Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-65-2013.pdf
PDF · 101.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, práv. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, E. M., o zaplatenie 248,92 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2012, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 248,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.01.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to z dôvodu, že odporkyňa si neplnila povinnosti voči právnemu predchodcovi navrhovateľa t.j. spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (pôvodne pod názvom T- Mobile Slovensko, a.s.) zo zmluvy o pripojení zo dňa 13.01.2007 a dodatku k uvedenej zmluve o pripojení z rovnakého dátumu (ďalej aj "zmluva" a "dodatok").
Navrhovateľ nadobudol predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011, uzavretou s postupcom - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Predmetná zmluva o postúpené pohľadávok je zaregistrovaná na tunajšom súde pod Spr. 100/12.
Navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni. Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporkyne bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/ dodatku o pripojení. Ďalej uviedol, že odporkyňa bola v uvedenom prípade sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (prišlo k prerušeniu poskytovania služieb), čím by odporkyňa prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni telefón/ koncové zariadenie za zľavnenú cenu.
Navrhovateľ vystavil odporkyni faktúru č. 7000058527, splatnú dňa 27.01.2010 na sumu 248,95 eur. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne a včas sa odporkyňa dostala v zmysle § 517 ods. 2 a nasl.
Občianskeho zákonníka do omeškania. Vzhľadom k tomu si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania.
K podanému návrhu navrhovateľ pripojil dodatok k zmluve o pripojení, opis predmetnej faktúry, ako aj všeobecné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil nasledovné skutočnosti:
Z dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 13.01.2007 a z návrhu súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa t.j. T-Mobile Slovensko, a.s. ako podnikateľský subjekt poskytujúci telekomunikačné služby a odporkyňa ako fyzická osoba - nepodnikateľský subjekt uzatvorili podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK) zmluvu o pripojení. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú všeobecné podmienky.
Na základe uzatvorenej zmluvy a dodatku právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni SIM kartu, umožňujúcu využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb a pridelil mu telefónne číslo. Zároveň odpredal odporkyni mobilný telefón zn. Nokia 2610 za kúpnu cenu 0,03 eur (1 Sk).
Z dodatku k zmluve súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa sa zaviazal aktivovať pre odporkyňu program 20 + 20 Viac s dobou viazanosti 24 mesiacov a odporkyňa (ako užívateľ) sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete právneho predchodcu navrhovateľa, platným cenníkom a týmto dodatkom. Podľa bodu 4 uvedeného dodatku sa odporkyňa zviazala, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) dodatku, alebo v bode 2 alebo 3 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (v ktorej je uvedená suma 248,95 eur/7500 Sk).
Z pripojenej faktúry č. XXXXXXXXXX, zo dňa 08.01.2010, splatnej dňa 27.01.2010, súd zistil, že touto faktúrou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur.
Ako je aj vyššie uvedené, navrhovateľ si teda podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 248,95 eur predstavujúcej len zmluvnú pokutu a úrok z omeškania z uvedenej sumy od 28.01.2010 do zaplatenia.
Podľa § 43 ods. 1 ZEK, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 ZEK, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) ZEK, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) ZEK, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj ,,OZ“), v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy a dodatku (ďalej len v rozhodnom znení) (1) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 - 3 OZ v rozhodnom znení, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ v rozhodnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ v rozhodnom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 879j OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena e) tejto prílohy je takouto podmienkou aj požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Nedeliteľnou súčasťou zmluvy sú dodatok a všeobecné podmienky, v ktorých sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán, pričom odporkyňa nemohla individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom (právnym predchodcom navrhovateľa) vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Právny predchodca navrhovateľa pri uzavretí zmluvy o pripojení a dodatku k nej vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorá nemá postavenie podnikateľa, a ktorá nemohla individuálne ovplyvniť podstatný obsah zmluvy, dodatku a ani obsah všeobecných podmienok k zmluve o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení ako aj dodatok uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a a nasl. zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda právny predchodca navrhovateľa povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Na takto dohodnutý záväzkový vzťah je v zmysle § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu (v tomto prípade ide o výšku zmluvných pokút). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.
V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Pri posudzovaní prijateľnosti/neprijateľnosti "dohody" o povinnosti odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ako sú definované v jednotlivých ustanoveniach predmetného dodatku, súd dospel k záveru, že táto podmienka je neprijateľná, jedná sa o neprimeranú sankciu, nakoľko dodávateľ pri ustanovení o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvný vzťah (či na začiatku doby viazanosti alebo na jej konci). Rovnako by výška zmluvnej pokuty neobstála vo vzťahu k benefitu, ktorý by odporkyňa mohla získať zľavou zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, nakoľko v danom prípade sa zmluvná pokuta neviazala ku zľave zo spotrebiteľskej ceny predaného zariadenia a zároveň právo navrhovateľa na náhradu prípadnej škody nie je (s poukazom na obsah dodatkov) dotknuté.
Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá v rámci dodatku k zmluve o pripojení ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka znení v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení neplatná a teda nie je možné priznať z nej akékoľvek nároky.
Neplatnosť neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 OZ je absolútnou neplatnosťou (§ 39 OZ), ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom, pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne neplatné (§ 39 OZ).
Vzhľadom na skutočnosť, že "dohoda" o zmluvnej pokute je neplatná (§ 53 ods. 4 OZ), súd zamietol návrh v celom rozsahu, pretože navrhovateľ sa ním domáhal len zaplatenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z nezaplatenej zmluvnej pokuty.
Keďže v danom prípade spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, súd neurčil vyššie opísanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, napriek tomu, že jej neprijateľnosť konštatoval v odôvodnení rozsudku. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky by totiž malo význam len v prípade, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku koncipoval v uzatvorenej zmluve navrhovateľ (ako dodávateľ), nakoľko zmyslom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky je zamedzenie jej aplikácie v ďalších zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi. Navrhovateľ však v tomto prípade vstúpil do vzťahu so spotrebiteľom (odporkyňou) až po uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy ako postupník na základe postúpenia pohľadávky, ktorú mu ako postupca postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (právny nástupca spoločnosti T- Mobile Slovensko a.s.).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu, v konaní mala plný úspech odporkyňa. Nakoľko však odporkyni v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.