Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-142-2012.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/142/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa: R. N., N.: XX.XX.XXXX, A.: S. X, XXX XX Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Katarína Kušnírová, Škultétyho 16, 831 03 Bratislava, proti odporcovi: FF company, s.r.o., sídlo: Súbežná 3/A, 811 04 Bratislava IČO: 45 339 139, o návrhu na zaplatenie 1.168,08 eur príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.168,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 725,95 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 275,58 eur od 16.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 89,60 od 23.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 76,95 eur od 23.12.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 70,- eur a trovy právneho zastúpenia 427,24 euro na účet advokátky JUDr. Kataríny Kušnírovej vedený v ČSOB a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tun. súd dňa 27.03.2012 domáhal sa navrhovateľ proti odporcovi zaplatenia 1.168,08 eur titulom mzdových nárokov po skončení pracovného pomeru.
Navrhovateľ odôvodnil podaný návrh tým, že pracovnou zmluvou zo dňa 02.11.2011 bol medzi navrhovateľom a odporcom založený pracovný pomer. Účastníci tejto pracovnej zmluvy sa dohodli, že navrhovateľ nastúpi do práce dňa 02.11.2011 stým, že skúšobná doba bola dohodnutá v trvaní dvoch mesiacov. Odporca sa dohodol s navrhovateľom na mzde vo výške 1.000,- eur mesačne.
Listom zo dňa 09.12.2011, označeným ako oznámenie, odporca s navrhovateľom ukončil pracovný pomer podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 09.12.2011.
V priebehu trvania pracovného pomeru odporca nevyplatil navrhovateľovi mzdu a nesplnil si ani ďalšie povinnosti, ktoré pre zamestnávateľa vyplývajú z dohodnutej pracovnej zmluvy a zo Zákonníka práce v celkovej sume 1.168,08 eur. Uplatnený nárok v sume 1.168,08 eur pozostáva
- z nároku na mzdu za XI/2011 v sume 725,95 eur a za mesiac XII/2011 v sume 275,58 eur
- z nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za odpracované dni v roku 2011 v sume 89,60 eur
- z nároku na preplatenie stravných lístkov v sume 76,95 eur (2,85 eur x 27 dní).
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne. Uviedol, že je pravdou, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný v období od 02.11.2011 do 09.12.2011. V tomto období zamestnanec závažne porušoval pracovnú disciplínu a neuspokojivo plnil pracovné povinnosti, pričom jeho konanie dokonca porušovalo aj mravné zásady. Na danú skutočnosť bol konateľkou spoločnosti upozornený a písomne vyzvaný k tomu, aby začal vykonávať pracovnú činnosť v súlade s platnou pracovnou zmluvou. Písomnú výzvu si navrhovateľ neprevzal. V súlade so Zákonníkom práce bol preto s ním skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Vedenie spoločnosti dlho zvažovalo možnosť udeliť zamestnancovi R. N. zmluvnú pokutu tak, ako to vyplýva z pracovnej zmluvy až do výšky 20.000,- eur. Telefonicky bol upozornený na fakt, že k udeleniu pokuty dôjde vtedy, ak bude naďalej trvať na vyplatení mzdy, ktorú si nezaslúži, lebo v období trvania jeho pracovného pomeru spoločnosti FF company s.r.o. úmyselne spôsobil škodu a nedodržiaval ani len základné povinnosti zamestnanca, vyplývajúce zo Zákonníka práce. Nárok navrhovateľa pre uvedené skutočnosti navrhol v plnej miere zamietnuť.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi : pracovnou zmluvou zo dňa 02.11.2011, oznámením o skončení pracovného pomeru zo daň 09.12.2011, listami zo dňa 22.12.2011a 13.01.2012, výzvou k mimosúdnemu vyriešeniu nárokov zo dňa 16.02.2012 , na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Pracovnou zmluvou zo dňa 02.11.2011 bol medzi navrhovateľom a odporcom založený pracovný pomer. Účastníci tejto pracovnej zmluvy sa dohodli, že navrhovateľ nastúpi do práce dňa 02.11.2011 stým, že skúšobná doba bola dohodnutá v trvaní dvoch mesiacov. Odporca sa dohodol s navrhovateľom na mzde vo výške 1.000,- eur mesačne.
Listom zo dňa 09.12.2011, označeným ako oznámenie, odporca s navrhovateľom ukončil pracovný pomer podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 09.12.2011.
V priebehu trvania pracovného pomeru odporca nevyplatil navrhovateľovi mzdu a nesplnil si ani ďalšie povinnosti, ktoré pre zamestnávateľa vyplývajú z dohodnutej pracovnej zmluvy a zo Zákonníka práce v celkovej sume 1.168,08 eur. Uplatnený nárok v sume 1.168,08 eur pozostáva
- z nároku na mzdu za XI/2011 v sume 725,95 eur a za mesiac XII/2011 v sume 275,58 eur
- z nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za odpracované dni v roku 2011 v sume 89,60 eur
- z nároku na preplatenie stravných lístkov v sume 76,95 eur (2,85 eur x 27 dní).
