Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-215-2013.pdf
PDF · 85.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/215/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu L. J., nar. XX.X.Q., bytom K. R. H. XXX, zastúpeného JUDr. Erikou Šimovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Jantárová 8, proti žalovanému v 1. rade K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X a žalovanému v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 146,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. apríla 2013 č.k. 2C/185/2011-121 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v l. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne:
1/ zaplatiť žalobcovi 146,92 eura s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 146,92 eura od 1.10.2011 do zaplatenia,
2/ nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 505,02 eura na účet JUDr. Eriky Šimovej, advokátky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia uplatnenej peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody spôsobenej mu na jeho motorovom vozidle pri dopravnej nehode dňa 25.3.2011 motorovým vozidlom žalovaného v 1. rade, a to vo výške predstavujúcej rozdiel medzi sumou 774,34 eura, zaplatenou žalobcom podľa faktúry vystavenej mu opravcom za opravu jeho poškodeného motorového vozidla a žalovaným v 2. rade po odpočítaní amortizácie skutočne vyplatenou sumou 627,42 eura.
Vychádzal pritom zo zistenia, že žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla Ford Escort, ev. č. SN 701 BH zapríčinil dňa 25.3.2011 v Spišskej Novej Vsi dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil škodu na motorovom vozidle žalobcu Honda CRV, ev. č. GL 492 AJ. Žalovaný v 2. rade na základe oznámenia žalobcu škodovú udalosť zaevidoval pod číslom 9555408457 a následne z titulu zákonného poistenia žalovaného v 1. rade na základe ohliadky vozidla žalobcu spoločnosťou Slovexperta a podľa faktúry č. 11000203, vystavenej dňa 27.4.2011 za vykonanú opravu vozidla žalobcu na sumu 774,34 eura autorizovaným opravcom (ZONA Prešov, s.r.o.), nahradil žalobcovi skutočne vzniknutú škodu v zmysle §
442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku potom, ako z fakturovanej ceny opravy odpočítal zhodnotenie vozidla (tzv. amortizáciu) vo výške 146,92 eura, pretože prihliadol na skutočnosť, že vozidlo žalobcu bolo vyrobené v roku 1998 a k jeho poškodeniu došlo pri dopravnej nehode v roku 2011. Po právnom posúdení veci podľa § 4 ods. 2 písm. b) a c), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, § 415, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1 a 3, § 438 ods. 1, § 797 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že rozsah náhrady škody žalobcu musí zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol nútený vynaložiť na opravu motorového vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou, že žalobcom vynaložené náklady boli vyvolané protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade nedokladoval spôsob výpočtu krátenia plnenia žalobcovi, dospel k záveru, že opravou motorového vozidla sa jeho hodnota nezvýšila a nárok žalobcu bol voči obom žalovaným uplatnený dôvodne, a to i v časti jeho príslušenstva, keďže žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku najneskôr dňom 1.10.2011.
Výrok o trovách konania odôvodnil použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a plným úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal ich náhradu v sume 505,02 eura, pozostávajúcu z náhrady za ním zaplatený súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura a z trov jeho právneho zastúpenia vo výške 488,52 eura, ktoré vyčíslil podľa ust. § 14, § 15, § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z tarifnej hodnoty sporu vo výške 146,92 eura pri hodnote úkonu 16,60 eura za sedem úkonov právnej služby (prevzatie a prípravu právneho zastúpenia 10.10.2011, podanie návrhu na začatie konania zo dňa 4.11.2011, účasť na pojednávaní dňa 2.2.2012, 23.2.2012 a 15.4.2013), stratu času za deň pojednávania 2.2.2012 vo výške 12,71 eura, za deň 23.2.2012 vo výške 12,71 a deň 15.4.2013 vo výške 13,01 eura, cestovné za cestu rýchlikom Košice - Spišská Nová Ves (jedna cesta 2 x 4 eur x 3 cesty na pojednávania) a režijný paušál 2x vo výške 7,41 eura (za úkony právnej služby v roku 2011), 3x po 7,63 eura (za úkony právnej služby v roku 2012), 2x po 7,81 eura (za úkony právnej služby v roku 2013).
Proti tomuto rozsudku a to v časti jeho výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade z odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Navrhol podľa § 220 O.s.p. zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a žalovaným v 1. a 2. rade uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 146,92 eura.
