Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-24-2014.pdf
PDF · 94.63 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/24/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu BECK FINANC, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO 35 830 522, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Dvorecký & Bohunický s.r.o. so sídlom v Bratislave, Lermontovova 18, IČO 35 967 421 proti žalovanému J. Y., bytom P. P., D. 7, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 332,37 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 332,37 Eur spolu so zmluvnou pokutou 0,05 % zo sumy 1.048,20 Eur za každý deň omeškania od 23.01.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9% ročne z konkrétnych mesačných plnení. Uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, na základe ktorej žalovaný obdržal tovar, za ktorý mal žalobcovi uhradiť celkovú sumu 1.048,20 Eur. Žalovaný mal hradiť mimoriadnu splátku 170,- Eur a následne 20 mesačných splátok po 43,61 Eur. Povinnosť hradiť dohodnuté splátky si žalovaný riadne neplnil, ku dňu podania žaloby mu zostala povinnosť uhradiť 332,37 Eur s príslušenstvom a v dôsledku omeškania aj dohodnutú zmluvnú pokutu.
Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods.2 o.s.p., nakoľko sa jedná o drobný spor (§ 200ea O.s.p.).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhom na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 22.11.2006, poistkou č. 201709/1 zo dňa 01.12.2006, výzvou na úhradu poistného zo dňa 04.04.2007, oznámením o zániku poistenia zo dňa 10.07.2007, výpisom z účtu poistnej zmluvy zo dňa 26.02.2010 a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 22.05.2019 Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 29007101. Predmetom zmluvy bol predaj tovaru, indukčnej platne, kuchynského robota, profesionálnych nožov, panvice a vozíka v celkovej hodnote 799,- Eur. Žalovaný ako kupujúci prevzal tovar osobne pri podpise tejto zmluvy. V písomnej zmluve v časti označenej ako nájomná zmluva sa uvádza, že cena tovaru bola 799,- Eur, záloha nájomného pri podpise zmluvy 5,- Eur, prvá mimoriadne splátka nájomného 623,- Eur, zostávajúca čiastka 623,- Eur, finančné navýšenie 249,20 Eur, cena celkom 1.048,20 Eur a zostávajúca cena nájomného 872,20 Eur. Táto suma mala byť zaplatená v 20 splátkach po 43,61 Eur. V tejto časti
zmluvy sa uvádza aj hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 49,72 %. Pri výpočte tejto hodnoty sa vychádzalo z hodnoty 2 % mesačne v súlade s podmienkami nájomnej zmluvy. V zmluve ďalej bolo dohodnuté, že vlastnícke právo k predmetu nájomnej zmluvy prechádza na nájomcu bezodplatne tretím dňom po zaplatení poslednej splátky nájomného za predpokladu, že nájomca predchádzajúce splátky riadne platil. Pre prípad omeškania s platením nájomného si prenajímateľ, teda žalobca dohodol vo svoj prospech zmluvnú pokutu 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V ďalšej časti zmluvy označenej ako Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je neoddeliteľnou časťou zmluvy, sa uvádza, že celková výška spotrebiteľského úveru pre žalovaného bola 1.048,20 Eur, pričom úver bol poskytnutý len na nákup tovaru, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci. Spotrebiteľský úver mal byť splácaný v 20 splátkach po 43,61 Eur, náklady spotrebiteľa boli 249,20 Eur, fixná ročná úroková sadzba 24 %, RPMN 49,72 %, priemerná RPMN 35,69 %.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 1, 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.
c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi účastníkmi zmluvného vzťahu túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč.zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom - veriteľom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva zároveň naznačuje, že je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Po posúdení zmluvy uzavretej účastníkmi súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pomenovanej ako nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci. Žalovaný mal záujem získať konkrétny tovar, tento tovar pri podpise zmluvy aj prevzal. Nasledoval nájom tohto tovaru, výška nájmu zrejme bola 1048,20 eur ( 20 splátok po 43,61 eur, záloha 5,00 eur a mimoriadna splátka nájomného 171,00 eur), táto suma je v zmluve označená ako cena celkom. Aký význam malo v časti nájomnej zmluvy uviesť RPMN a finančné navýšenie 249,20 eur nie je jasné. Podľa názvu zmluvy malo následne dôjsť ku kúpe prenajatej veci. V zmluve je však uvedené (časť II, bod 10), že vlastnícke právo na žalovaného prejde bezodplatne, tretím dňom po zaplatení poslednej splátky nájomného, za predpokladu riadneho platenia predchádzajúcich splátok, pričom text odkazuje na § 496 Obchodného zákonníka. V takom prípade splátky nájomného mali predstavovať úhradu hodnoty prenajatej veci tak, že po jej zaplatení nezostane žiadna zostatková hodnota.
