Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/65/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcov: 1/ N. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. X., D.. X. XX/XX a 2/ G. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. X., D.. X. XX/XX, zastúpených JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom so sídlom v Lučenci, Dr. Herza 20, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcov: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom v Nitre, Petzwalova 12, IČO: 42205735 proti žalovanému: ACEMA Credit Czech a.s. so sídlom v Českej republike, Brno-město, Kobližná 71/2, IČO: 26158761 o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský nález rozhodcu JUDr. Jindřicha Černého, Csc. pod č.k. H.-XX zo dňa 11.05.2012 v spojení s opravným uznesením pod č.k. H.-XX zo dňa 04.06.2012.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 181,39 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS=052013 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

V návrhu na začatie konania zo dňa 19.06.2012 sa domáhali žalobcovia 1/ a 2/ zrušenia rozhodcovského nálezu rozhodcu JUDr. Jindřicha Černého, Csc. pod č.k. H.-XX zo dňa 11.05.2012 v spojení s opravným uznesením pod č.k. H.-XX zo dňa 04.06.2012 (ďalej len "rozhodcovský nález"), ktoré boli vydané v rozhodcovskom konaní začatom na základe rozhodcovskej žaloby spoločnosti ACM Money Česká republika, a.s. (ACEMA Credit Czech a.s.) proti N. Ď. a G. Ď. o zaplatenie sumy 4.056,28 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod na zrušenie rozhodcovského nálezu uviedli žalobcovia tú skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozhodcovskom konaní vedenom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou vopred naformulovanej štandardnej zmluvy, pričom rozhodcu, a tým pádom aj miesto rozhodcovského konania, jednostranne stanovil žalovaný, a preto majú žalobcovia vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti tohto rozhodcovského konania. Navyše určený rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Žalobcovia poukázali aj na geografický dôvod nekalosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskom žalobcov v H. X. a sídlom rozhodcu v Liberci v Českej republike.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe listom zo dňa 03.12.2012, pričom uviedol, že spory vzniknuté z úverovej zmluvy sa majú riadiť právom Českej republiky, pretože túto skutočnosť si dohodol so žalobcom 1/ v článku I. a článku III. ods. 5 úverovej zmluvy č. 1032 zo dňa 09.05.2007. Ďalej poukázal na to, že podľa § 43 zákona Českej republiky č. 216/1994 Sb. je na konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu príslušný súd Českej republiky, v obvode ktorého sa konalo rozhodcovské konanie. Žalovaný oprel svoju námietku týkajúcu sa vecnej a miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Rimavská Sobota o znenie článku 1 bod 2.

Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000, kde sa uvádza, že toto nariadenie sa nevzťahuje na rozhodcovské konanie. Žalovaný preto žiadal konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu zastaviť.

Listom zo dňa 24.10.2012 v stúpil do konania na strane žalobcov vedľajší účastník. Vedľajší účastník sa k veci, resp. k písomným podaniam účastníkov konania nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, obsahom pripojeného rozhodcovského spisu č.k. H., vyjadrením žalovaného zo dňa 03.12.2012, vyjadrením žalobcov zo dňa 27.12.2012, výpoveďami žalobcov 1/ a 2/ a ich zástupcu na pojednávaní konanom dňa 27.02.2014, pričom súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

V prvom rade musel súd vyriešiť otázku právomoci súdu (t.j. či pôjde o právomoc súdu Slovenskej republiky alebo súdu Českej republiky) prejednávať predmetnú právnu vec vrátane vecnej a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, a tiež otázku použitia právneho poriadku (Slovenskej republiky alebo Českej republiky), podľa ktorého sa v tejto veci bude rozhodovať. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Podľa článku 15 bod 1. písm. b) v spojení s článkom 16 bod 1. v oddiele 4 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej so spotrebiteľom sa právomoc určí podľa tohto oddielu, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach; spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Vecná a miestna príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota vyplýva z ustanovení v spojení s , posledná veta v platnom znení - (ďalej len ""). Podľa , na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Podľa , posledná veta , na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku (...) ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z článku III. bod 5 Zmluvy o úvere č. 1032 zo dňa 09.05.2007, uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovaným, vyplýva, že zmluvné strany si pre posudzovanie záväzkových vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy určili ako rozhodné právo - právo Českej republiky. Podmienky zrušenia rozhodcovského nálezu súdom, vydaného rozhodcom vykonávajúcim túto funkciu v Českej republike, upravuje zákon Českej republiky č. 216/1994 Sb. v platnom znení. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na prejednanie predmetnej veci je daná právomoc súdu Slovenskej republiky s tým, že na konanie je vecne a miestne príslušný Okresný súd Rimavská Sobota, pričom v oblasti hmotného práva sa bude vo veci aplikovať právny poriadok Českej republiky a v oblasti procesného práva sa bude aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky .

Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vyjadrení zo dňa 03.12.2012 spochybňujúcu právomoc súdu Slovenskej republiky, a súčasne aj vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota, s poukazom na článok 1 bod 2. písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000, tak súd uvádza, že predmetný článok vylučuje použitie tohto nariadenia pri rozhodcovskom konaní, nie však aj pri konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré už nie je konaním rozhodcovským, ale súdnym. Uvedenú námietku žalovaného preto súd považoval za nedôvodnú.

Ďalej musel súd skúmať, či žalobcovia podali žalobu na zrušenie rozhodcovského nálezu na súd v zákonom určenej lehote. Rozhodcovský nález vydaný rozhodcom JUDr. Jindřichom Černým, Csc. pod č.k. H.-XX dňa 11.05.2012 bol doručený žalobcovi 1/ dňa 08.06.2012 a žalobkyni 2/ dňa 31.05.2012.

Opravné uznesenie č.k. H.-XX zo dňa 04.06.2012, ktorým bola vykonaná oprava označeného rozhodcovského nálezu, bolo doručené obom žalobcom dňa 11.06.2012. Rozhodcovský nález v spojení s opravným uznesením nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2012 a vykonateľnosť dňa 16.06.2012. Žalobu na zrušenie predmetného rozhodcovského nálezu žalobcovia súdu doručili dňa 21.06.2012. Podľa § 32 ods. 1, prvá veta zákona Českej republiky č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a výkonu rozhodčích nálezů, návrh na zrušenie rozhodcovského nálezu súdom musí byť podaný do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského nálezu tej strane, ktorá sa zrušenia rozhodcovského nálezu domáha, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovia podali žalobu na zrušenie rozhodcovského nálezu na súd v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym záverom:

Z pripojeného spisu z rozhodcovského konania vedeného pod č.k. H. súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 09.05.2007 požiadal žalobca 1/ žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 Eur) do 30 dní.

Žalobca 1/ ako úverový dlžník a žalovaný ako úverový veriteľ uzavreli dňa 09.05.2007 Zmluvu o úvere č. 1032 (ďalej len "úverová zmluva"), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi 1/ úver vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 Eur) a žalobca 1/ sa zaviazal zaplatiť žalovanému cenu úveru vo výške 267.660,- Sk (8.884,68 Eur) v zmysle splátkového kalendára typu "Štandard" v 60-tich mesačných splátkach vo výške po 4.461,- Sk (148,08 Eur) vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc splatnosťou prvej splátky v mesiaci, v ktorom bol poukázaný úver na účet žalobcu 1/. Výška úverového úroku bola dohodnutá v sadzbe 2,92 % mesačne z dlžnej sumy. V článku III., bod 3. úverovej zmluvy sa nachádza rozhodcovská doložka, z ktorej obsahu vyplýva, že zmluvné strany budú riešiť všetky spory vzniknuté z predmetnej zmluvy výlučne len v rámci rozhodcovského konania "s vylúčením právomoci všeobecných súdov", pričom tieto spory budú riešené jedným rozhodcom, ktorého bude menovať konateľ spoločnosti HONESTA, s.r.o. so sídlom v Liberci, Česká republika zo zoznamu rozhodcov vedeného touto spoločnosťou. Z Dodatku č. 1 zo dňa 09.05.2007 k úverovej zmluve súd zistil, že v rovnaký deň ako bola uzavretá úverová zmluva došlo ku zmene splátkového kalendára na typ "Zvýhodnený" s tým, že žalobca 1/ bude povinný uhradiť žalovanému 5. až 60. splátku v zníženej výške po 3.511,- Sk (116,54 Eur), pričom prvé štyri splátky úveru sa ku dňu 09.05.2007 už budú považovať za uhradené. Celková cena úveru sa znížila na sumu 196.616,- Sk (6.526,45 Eur).