Navrhovateľ vyzval odporcu k splneniu povinností listom zo dňa 22.12.2011, v ktorom vyzval odporcu k uhradeniu nárokov ako sú uplatnené touto žalobou, a zo dňa 13.01.2012. Odporca na uvedené výzvy nereagoval a ku dňu podania návrhu svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu nesplnil a to i napriek skutočnosti, že k tomu bol vyzvaný v rámci mimosúdneho riešenia veci listom zo dňa 16.02.2012 zaslanou dňa 17.02.2012.
Podľa § 47 Zákonníka práce (Zák. č. 311/2001 Z.z.) odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 118 Zákonníka práce (Zák. č. 311/2001 Z.z.)
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
(3) Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.142 Zákonníka práce ( Zák. č. 311/2001 Z.z.)
Podľa § 116 Zákonníka práce
(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 152 Zákonníka práce
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
(5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3% z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
(6) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
(7) Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 6 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
(8) Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ pracoval od. 02.11.2011 do 09.12.2011 pre odporcu ako obchodník na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 02.11.2011. Účastníci tejto pracovnej zmluvy sa dohodli, že navrhovateľ nastúpi do práce dňa 02.11.2011 s tým, že skúšobná doba bola dohodnutá v trvaní dvoch mesiacov. Odporca sa dohodol s navrhovateľom na mzde vo výške 1.000,- eur mesačne.
Listom zo dňa 09.12.2011, označeným ako oznámenie, odporca s navrhovateľom ukončil pracovný pomer podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 09.12.2011.
V priebehu trvania pracovného pomeru odporca nevyplatil navrhovateľovi mzdu a nesplnil si ani ďalšie povinnosti, ktoré pre zamestnávateľa vyplývajú z dohodnutej pracovnej zmluvy a zo Zákonníka práce v celkovej sume 1.168,08 eur. Uplatnený nárok v sume 1.168,08 eur pozostáva
- z nároku na mzdu za XI/2011 v sume 725,95 eur a za mesiac XII/2011 v sume 275,58 eur
- z nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za odpracované dni v roku 2011 v sume 89,60 eur
- z nároku na preplatenie stravných lístkov v sume 76,95 eur (2,85 eur x 27 dní).
Navrhovateľ vyzval odporcu k splneniu povinností listom zo dňa 22.12.2011, v ktorom vyzval odporcu k uhradeniu nárokov ako sú uplatnené touto žalobou, a zo dňa 13.01.2012. Odporca na uvedené výzvy nereagoval a ku dňu podania návrhu svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu nesplnil.
Z vyššieuvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a rozhodol, že odporca e povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.168,08 eur, pričom táto suma pozostáva - z nároku na mzdu za XI/2011 v sume 725,95 eur a za mesiac XII/2011 v sume 275,58 eur
- z nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za odpracované dni v roku 2011 v sume 89,60 eur
- z nároku na preplatenie stravných lístkov v sume 76,95 eur (2,85 eur x 27 dní).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 725,95 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 275,58 eur od 16.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 89,60 od 23.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 76,95 eur od 23.12.2011 do zaplatenia a a vo zvyšku navrhovateľom uplatnených úrokov z omeškania presahujúcich 9 % ročne súd návrh zamietol, nakoľko uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne nie je v súlade s platnou právnou úpravou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3/ O.s.p. Priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania proti odporcovi, nakoľko navrhovateľ mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Priznané trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok v výške 70.- euro a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa podľa §10 ods.1/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne:
Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby stanovená podľa § 9, § 10 a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume: 72,47 eur
Úkony právnej služby: Paušál:
Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.02.2012 72,47 eur 7,63 eur
Písomne podanie protistrane vo veci samej zo dňa
16.02.2012 72,47 eur 7,63 eur
Žaloba zo dňa 22.03.2012 72,47 eur 7,63 eur
Vyjadrenie k podaniu žalovaného zo dňa 08.02.2014 72,47 eur 7,81 eur
Zastupovanie na pojed. dňa 16.01.2013, odročeného bez
prejednania veci vo výške 1 18,11 eur 8,04 eur
Zastupovanie na pojed. dňa 27.02.2013 72,47 8,04 eur
Celkom 380,46 eur 46,78 eur
Spolu 427,24 eur
Súd postupom podľa § 164 O.s.p. zmenil výrok rozsudku v časti priznaných trov konania z dôvodu, že pri vyhlásení rozsudku v časti trov konania došlo k chybe v počítaní, spočívajúcej v tom, že pri vyhlásení rozsudku bola navrhovateľovi priznaná výška trov v sume 142,47 euro, správna výška trov priznaných navrhovateľovi je 70,- euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods.
2/O.s.p.