Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sp/24/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, J.Currie 3, za účasti Jána Ivana, bytom Martin, Priečna 1, zastúpeného opatrovníčkou P. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu W. a Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária, Údernícka č. 5, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Poprad zo dňa 8. apríla 2013, Č. k.: V-5620/2007 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Poprad zo dňa 8. apríla 2013, Č. k.: V-5620/2007 .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 8.4.2013 rozhodla bývalá Správa katastra Poprad, ktorej právnym nástupcom je odporca (ďalej len odporca), ako správny príslušný orgán podľa , , a , a nasl. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) vo veci podaného návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 39/2007-RAČ uzavretej dňa 23.10.2007 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Q. J. ako záložcom tak, že návrh podľa katastrálneho zákona zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 7.11.2007 bol doručený návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia v kat. úz. B. A.. Pri skúmaní náležitostí návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, zmluvy a príloh podľa , a katastrálneho zákona ako aj podľa a vyhlášky č. ktorou sa vykonáva katastrálny zákon správny orgán zistil, že návrh na vklad, resp. jeho prílohy majú nedostatky. Preto dňa 22.7.2008 vydal rozhodnutie o prerušení konania č. V 5620/2007 a následne dňa 12.8.2008 pokračoval v konaní. Citoval katastrálneho zákona a uviedol, že v jeho kompetencii je rozhodovať či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe návrhu na vklad, pričom vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup pri ktorom správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti. Predložená dohoda o splnomocnení medzi záložcom ako splnomocniteľom a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom nebola riadne uzavretá. Splnomocniteľ okrem iného splnomocnil splnomocnenca, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorá je jeho záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere uzavretej so záložným veriteľom, uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa . Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam, v danom prípade na záložnú zmluvu, by malo obsahovať predmet zmluvy, obsahom splnomocnenia by mali byť náležitosti označenia nehnuteľnosti v súlade s

katastrálneho zákona (t.j. katastrálne územie, parcelné čísla pozemkov, druhy pozemkov, súpisné čísla stavieb...). Zo splnomocnenia nevyplýva, že splnomocnenec je oprávnený záložnú zmluvu predložiť ako prílohu návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Znenie plnomocenstva, že splnomocnenec uzavrie v mene splnomocniteľa záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, je neurčité. Ani splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nemohli vedieť, s akými nehnuteľnosťami sa bude vtedy nakladať. Takéto neurčité dojednanie spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Zmluva o úvere bola podpísaná dlžníkom dňa 14.2.2007, ktorý vyhlásil že súhlasí so zmluvou o úvere, s obsahom plnomocenstiev a so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpisovaním zmluvy. Ďalej odporca citoval a a uviedol, že dohoda o splnomocnení je neplatná, lebo splnomocnenec mal hájiť záujmy splnomocniteľa v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcnosti a nie uzatvárať za splnomocniteľa záložnú zmluvu a poveriť záložného veriteľa na podanie návrh na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ). Splnomocniteľ svojím konaním nezohľadnil ani výšku úveru a jeho príslušenstvo, pri uzavretí záložnej zmluvy, hodnota podielu Q. J. na predmetnej nehnuteľnosti je vyššia ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného z úverovej zmluvy bez pomenovaného právneho úkonu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Na základe uvedeného došlo aj k porušeniu zásady, ktorá vyjadruje všeobecne platné pravidlo morálky, pri ktorej je daný všeobecný záujem ho rešpektovať.

Z uvedených dôvodov odporca návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. V opravnom prostriedku citoval , . Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že správny orgán prejudikuje neplatnosť (resp. „neprávoplatnosť“) splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu v prípade splnomocnenca Mgr. Kušníra ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka (splnomocniteľa) podľa , preto je dohoda o splnomocnení absolútne neplatná. V zmysle platnej právnej úpravy je neplatným právnym úkonom ten právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. rozumie pod pojmom forma náležitosť prejavu, teda akým spôsobom konajúci subjekt právny úkon prejaví, písomne či ústne. V prípade udelenia plnej moci splnomocnencovi za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, predmetom ktorej je nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami sa vyžaduje, aby táto plná moc bola udelená písomne. Pre platnosť plnej moci sa vyžaduje podpis konajúcich osôb, t.j. splnomocniteľa a splnomocnenca. Vychádzajúc zo samotného textu úverovej zmluvy je zrejmé, že: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhasí s obsahom tejto zmluvy o úvere ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Tento text je ďalej riadne krytý podpisom záložcu, pričom podpis bol riadne úradne overený, resp. uznaný za vlastný orgánom na to kompetentným. Je preto zrejmé, že plná moc zjavne nebola správou katastra riadne preskúmaná a splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti vyžadované . Písomná forma plnej moci predpísanej zákonom bola splnená, preto nie je možné udelenú plnú moc považovať za absolútne neplatnú.

Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného (skutkového) stavu a to v rámci správneho konania minimálne v kontexte s ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku. Pokiaľ mala správa katastra pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu, mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila a za účelom overenia si takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozsudku si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či písomné alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela správa katastra k takémuto zisteniu. Je nepochybné, že splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany správy katastra. Zdôraznil, že absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ust. .

K názoru správneho orgánu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uviedol, že predmetná záložná zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom.

Podľa Prof. Lazara (Občianske právo hmotné, 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúca zo záväzkovoprávnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne záruky v užšom zmysle spočívajú v presnom vymedzení subjektívnych práv a povinností, ktoré nastupujú v prípade, ak povinnosti zo záväzkovoprávnych vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veritelia využiť, aby sa zvýšila všeobecná miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku.“

Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k ) „Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.“

obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten-ktorý prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Uvedená voľba je i v závislosti na zásade „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.

Podľa ust. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa názoru Prof. K. Planka „pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo .“

Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu , ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo . Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo .

Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ust. , záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji , v ktorej uvedie najmä údaje o predaji , hodnote výťažku z predaja , o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja . Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

Podľa ust. ak výťažok z predaja prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti.

Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi zmluvy o úvere, ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru. Ako je už uvedené vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojím úradne overeným podpisom.

Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože: 1/ Osoba advokáta bola vybratá záložcom. 2/ Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné. 3/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. 4/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Odporca vo svojom písomnom stanovisku k opravnému prostriedku navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ aj odporca sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 27.2.2014 písomne ospravedlnili, súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa v spojení s ustanovením konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie ktorým odporca podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 23.10.2007 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 39/2007-Rač do katastra nehnuteľností. Prílohou bola aj Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 23.10.2007 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Q. J. zastúpeným Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom ako záložcom. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 5022118 zo dňa 14.2.2007 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, ktorej fotokópia tvorí prílohu č. 1 zmluvy, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 10 000,- Sk, ďalej poplatku v sume 5 366,- Sk, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia čo ku dňu podpisu tejto zmluvy činí 27 478,- Sk.

Zo Zmluvy o úvere č. 5022118 zo dňa 14.2.2007 vyplýva, že táto úverová zmluva bola vyhotovená ako predtlač a okrem iného obsahuje plnomocenstvo, podľa ktorého (citácia): „dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária... Ďalej advokáta splnomocňujem, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO..., ktorá je mojím záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene:

a) záložnú zmluvu podľa v platnom znení, alebo

b) zmluvu o zabezpečovanom prevode práva podľa v platnom znení k nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv beriem na vedomie, že

a) v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností,

b) v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava z vyššie uvedenej zmluvy o úvere pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice, záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností...“

Podľa môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec.

Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 30 ods. 4 písm. g) Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť overený podľa osobitných predpisov.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcom nakladať s nehnuteľnosťou, čo je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa vyhlášky č. ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), v konaní o povolenie vkladu sa skúma najmä, či a/ návrh na povolenie vkladu podal účastník uvedený v zmluve alebo jeho právny zástupca, b/ bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy, c/ po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom ...

Podľa § 42 ods. 1, 2 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj vzhľadom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu neplatného plnomocenstva. Aj podľa názoru krajského súdu splnomocnenie nachádzajúce sa v zmluve o úvere je neplatné, pretože toto splnomocnenie neobsahovalo bližšie označenie nehnuteľností, ktoré sa mali stať predmetom , t.j. označenie listu vlastníctva, katastrálneho územia, parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné.

S poukazom na ustanovenie ide teda o absolútne neplatný právny úkon.

Stotožňuje sa aj s názorom odporkyne, že vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva na predtlači vznikajú vážne pochybnosti o tom, či právny úkon pri udeľovaní plnomocenstva Mgr. Tomášovi Kušnírovi bol uskutočnený slobodne, vzhľadom na to, že ide o predtlač úverovej zmluvy. Je tu dôvodný predpoklad, že ide o rozpor záujmov medzi dlžníkom a zástupcom v zmysle , keďže zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používal navrhovateľ pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak navrhovateľ takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujem dlžníka.

Stotožnil sa aj s názorom, že hodnota je podstatne vyššia ako hodnota plnenia dlžníka, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa .

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.