125 dní,46 dní, 65 dní a 70 dní je nepravdivý. S poukazom na to, čo súd uviedol vyššie je potom zrejmé, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa lehota 15 dní nevzťahovala na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia v predmetných exekučných veciach, keďže exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu a i v prípade, že by sa nejednalo o rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, je súd toho názoru že zo samotného znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva to, že lehota 15 dní sa týka prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie ( ... , do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, ...). Naviac je potrebné uviesť, že v predmetných exekučných veciach súd exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v primeranej lehote.
Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata.
Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 OSP V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. K takému právnemu záveru dospel aj najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013.
Súd má za to, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková škoda, akú si uplatňuje pre rozhodnutie súdu , ale výška, akú si uplatňuje, by mohla vzniknúť v prípade nezákonne vydaného rozhodnutia exekučného súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné rozhodnutie zrušené. V tomto prípade navrhovateľ nepodal proti rozhodnutiu súdu žiadny opravný prostriedok za účelom zrušenia nezákonného rozhodnutia súdu. V takomto prípade by teda mohol byť daný jednak základ nároku a jednak príčinná súvislosť so škodou, ak vznikla. Pretože súd dospel k názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody, d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy ( "Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný postup došlo k výške škody, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo však navrhovateľ nepreukázal a ku škode neprodukoval ani žiadne dôkazy. Škodu charakterizuje v hypotetickej rovine a poukazuje na zvýšené pracovný výkony zamestnancov v súvislosti a podávaním sťažností a urgencií. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že pri použití výkladu, aký použil navrhovateľ, by si mohli žiadať náhradu škody od štátu aj podnikatelia v súvislosti napr. so zmenou legislatívy, v dôsledku ktorých musia vykonať ich zamestnanci pracovné výkony, ktoré predtým nevykonávali, pričom ich spôsobil štát svojou legislatívnou činnosťou. Takýto výklad, je podľa názoru súdu nesprávny a nepoužiteľný.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo.
Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ktorá naviac v tomto prípade dodržaná bola, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. O žiadosti o udelenie poverenie súdnemu exekútorovi bolo právoplatne rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať a ani nebol zistený. Súd ďalej poukazuje na to, že prípadné priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi by bolo v rozpore s ust. § 1 OSP podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práve navrhovateľ, ktorého základ jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských zmlúv a to na základe formulárových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, s cieľom v neprehľadnej, zložito formulovanými podmienkami s oslovením tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva, ktorá nemôže týmto zmluvnými podmienkami rozumieť, dosiahnuť zisk, sa domáha v dôsledku porušenia svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu známe, že využíval práve rozhodcovské doložky a o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto skúmať, to nerobili a priznávali navrhovateľovi aj také plnenia, ktoré boli zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona, ale vo svojich zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi už taký dôsledný nebol. Naopak, jeho podnikateľskou činnosťou sa zaoberala aj Európska komisia,
ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený odporcom k jeho vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a ďalšími nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrhy navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedené na Okresnom súde Partizánske, pod č.k. 4C/63/2012, pod č. k. 5C/71/2012, č. k. 5C/75/2012, k.č. 5C/79/2012, č.k. 5C/86/2012, č.k. 5C/87/2012, č.k.5C/93/2012, č.k. 6C/71/2012, č.k. 6C/74/2012 ,č.k. 6C/82/2012, č.k. 6C/88/2012, č.k. 6C/90/2012, č.k. 6C/92/2012, č.k. 6C/94/2012, č.k. 6C/96/2012 ako nedôvodné zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods. 1 OSP tak že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.