Poukazom na skutočnosť, že prejednávaná vec patrí medzi drobné spory v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. predovšetkým namietol, že súd v odôvodnení rozsudku aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v posudzovanej veci vôbec nezvažoval napriek obsahu jeho písomného podania zo dňa 13.3.2013 a priznal trovy konania v sume, ktorá je v značnom nepomere k výške uplatnenej pohľadávky.
Žalobca ani žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadrili.
Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe žalovaným v 2. rade včas podaného odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Nie sú však splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého výroku, ale rozsudok je potrebné v jeho napadnutej časti zrušiť.
Pretože žalovaný v 2. rade podal odvolanie len čo do výroku o priznaní trov prvostupňového konania, právoplatnosť výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi uplatnenú peňažnú pohľadávku s príslušenstvom nebola odvolaním žalobcu dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal len výrok o trovách konania.
Pokiaľ obsah odvolacích námietok žalovaného v 2. rade smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podstatou odvolacích námietok žalovaného v 2. rade je jeho tvrdenie, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v rozpore so zákonom, keď v posudzovanej veci opomenul aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p. napriek obsahu jeho písomného podania zo dňa 13.3.2013 a priznal trovy konania v sume, ktorá je v značnom nepomere k výške uplatnenej pohľadávky.
Otázku náhrad trov konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 O.s.p. a nasledujúcich.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práv a proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka konania nahradiť druhému účastníkovi buď celkom, alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tento druhý účastník už zaplatil. Pritom povinnosť nahradiť trovy konania zahŕňa iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Len výnimočne môže súd v konaní procesne úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky ustanovení upravujúcich náhradu trov konania v § 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.
Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
V posudzovanej veci správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., pochybil však, ak neposúdil zároveň okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p.. Súdu totiž priamo zo zákona vplýva povinnosť i pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. skúmať tak (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ako i eventuálne zvažovať aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú pre to splnené podmienky.
Odvolací súd preto považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného v 2. rade v tom, že súd prvého stupňa neposudzoval rozhodnutie o trovách konania aj z hľadiska iných ustanovení, a to predovšetkým z hľadiska ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Použitie tohto ustanovenia pritom prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak v konaní dospeje súd k záveru, že je na mieste náhradu trov konania nepriznať alebo znížiť. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré pre súd dáva takúto možnosť vo výnimočných prípadoch hodných osobitného
zreteľa, aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom viazaná na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania.
Je nepochybné, že v danej veci bola predmetom konania pohľadávka žalobcu vo výške 146,92 eura. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keďže predmet konania nedosahuje výšku 1000 eur a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p., čím je splnená prvá z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Z obsahu spisu naviac vyplýva, že žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 13.3.2013 žiadal pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť práve na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 200ea ods. 1 a 2 O.s.p..
Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval síce správnu právnu normu, ale vec právne neposúdil i z ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia ani neodôvodnil s poukazom na okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného ustanovenia.
Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že ustanovenie § 150 ods. 2 nijakým spôsobom nerozlišuje medzi trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania, pričom hovorí len o trovách konania ako takých. Posúdenie primeranosti medzi hodnotou predmetu sporu a medzi výškou trov ponecháva zákon na súdnu prax a na individuálne posúdenie. S ohľadom na skutočnosť, že sadzby súdnych poplatkov sú určené zákonom a tarifná odmena advokátovi je určená všeobecným záväzným právnym predpisom, nie je tak možné paušálne dospieť k záveru, že za neprimerané trovy konania sa považujú všetky trovy prevyšujúce hodnotu predmetu sporu. Dôvodová správa k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené ust. § 150 ods. 2 O.s.p. totiž uvádza, že v drobných veciach často trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi.
Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné ako rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V ďalšom bude úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci opätovne rozhodnúť o trovách tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a pri rozhodovaní sa vysporiadať so všetkými právne významnými okolnosťami, na ktoré poukazuje odvolací súd v zrušujúcom uznesení, najmä neprimeranosť v pomere k predmetu konania skúmať pri účastníkom uplatnených celkových trovách konania. Pri rozhodovaní o trovách konania tak v zmysle uvedeného prihliadnuť nielen na trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní, ale aj na ostatné uplatnené trovy konania, teda aj trovy zaplateného súdneho poplatku a opätovne rozhodnúť o trovách konania po všetkých stránkach preskúmateľným rozhodnutím (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.