Z Dohody o zabezpečení pohľadávky ručením zo dňa 09.05.2007 uzavretej medzi žalovaným ako úverovým veriteľom a žalobkyňou 2/ ako ručiteľkou (ďalej len "dohoda o ručení") súd zistil že žalobkyňa 2/ prehlásila že uspokojí pohľadávku žalovaného vyplývajúcu z úverovej zmluvy, ak ju žalobca 1/ neuhradí žalovanému včas. V predmetnej dohode sa nachádza aj rozhodcovská doložka, v ktorej sa uvádza, že zmluvné strany budú povinné všetky spory vzniknuté z predmetnej zmluvy výlučne len v rámci rozhodcovského konania "s vylúčením právomoci všeobecných súdov", pričom tieto spory budú riešené jedným rozhodcom, ktorého bude menovať konateľ spoločnosti HONESTA, s.r.o. so sídlom v Liberci, Česká republika zo zoznamu rozhodcov vedeného touto spoločnosťou.

Z listiny žalovaného zo dňa 23.07.2007 označenej ako "jednostranný zápočet" súd zistil, že vzájomné záväzky žalobcu 1/ a žalovaného boli vyčíslené tak, že ku dňu 23.07.2007 existoval záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi 1/ úver vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 Eur) a súčasne existoval záväzok žalobcu 1/ uhradiť žalovanému sumu 50.980,- Sk (1.692,22 Eur) z dôvodu provízie vo výške 10.800,- Sk (358,49 Eur), za poplatok za zmluvné posúdenie žiadosti a prípravu úveru vo výške 12.180,- Sk (404,30 Eur), za poplatok za vklad na katastrálny úrad vo výške 4.000,- Sk (132,77 Eur), zmluvnú pokutu za nevinkulovanie poistnej zmluvy podľa bodu 5.3 VOP vo výške 12.000,- Sk (398,33 Eur) a zmluvnú pokutu za nevinkulovanie poistnej zmluvy podľa bodu 5. VOP vo výške 12.000,- Sk (398,33 Eur). Súčasne bolo v uvedenej listine potvrdené, že dňa 23.07.2007 bol na účet žalobcu 1/ poukázaná suma vo výške 69.020,- Sk (2.291,04 Eur), t.j. rozdiel medzi sumami 120.000,- Sk a 50.980,- Sk. Výpis z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.07.2007 potvrdil poskytnutie úveru vo výške 69.020,- Sk žalobcovi 1/ na účet č. XXXXXXX/XXXX.

Dňa 21.02.2012 doručil žalovaný (v tom čase žalobca) do spoločnosti HONESTA, s.r.o. so sídlom v Liberci rozhodcovskú žalobu zo dňa 17.02.2012, pričom si uplatnil voči žalobcom (v tom čase žalovaným) nárok z uvedenej úverovej zmluvy a dohody o ručení vo výške 4.056,28 Eur spoločne s poplatkom z omeškania, zmluvnou pokutou, úverovým úrokom, úrokom z omeškania a trovami rozhodcovského konania.

Konateľka spoločnosti HONESTA, s.r.o. so sídlom v Liberci Ing. Simona Válková Žáková dňa 21.02.2012 vymenovala v predmetnej rozhodcovskej veci do funkcie rozhodcu JUDr. Jindřicha Černého, Csc.

Výzvou zo dňa 23.02.2012 vyzval rozhodca žalovaných v rozhodcovskom konaní (teraz žalobcov), aby sa vyjadrili k rozhodcovskej žalobe.

