Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/160/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľky Bc. J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. cesta XXXX/XX, D. D., právne zastúpenej Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcom 1/ W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. P. XXXX/XX, D. D. a 2/ S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. P. XXXX/XX, D. D., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky a odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -84 zo dňa 03. 12. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi 1/ prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 80,- € mesačne; vo výroku o zročnom výživnom; vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky voči odporcovi 1/ zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e ;

vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ (otca) voči navrhovateľke (plnoletej dcére) tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na navrhovateľku výživným vo výške 80,- € mesačne počnúc dňom 01. 09. 2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2013 do 03. 12. 2013 spolu vo výške 240,- €, na ktorú sumu povolil odporcovi 1/ splátky vo výške 20,- € mesačne, ktoré je povinný zasielať spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Návrh navrhovateľky voči odporkyni 2/ zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka je dcéra odporcov 1/, 2/, je plnoletá a v súčasnej dobe študuje magisterské štúdium Univerzity Komenského Bratislava na Filozofickej fakulte odbor psychológia, a to dennou formou štúdia. Navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi, preto jej vznikol nárok na určenie vyživovacej povinnosti voči rodičom. Okresný súd návrh navrhovateľky voči odporkyni 2/ zamietol z dôvodu, že matka navrhovateľky (odporkyňa 2) si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní dobrovoľne. Neboli preto splnené podmienky na to, aby súd určil vyživovaciu povinnosť výrokom svojho rozhodnutia.

Pokiaľ ide o odporcu 1/, tomu uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80,-€ od 01. 09. 2013 s odôvodnením, že odporca 1/ na výživu navrhovateľky neprispieva žiadnou sumou, vyživovaciu povinnosť si teda neplní dobrovoľne, a to napriek tomu, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na navrhovateľku sumou 80,-€ mesačne. Poukázal na to, že uvedené výživné zohľadňuje len zabezpečenie základných potrieb navrhovateľky, a to cestovné, stravné a základné životné potreby s tým, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov a súd musel prihliadnuť na skutočnosť, že odporca má vo svojej starostlivosti maloletého syna Andreja, ktorý je študentom 8. triedy základnej školy. Zároveň v spoločnej domácnosti žije starší brat navrhovateľky, ktorý neprispieva žiadnou sumou na bývanie napriek tomu, že má príjem. Vzhľadom na zárobkové pomery odporcu 1/ vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a zároveň rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01. 09. 2013 do 03. 12. 2013, ktoré je odporca povinný splatiť navrhovateľke v splátkach po 20,- € mesačne.

Pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania, navrhovateľke tieto nepriznal vzhľadom k charakteru konania a v prípade odporkyne 2/ z dôvodu, že voči nej v konaní navrhovateľka nebola úspešná.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15-dňovej lehote ( veta prvá ) odvolanie tak navrhovateľka, ako aj odporca 1/.

