Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sd-77-2013.pdf
PDF · 92.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa C. B., bytom W., A. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 26. júla 2013 číslo: XXX XXX XXXX X takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 26. júla 2013 číslo: XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.7.2013 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 7.5.2013 o priznanie starobného dôchodku od 23.7.2010.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že žiadosťou zo dňa 7.5.2013 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 23.7.2010. Citovala § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. podľa ktorého v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
V odôvodnení odporkyňa ďalej uviedla, že sa riadila právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku č. k. 7So/138/2011 zo dňa 15.8.2012. Pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zariadením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb.. Nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórií funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, 23.7.2003.
Z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS) č. GR ZVJS-13114/33-13 zo dňa 15.5.2013 vyplýva, že rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS-13114/120-04 zo dňa 14.1.2004 bol navrhovateľovi od 1.1.2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb..
Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.7.2002, suma výsluhového dôchodku nesmela byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku, bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb..
To znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.
Na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba.
Na určenie sumy starobného dôchodku bola zhodnotená nasledovná doba:
Doba štúdia od 23.7.1966 do 31.8.1966 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania od 12.10.1966 do 31.7.1967 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu základnej vojenskej služby od 31.7.1967 do 30.7.1969 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania od 31.7.1969 do 31.12.1969 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania od 9.1.1970 do 28.8.1970 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1.9.1970 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1.1.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii.
Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôžu, žiadosť zo dňa 7.5.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietla.
V závere rozhodnutia uviedla, že s poukazom na § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. má navrhovateľ možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 31.12.2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav na základe ktorého odporkyňa vec nesprávne právne posúdila. Vyslovil názor, že spĺňa obidve podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a to vek 55 rokov- vekovú podmienku na starobný dôchodok splnil 22.7.2003 podľa zákona č. 100/1988 Zb. ale aj podmienku doby dôchodkového poistenia v rozsahu 7 rokov a 304 dní, ktorá je evidovaná v sociálnej poisťovni. Za túto odpracovanú „civilnú dobu poistenia“ mu doteraz nebol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z.. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9So/108/2012.
Poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 7.5.2013, odporkyni doručenou dňa 14.5.2013, navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od23.7.2010.
Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - útvaru sociálneho zabezpečenia zo dňa 14.1.2004 č. GR ZVJS-13114/120-04 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) priznaný od 1.1.2004 výsluhový dôchodok v sume 16.839,- Sk mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného od 1.7.2002 suma výsluhového dôchodku nesmela byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol navrhovateľovi nárok pred účinnosťou tohto zákona. Pretože suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok v sume podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb..
Z obsahu administratívneho spisu je zároveň nepochybné, že navrhovateľ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (policajt) vykonával službu policajta od 1.9.1970 do 31.12.2003. Ako doba výkonu služby v I. kategórii funkcií mu v súlade s § 130 ods. 1 v spojení s § 139 zákona č. 100/1988 Zb. bola zhodnotená doba služby policajta od 1.9.1970 do 31.12.2003 a doba základnej vojenskej služby od 31.7.1967 do 30.7.1969, čo vyplýva z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru zo dňa 15.5.2013.
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je vek 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 132 ods. 1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) t.j. aj príslušníkov zboru nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže) zaradené do I. kategórii funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa V. časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., keďže vek 55 rokov nedovŕšil pred dňom 1.7.2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.
Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia do I., II. pracovnej kategórii alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Keďže navrhovateľ do 31. decembra 1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie viac ako 20 rokov, v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov.
Navrhovateľ sa narodil dňa XX.X.XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 65 ods. 2 v spojení s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšil dňom 23.7.2003, čo vyplýva aj z preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie aj náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Nebolo v konaní sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).
Zo žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 7.5.2013 ale aj z opravného prostriedku navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ získal aj ďalšiu dobu dôchodkového poistenia, ktorá je evidovaná v sociálnej poisťovni, za túto odpracovanú civilnú dobu odvádzal poistné, táto doba mu nebola zhodnotená a započítaná pre účely výsluhového dôchodku.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).
Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu zamestnania v tzv. civilnom sektore, lebo podľa jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, takýto záver nie je ničím podložený.
Z rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-13114/33-13 zo dňa 14.1.2004 totižto nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.
Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§ 38 ods. 1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. bolo navrhovateľovi zhodnotených
37 rokov (z toho 31 rokov v I. kategórii funkcií, 0 rokov v II. kategórii funkcií, 7 rokov v III. pracovnej kategórií).
Z § 38, 39 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok, iba výška výsluhového dôchodku bola odôvodnená od výšky starobného dôchodku k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov. Tak ako bolo uvedené vyššie, z obsahu žiadosti o starobný dôchodok aj z opravného prostriedku navrhovateľa vyplýva, že získal dobu civilného zamestnania, ktorú odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok nezapočítala ako dôchodkové poistenie, čím postupovala v rozpore so zákonom.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) O.s.p. zrušil preskúmavané rozhodnutie a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Úspešný navrhovateľ si právo na náhradu trov konania neuplatnil a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.