Podľa tohto ustanovenia nadobúdateľ vlastníckeho práva nie je oprávnený uplatňovať vady prenajatej veci, čo je v priamom rozpore s časťou IV zmluvy, kde napríklad podľa bodu 2/ môže spotrebiteľ uplatniť primeranú zľavu z ceny nájomného, ak vyjde najavo vada, na ktorú nebol upozornený. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nezrozumiteľná v tom zmysle, že nie je možné posúdiť, či žalovaný splatil hodnotu veci formou nájmu, alebo si zobral na zaplatenie kúpnej ceny 799,00 eur spotrebiteľský úver. Hodnota nájmu pritom má byť 1048,20 eur. V časti zmluvy označenej ako nájomná zmluva je uvedená cena tovaru 799,00 eur, celkom 176,00 eur zaplatil žalovaný pri podpise zmluvy, zostávajúca čiastka je 623,00 eur. S finančným navýšením to už je 872,20 eur. Bez ohľadu na pojmy v zmluve uvedené nemôže predstavovať suma 176,00 eur splátku nájomného, keďže bola zaplatená pri podpise zmluvy, jednoducho takouto formou pri kúpe zrejme žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny. Na druhej strane za účelom kúpy tovaru, ktorý bol predmetom nájmu, žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver 1.048,20 Eur, čo je v rozpore s dohodnutou kúpnou cenou 799,- Eur. Výška úveru skôr zodpovedá cene nájmu, čo však vo formulári nie je uvedené. V časti o spotrebiteľskom úvere sa uvádza, že spotrebiteľský úver bude nájomca splácať v 20 splátkach po 43,61 Eur, týchto 20 splátok ale predstavuje celkom sumu 872,20 Eur, teda nezodpovedá výške poskytnutého úveru. Na prvý pohľad zo zmluvy vyplýva, že žalovaný mal platiť dohodnuté nájomné a zároveň splátky poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo ale zrejme nebolo tak mienené, a ani žalobca to netvrdil. Je pravdepodobné, že dohodou o nájme veci chcel žalobca zakryť poskytnutý spotrebiteľský úver, ťažko určiť z akého dôvodu. Nebol pritom dôvod, aby si žalovaný bral úver vo väčšej sume ako bola kúpna cena, navyše keď z kúpnej ceny zaplatil v deň uzavretia zmluvy 176,- Eur. Zrejme došlo k situácii keď žalovanému finančné prostriedky v hodnote 1.048,20 Eur neboli reálne poskytnuté, jednoducho s rovnakou spoločnosťou, od ktorej žalovaný mal kúpiť tovar, uzavrel žalovaný aj zmluvu o úvere. Zmluvné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú síce zrejme podľa žalobcu súčasťou zmluvy zo dňa 22.05.209, ale až v časti, ktorá nasleduje za podpisom zmluvných strán, tak že je sporné, či ich možno za súčasť zmluvy považovať. Podľa tvrdenia žalobcu nesplácal žalovaný splátky, ako boli dohodnuté, ale celkom zaplatil 715,83 eur, otázkou zostáva, či zaplatil nájom alebo poskytnutý úver. Obsah zmluvy je teda nezrozumiteľný, navyše podľa názoru súdu nebol tento právny
úkon, nájomná zmluva, urobený vážne, čo je tiež dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy v zmysle vyššie citovaného § 37 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť právneho úkonu totiž vyžaduje splnenie určitých predpokladov, konkrétne určených, pričom na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav sa kladie osobitný dôraz. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov a právnu relevanciu má len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Na to aby bola vôľa skutočne daná, musí byť vážna, bez omylu a slobodná. V predmetnej zmluve chcel podľa názoru súdu žalobca zakryť poskytnutie úveru nájomným vzťahom, čo pre nedostatok vôle robí zmluvu absolútne neplatnou. Keďže nie je možné ustáliť, čo sa vlastne úkonom chcelo vyjadriť, nedostatok zrozumiteľnosti tiež prispieva k absolútnej neplatnosti zmluvy.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 544 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Plnením z neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie a každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal. V tomto prípade znie žaloba na finančné plnenie a vzhľadom na vyššie uvedené je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju súd zamietol. Žalobca sa nestal vlastníkom tovaru, ktorý bol predmetom zmluvy, aj keby zmluva bola platná, neplatil riadne splátky. Nebolo preukázané, že by žalovaný obdržal peňažné plnenie od žalobcu titulom úveru. Do úvahy teda prichádza iba možnosť odovzdať žalobcovi tovar oproti vráteniu zaplatenej sumy. Žaloba nebola dôvodná ani v časti žiadanej zmluvnej pokuty, keďže základom úspechu takéhoto nároku je písomná zmluva. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy medzi účastníkmi však táto podstatná náležitosť dojednania o zmluvnej pokute chýba. Uvedené dôvody súd považoval za dostatočné pre posúdenie veci, preto nebolo potrebné sa bližšie zaoberať otázkou ochrany žalovaného ako spotrebiteľa.
Žalovaný bol úspešným účastníkom, náhrada trov konania mu však nebola priznaná v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).