Navrhovateľka podala odvolanie čo do výroku, ktorým okresný súd určil povinnosť odporcovi 1/ prispievať na jej výživu sumou 80,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k jej rukám od 01. 09. 2013, spolu s povolením splácať zročné výživné v mesačných splátkach, a čo do výroku o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia z dôvodu, že podľa ustanovenia , , a prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že v rámci dokazovania neboli dostatočne zisťované majetkové pomery odporcu 1/ a ani na strane jeho pracujúceho syna žijúceho v spoločnej domácnosti s odporcom 1/ a dôvody, pre ktoré na spoločnú domácnosť neprispieva. Zdôraznila, že je vhodné do istej miery porovnať majetkové pomery otca a matky navrhovateľky, vo vzťahu k výške výživného na tej ktorej strane. V tejto súvislosti poukázala na to, že otec je zamestnaný a je vlastníkom viacerých nehnuteľností v k. ú N.. Naviac má za to, že je odkázaná na výživu svojich rodičov, pretože sa pripravuje na budúce povolanie a nejde o štúdium doplnkové, ktoré by si realizovala popri zamestnaní za účelom doplnenia jej vzdelania. Na záver namietala i rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania, keď okresný súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že takto rozhodol vzhľadom ku charakteru konania. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu 1/ prispievať na výživu navrhovateľky, spolu s výrokom naň nadväzujúcim o povolení zročných splátok a vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca 1/ podal odvolanie z dôvodov, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , a , keď zdôraznil, že jeho finančná situácia je veľmi nepriaznivá a momentálne je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky maximálne sumou vo výške 50,- €. Uviedol, že sa stará o ďalšieho maloletého syna O. A. - brata navrhovateľky a v spoločnej domácnosti s ním býva aj jej starší brat N., s čím sú spojené výdavky. Vyčíslil opätovne výdavky na domácnosť a poukázal na to, že vzhľadom na svoj príjem je jeho domácnosť pod hranicou životného minima. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu určí vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke sumou 50,- € mesačne od 01. 09. 2013 a na zročné výživné mu povolí splátky.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky odporca 1/ uviedol, že okresný súd v konaní zisťoval tak jeho majetkové pomery, ako aj majetkové pomery jeho plnoletého pracujúceho syna - brata navrhovateľky a listinné dôkazy sú aj súčasťou spisu. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť v k. ú. N. uviedol, že táto si v minulosti „vyžiadala investície a preto by bolo nehospodárne túto nehnuteľnosť odpojiť od prívodu elektriny, vzhľadom na nemožnosť predmetnú nehnuteľnosť čiastočne prekurovať hlavne v zimnom období, čo by malo devastačný následok“. Zdôraznil, že do domácnosti otca má navrhovateľka

neobmedzený prístup, čo aj využíva vzhľadom k štúdia II. stupňa na vysokej škole, ako tlač a kopírovanie si materiálov potrebných ku štúdiu. Uviedol, že má záujem podieľať sa na vyživovacej povinnosti navrhovateľky, avšak vzhľadom na svoju finančnú situáciu nie je schopný prispievať na ňu vyšším výživným než je 50,-€ mesačne.

Navrhovateľka k odvolaniu odporcu 1/ v písomnom vyjadrení uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v odvolaní, ktorým namietala skutkové i právne posúdenie veci.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ustanovenia a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , rozsudok okresného súdu v napadnutnom výroku o určení výživného odporcu 1/ voči navrhovateľke sumou 80,- € mesačne, vo výroku o zročnom výživnom, vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti voči odporcovi 1/ zamietnutý a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa , , potvrdil ako vecne správny.

Výrok rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľky voči odporkyni 2/ zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý, preto zostáva podľa nedotknutý.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne právne, v súlade s platnou právnou úpravou.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku o určení vyživovacej povinnosti odporcu 1/ voči navrhovateľke, zročnom výživnom, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda splnil podmienky ustanovenia . Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na podané odvolanie navrhovateľky, ako aj odporcu 1/ dodáva nasledovné:

Navrhovateľka, ale ani odporca 1/ v odvolaní neuvádzajú žiadne nové relevantné okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Prvostupňový súd do rozhodovania, následne i odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že pri rozhodovaní bral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcov 1/ a 2/, je odkázaná na ich výživu, nakoľko nie je schopná sama sa živiť, pretože študuje, a to dennou formou. Keďže navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi, obom im vzniká povinnosť prispievať na jej výživu s tým, že odporkyňa 2/ si túto vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne, preto voči nej bol návrh zamietnutý. Pokiaľ ide o odporcu 1/, tento je zamestnaný, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a preto prvostupňový súd dôvodne odporcu 1/ zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. V odvolaní namietajú tak navrhovateľka, ako aj odporca 1/ výšku súdom ustáleného výživného, keď namietajú nedostatočne zistený skutkový stav. Uvedené námietky tak navrhovateľky, ako aj odporcu 1/ však nie sú dôvodné, nakoľko okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe ktorého vyvodil i správny právny záver o povinnosti odporcu prispievať na navrhovateľku sumou 80,-€ mesačne od 01. 09. 2013. Uviedol, že odporca 1/ je zamestnaný, dosahuje príjem vo výške 670,- € netto a žije v spoločnej domácnosti s maloletým O., ktorý má 14 rokov, navštevuje 8. ročník základnej školy s tým, že na maloletého prispieva odporkyňa 2/ výživným vo výške 60,-€ mesačne. Spolu s ním žije ďalej i plnoletý syn N., ktorý je zamestnaný na dohodu a podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2013 (č. l. 101 spisu) odvolací súd zistil, že má dohodnutú mzdu vo výške 170,-€ mesačne. Odporca 1/ žije s deťmi v 3-izbovom byte, hradí všetky výdavky súvisiace

