Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-264-2012.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/264/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Ředitelství silnic a dálnic ČR, Na Pankráci 546/56 Praha, IČO: 65 993 390, Česká republika, zast.: JUDr. Mgr. Jana Navrátilová, Ph.D., Advokátní kancelář Němec, Bláha & Navrátilová, s.r.o., Prvního pluku 206/7, Praha 8, Česká republika, proti odporcovi: DAMA car s r.o., Koceľova 17, Bratislava 821 08, IČO: 35 816 279, o zaplatenie 987,94 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 987,94 EUR spolu so 7 % ročným úrokom z omeškania od 27.2.2012 do zaplatenia, trovy konania v sume 59,- EUR ako aj trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 141,79 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na uplatnenie pohľadávky [článok 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu / ďalej len „Nariadenie“/] doručeným súdu dňa 27.12.2012 domáhal zaplatenia sumy 987,94 EUR s prísl, titulom neuhradenia mýtneho za užívanie spoplatnených pozemných komunikácií v Českej republike.
Návrh odôvodnil tým, že odporca užíval spoplatnené pozemné komunikácie motorovým vozidlom s registračnou značkou: B.-XXXRT. Vzhľadom k tomu, že šlo o vozidlo, ktorého najvyššia povolená hmotnosť činila najmenej 12 ton, podliehalo toto vozidlo v súlade s ustanovením § 22 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích ve znení pozdějších předpisů (ďalej len „ZPK“) úhrade mýtneho. Odporcovi tak na základe toho vznikla momentom, kedy sa dobrovoľne rozhodol využiť na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii, povinnosť zaplatiť mýtne. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že medzi účastníkmi ide o vzťah vykazujúci znaky rovnosti, pretože navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi povinnosť úhrady mýta, inak povedané navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi, aby tento využil na prejazd územím Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom
mýtnym bodom. Použitie pozemnej komunikácie nebolo pre odporcu povinné a výlučné. Navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi určité práva alebo povinnosti. Povinnosť odporcu nebola založená jednostranným rozhodnutím cudzieho verejnoprávneho orgánu. Vzťah medzi účastníkmi konania tak vykazuje znaky súkromnoprávneho vzťahu. Povinnosť odporcu nevznikla ako dôsledok rozhodnutia vyjadrujúceho suverenitu štátu, ale ako dôsledok jeho vlastného rozhodnutia použiť spoplatnenú časť pozemnej komunikácie. Základom právnych vzťahov sú v súkromnom práve právne úkony, zatiaľ čo vo verejnom práve správne akty. Povinnosť odporcu nemá svoj pôvod v správnom
akte, ale v prejave jeho vôle (právnom úkone) smerujúcom najmä k vzniku povinnosti, ktorú právny predpis (ZPK) spája s takýmto prejavom (platby mýta). Predmetný nárok na úhradu platby je nutné chápať ako nárok súkromnoprávneho vzťahu súvisiaceho s výkonom verejnej moci, pretože nejde o akt aplikácie práva vykonaný pri výkone štátnej či verejnej správy, ale ide o rozhodnutie majetkové. Odporca sa dobrovoľne rozhodol pre použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie v Českej republike a to v situácii, keď mal na výber medzi nespoplatnenými vedľajšími cestami a spoplatnenými hlavnými cestami, čím sa sám dobrovoľne rozhodol, že vstúpi do právneho vzťahu s navrhovateľom a preto ide v okolnostiach prípadu o súkromnoprávny vzťah. Odporca svoju povinnosť úhrady počnúc dňom 1.9.2008 a končiac dňom 30.1.2009 niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Navrhovateľ detailne rozpisuje skutkové okolnosti vysvetľujúce kde a ako došlo k porušeniu povinnosti odporcom v priložených elektronických záznamoch o prejazde vozidla mýtnym bodom (ďalej len „rozpis nedoplatkov“). Navrhovateľ uskutočňujúci prevádzku systému elektronického mýtneho a inkaso mýta, vyzval doporučeným listom zo dňa 26.1.2012odporcu k zaplateniu dlžného mýta, pričom výšku dlhu vyčíslil sumou 987,94 EUR v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil mu za účelom zaplatenia náhradnú lehotu do 26.2.2012. Odporca však napriek výzve svoj dlh nesplnil a to ani čiastočne.
Odporca, ktorému bol návrh doručený postupom v zmysle Článku 5 Nariadenia, sa k veci nevyjadril.
Súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Odporca v období od 1.9.2008 do 30.1.2009 niekoľkokrát použil na prejazd územím Českej republiky spoplatnené pozemné komunikácie cestným motorovým vozidlom s evidenčným číslom vozidla B.-XXX J., ktorého najvyššia povolená hmotnosť činila najmenej 12 ton, v dôsledku čoho toto vozidlo podliehalo úhrade mýtneho v celkovej sume 987,94 EUR, ktoré však nebolo odporcom uhradené. Na preukázanie opodstatnenosti uplatňovaného nároku navrhovateľ predložil elektronické záznamy o prejazde vozidla mýtnym bodom - Rozpis nedoplatkov. Dlžné mýtne odporca neuhradil ani na základe písomnej výzvy právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 26.1.2012, ktorou navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžného mýtneho v lehote najneskôr do 26.2.2012. Navrhovateľ v danom konaní okrem nároku na zaplatenie dlžného mýtneho v celkovej sume 987,94,14 EUR uplatnil tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výšky, a to odo dňa 27.2.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenom v písomnej výzve zo dňa 26.1.2012 do zaplatenia.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích užívanie pozemnej komunikácie, ktorú určí vykonávaní právny predpis a ktorá je označená dopravnou značkou označujúcou spoplatnenie, stanoveným druhom motorového vozidla, podlieha spoplatneniu (ďalej len „spoplatnená pozemná komunikácia“).
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích užitie spoplatnenej pozemnej komunikácie cestným motorovým vozidlom najmenej so štyrmi kolesami, ktorého najväčšia povolená hmotnosť činí viac než 3,5 tony (ďalej len „vozidlo v systéme elektronického mýtneho“), podlieha úhrade mýtneho.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích výška mýtneho sa zisťuje pomocou systému elektronického mýtneho, ktorého súčasťou je elektronické palubné zariadenie schválené podľa osobitného zákona, ktorým musí byť vybavené vozidlo v systéme elektronického mýtneho (ďalej len „elektronické zariadenie“). Elektronické zariadenie je neprenositeľné a jeho užitie je viazané na konkrétne vozidlo zaevidované v systéme elektronického mýtneho. Výška mýtneho sa stanoví súčinom sadzby mýtneho a prejdenej vzdialenosti po spoplatnenej pozemnej komunikácii. Sadzby mýtneho môžu byť rozlíšené podľa emisnej triedy vozidla, druhu vozidla, počtu náprav vozidla alebo jazdnej súpravy, obdobia dňa, dňa alebo podľa obdobia roku.
Podľa § 22a ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích prevádzku systému elektronického mýtneho a výber mýtneho zaisťuje Ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy môže poveriť prevádzkou systému elektronického mýtneho a výberom mýtneho organizáciu zriadenú Ministerstvom dopravy (ďalej len „prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho“) na základe súhlasu vlády.
Podľa § 22k zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích ak nie je dlžné mýtne uhradené ani na základe výzvy prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho, v ktorej je stanovená primeraná lehota na úhradu, je prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho oprávnený domáhať sa svojho práva na súde včítane zaplatenia úroku z omeškania určeného predpismi práva občianskeho.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví vykonávací predpis.
Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Zb. v platnom znení výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentných bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.
Preskúmaním predložených písomných dôkazov dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu opodstatnený. V dôsledku užívania spoplatnených pozemných komunikácií vozidlom odporcu v období od 1.9.2008 do 30.1.2009 vznikla odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi mýtne v celkovej sume 987,94 EUR. Dlžné mýtne však nebolo zo strany odporcu uhradené ani na základe osobitnej písomnej výzvy
navrhovateľa zo dňa 26.1.2012, v ktorej mu poskytol primeranú lehotu na úhradu dlžného mýtneho, a to najneskôr do 26.2.2012, v dôsledku čoho navrhovateľovi okrem nároku na zaplatenie istiny v sume 987,94 EUR predstavujúcej dlžné mýtne, vznikol tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške z uplatnenej sumy od 27.2.2012 do zaplatenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Súčasne súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 59,- EUR (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 141,79 EUR [2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu - á 51,45 EUR, 2 krát režijný paušál 7,63 EUR, DPH zo sumy 118,16 EUR /2 x 51,45 + 2 x 7,63/ vo výške 20 % v sume 23,63 EUR].
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.