Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/43/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti povinnému F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX D., štátny občan Slovenskej republiky pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.893,94 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Denisou Uhríkovou so sídlom Exekútorského úradu Tomášikova 5/A, 821 01 Bratislava pod sp. zn. EX 3115/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 19. decembra 2012, č. k. -27 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 19. decembra 2012, č. k. -27 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že dňa 14.06.2012 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stálej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave vydaný dňa 10.04.2012 pod sp. zn. II/2011-4573 Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty uzavretej dňa 10.12.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou B. B. a.s. a povinným. V článku 18 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou časťou zmluvy si účastníci dohodli rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať vo veci.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou a to nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti uzavretia zmluvy, ale aj s poukazom na ust. a nasl. . Poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky upravené v čl. 6 bod 1a čl. 3 bod 1 sú tie, ktoré neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa a medzi ktoré podľa Prílohy k nej, bod 1 písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v rozhodcovskom konaní.

Odkazom na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora ES okresný súd ustálil, že zmluvné podmienky, ktoré sú upravené spotrebiteľskou zmluvou tak, ako to vyplýva aj z ust. , prvá veta , sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a podľa ust. nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ustanovuje . Medzi takúto neprijateľnú podmienku od 01.0.2008 patrí aj prípad, kedy sa od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok , požadovalo, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Skutočnosť, že táto podmienka sa v čase uzavretia zmluvy nenachádzala v uvedenom výpočte však nevyvodzuje záver, že dojednanie výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v spotrebiteľských zmluvách nie je neprijateľná podmienka. Súd považoval rozhodcovskú doložku, ktorú obsahujú Všeobecné obchodné podmienky, prehlásené zmluvnými stranami za nedeliteľnú súčasť zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, nielen za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS v spojení s Prílohou bod 1/ písm. q) smernice výslovne nekalá, ale za podmienku, účinkom a dôsledkom ktorej bolo, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal aj príslušenstvo pohľadávky vyčíslené pevnou sumou. Z obsahu rozhodcovského spisu však nie je možné zistiť, kedy došlo k omeškaniu s plnením, z akej istiny bol vyčíslený úrok z omeškania pevnou sumou a v akej sadzbe. Takéto rozhodnutie rozhodcovského súdu vo svojich dôsledkoch viedlo k tomu, že nerovnováha v predmetnom právnom vzťahu sa ešte viac prehĺbila. Neprimeraná povaha rozhodcovskej doložky spočíva aj v tom, že nebola individuálne dohodnutá a priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy rozhodcovskému súdu určenému oprávneným, ktorý má sídlo v Bratislave.

Rozhodcovský súd pri vydaní rozhodcovského rozsudku neposkytol spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane náležitú ochranu a nevzal do úvahy, že sa spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení, a to nielen pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, čo ho vedie k tomu, aby pristúpil na vopred stanovené podmienky pripravené dodávateľom ako oprávneným bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný tak nemal ako ani z hľadiska obsahu a ani z hľadiska formy rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej typovej zmluvy, ktorú oprávnený používa bežne v rámci svojej podnikateľskej činnosti pre zmluvy rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku, ktorá bola obsahom zmluvy o úvere buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom spotrebiteľ si zrejme nebol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky prinesie

Okresný súd na závere konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu je preto právnym úkonom, ktorý obchádza zákon a z toho dôvodu je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, k čomu musí konajúci súd prihliadať ex offo. Rozhodcovský súd tak nemal právomoc vo veci rozhodnúť a vydať exekučný titul. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodu, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na o rozhodcovskom konaní uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky. Zároveň mal za to, že platným právnym poriadkom nie je fixovaná neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s posudzovaním rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách poukázal na viaceré jazykové verzie prekladu bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že v zmysle uvedenej prílohy Smernice nie je možné klasifikovať predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku. V tejto súvislosti uviedol, že na predmetnú vec nie je možné aplikovať ani ustanovenie , pretože bolo zavedené do až novelou - , pričom v zmysle prechodného ustanovenia sa ustanoveniami tohto zákona spravujú právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú

podľa doterajších predpisov. Na základe vyššie uvedeného je možné posúdiť rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku len v zmysle tzv. generálnej klauzuly , ktorá by bola naplnená len v prípade, ak by sa spotrebiteľ dojednaním rozhodcovskej doložky dostal do nevýhodnejšej pozície ako v rámci občianskeho súdneho konania. Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) pritom dáva záruky, že práva spotrebiteľa, ako účastníka rozhodcovského konania budú rešpektované v plnej miere - v rámci ust. ZoRK zavádza pre spotrebiteľa možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku v súdnom konaní. Právny predchodca oprávneného spoločnosť B. B. a.s. ako banka si ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku len plnila povinnosť v zmysle ) o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri uzatváraní Zmluvy.

Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa bodu 47 nemožno, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade efektivity a rovnocennosti.

Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu, je však oprávnený skúmať, či toto rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky. Vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP skúma len vlastnosti predložených dokumentov, a to žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, a nie právny základ pre ich vydanie. Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. psím. c) o rozhodcovskom konaní, exekučný súd podľa oprávneného skúma len vlastnosti uloženej povinnosti. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Ak príklad uviedol výrok rozsudku, ktorý by ukladal účastníkovi povinnosť spáchať trestný čin.

Oprávnený poukázal aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 09.02.2012 a sp.zn. zo dňa 18.01.2012, v ktorých sa Najvyšší súd SR zaoberal otázkou rovnocennosti, skúmania právomoci orgánu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal a vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov.

Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. V prípade, že odvolací súd potvrdí napadnuté uznesenie oprávnený navrhol, aby v rozhodnutí pripustil nasledovné dovolacie otázky:

„Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia , keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2008 a v zmysle ustanovenia sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšie právna úprava?“ „Je možné pod ustanovením rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK?“ „Je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané?“

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení a (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 22.06.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 17.07.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-4573 zo dňa 10.04.2012. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 1.893,94 Eur s príslušenstvom, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola aj Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, ktorú právny predchodca oprávneného spoločnosť B. B., a.s. a povinný uzavreli dňa 10.12.2004 v znení dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 10.12.2004.

V článku 18 Všeobecných obchodných podmienok si banka ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch alebo súvislosti s nimi, ako aj spory ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd.

Podľa článku 2 Všeobecných obchodných podmienok rozhodcovský súd je Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk.

Podľa súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa a o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Odvolací súd v súvislosti s námietkou oprávneného, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom zdôrazňuje, že súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn.

z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súdu prvého stupňa o tom, že zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty uzavretá dňa 10.12.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného ako bankou a povinným ako dlžníkom je treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a to aj s poukazom na ust. § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu predmetný právny vzťah správne súd posudzoval podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, a to a nasl. , pričom prihliadol aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Následne súd prvého stupňa v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky, ako aj s právom EÚ skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ ] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. 88k)

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. 88l)

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

V súlade s a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd prvého stupňa správne preskúmal žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ako aj samotný návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 10.12.2004 je , pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu tak zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, a to s prihliadnutím k tomu, že právny predchodca oprávneného je podnikateľ, ktorý obsah zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienkach na predtlačených formulároch vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia dosiahol, že spotrebiteľ sa v prípade vzniku sporu musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Spotrebiteľ mohol len zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty obsahujúcu rozhodcovskú doložku ako celok odmietnuť alebo ich akceptovať, v dôsledku čoho ju treba považovať za neprijateľnú a podľa za neplatnú.

Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Čo sa týka zvyšnej časti odôvodnenia výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ním nezaoberal, pretože nie je podstatné pre jeho rozhodnutie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa potvrdil.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné pripustiť dovolanie v otázkach navrhnutých oprávneným v odvolaní, pretože z rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR bol okruh problémov, ktorých sa oprávneným položené otázky týkajú, vyriešený. Dovolací súd by tak posudzoval otázky, ktoré nie sú v súčasnosti po právnej stránke zásadného významu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.