s domácnosťou, spláca úver vo výške 260,-€ mesačne. Pokiaľ navrhovateľka namieta, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. N., nejde o nehnuteľnosť, z ktorej by mal odporca 1/ príjem, teda že by ju prenajímal, prípadne mal iné finančné pôžitky, naopak má s ňou výdavky, a to mesačné náklady na elektrinu vo výške 55,- € mesačne.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolanie odporcu 1/, ktorý poukazoval na svoju zlú finančnú situáciu, ak v konaní bolo preukázané, že je zamestnaný, má pravidelný príjem a v spoločnej domácnosti s ním žije i plnoletý syn, ktorý pracuje a teda má prispievať na domácnosť.

Z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z citovaného ustanovenia preto vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečenie osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a majetkové a finančné zázemie a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie.

Pri určovaní výšky výživného je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotnému stavu, jeho kultúrno-spoločenským potrebám a športovým záujmom a pod.

Preskúmaním veci preto odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Prvostupňový preto správne právne odôvodnil, prečo ustálil vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ voči navrhovateľke sumou 80,- € mesačne a vo zvyšku návrh zamietol, keď konštatoval, že navrhovateľka ako študentka vysokej školy nie je schopná sama sa živiť a odporca 1/ - teda otec navrhovateľky, ktorý s ňou nežije v spoločnej domácnosti je povinný prispievať na ňu výživným, ktoré je primerané jeho možnostiam.

Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Právo na spravodlivý súdny proces nezahŕňa, aby sa súd stotožnil s názormi účastníkov konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ), a ani to, aby bol účastník úspešný v konaní ( ).

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa , napadnutý rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného, v zročnom výživnom, vo výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh voči odporcovi 1/ zamietnutý, potvrdil ako vecne správny.

Pokiaľ ide o súvisiaci výrok rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorým okresný súd navrhovateľke nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, odvolací súd uvádza nasledovné:

Okresný súd v tejto prejednávanej veci síce dôvodne poukazoval na charakter predmetu konania, keď ide o určenie vyživovacej povinnosti medzi rodičom a dieťaťom, teda prihliadal na rodinné vzťahy medzi účastníkmi konania, avšak v danom prípade je možná aplikácia ustanovenia len výnimočne. Navrhovateľka sa návrhom na určenie vyživovacej povinnosti domáhala určenia výživného vo výške 150,-€ mesačne od podania návrhu, avšak v konečnom dôsledku bolo okresným súdom rozhodnuté o povinnosti odporcu 1/ prispievať na navrhovateľku sumou 80,-€ mesačne. V danom prípade bola preto dôvodná aplikácia ustanovenia , podľa ktorého ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný (navrhovateľka), súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Keďže navrhovateľka bola vo vzťahu k odporcovi 1/ úspešná len čiastočne, prvostupňový mal rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov, teda ani navrhovateľke, ani odporcovi 1/ náhradu trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, neprizná. Uvedený právny záver odvolacieho súdu však nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania odporkyne 2/, táto v konaní bola úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatňovala, a preto aj vo vzťahu k nej bolo rozhodnuté správne, ak jej náhrada trov konania priznaná nebola. Vzhľadom na tú skutočnosť, že rozhodnutie o náhrade trov konania je vo výroku vecne správne, odvolací rozsudok i v súvisiacom výroku podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením , teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Ani navrhovateľka a ani odporca 1/ neboli v odvolacom konaní úspešní, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naviac, odporca 1/ si v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.