Žalovaní (teraz žalobcovia) listom zo dňa 29.03.2012 navrhli rozhodcovskú žalobu zamietnuť, pričom namietali tú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva s nimi uzavretá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a súčasne namietali úžernícku povahu úverovej zmluvy s tým, že poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č.k. XXCdo/XXXX/XXXX.

Rozhodca na námietky zo dňa 29.03.2012 neprihliadol a vydal dňa 11.05.2012 rozhodcovská nález pod č.k. H.-XX a následne aj opravné uznesenie č.k. H.-XX zo dňa 04.06.2012, pričom zaviazal žalovaných: N. Ď. a G. Ď. zaplatiť v prospech žalobcu: ACEMA Credit Czech a.s. sumu vo výške 2.956,28 Eur, úverový úrok vo výške 0,082 % denne zo sumy 2.242,41 Eur od 07.02.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,18 % denne zo sumy 2.775,59 Eur od 07.02.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 22.908,- Kč, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského nálezu. Rozhodcovský nález v spojení s opravným uznesením nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2012.

Podľa Českej republiky účinného ku dňu 09.05.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa Českej republiky účinného ku dňu 09.05.2007, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa Českej republiky účinného ku dňu 09.05.2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa Českej republiky účinného ku dňu 09.05.2007, zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa predovšetkým nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa Českej republiky účinného ku dňu 09.05.2007, dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa sú neplatné.

Podľa Českej republiky účinného ku dňu 09.05.2007, v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Českej republiky účinného ku dňu 09.05.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán.

Podľa článku 3 bod 1. Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, ktorá už bola ku dňu 09.05.2007 implementovaná do českého právneho poriadku (ďalej len "Smernica"), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 bod 2. Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred, a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa článku 3 bod 3. Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1. písm. q) Prílohy Smernice, za nekalú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá má za cieľ alebo účinok neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.

Podľa článku 4 bod 1. Smernice, bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.

Podľa článku 6 bod 1. Smernice Rady č. 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, ustanovenia tejto smernice sa uplatnia na všetky zmluvy uzavreté po 31. decembri 1994.

Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 11.05.2011 uvádza, že v rámci svojej zjednocovacej rozhodovacej činnosti zastáva názor, podľa ktorého nie je možné pomocou zmluvnej autonómie negovať zákonu odporujúce dojednanie rozhodcovskej doložky, z ktorej je možné vyvodiť v zásade zreteľnú snahu poškodiť slabšieho účastníka záväzkového vzťahu. Demokratický a právny štát totiž nemôže rezignovať na ochranu práv a oprávnených záujmov, ktoré by mohli byť ohrozené v konaní alternatívnom ku konaniu súdnemu.

Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 05.10.2011 uvádza, že v zmysle článku 3 odsek 1 Smernice v spojení s bodom 1 písm. q) Prílohy sú považované za neprimerané zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách rovnako aj rozhodcovské doložky vrátane práva požadovať, aby boli spory predkladané výlučne rozhodcovskému súdu. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice nie sú tieto neprijateľné zmluvné podmienky pre spotrebiteľa záväzné, z čoho vyplýva, že vnútroštátny súd má právomoc posúdiť rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a podnikateľom v zmysle uvedenej Smernice, a to aj keď by spotrebiteľ sám neprimeranosť rozhodcovskej doložky nenamietal, nakoľko ide o absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 24.10.2013 uvádza, že ak bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti (ktorá nie je stálym rozhodcovským súdom), pričom je nepochybné, že taký zoznam rozhodcov nie je nemenný a môže byť preto v okamihu uzavretej rozhodcovskej doložky odlišný od zoznamu existujúceho v dobe riešenia sporu, tak v takomto prípade je výber rozhodcu ovplyvnený konateľom spoločnosti. Takýto postup znemožňuje transparentný a predvídateľný výber rozhodcu. Ak je rozhodcovská doložka dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve, je potrebné na posúdenie spornej rozhodcovskej doložky prihliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa, ktorého cieľom je ochrana slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa). Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky je potrebné skúmať, či spôsob určenia rozhodcu nenapĺňa znaky neprimeraných podmienok tým, že vyvoláva

nerovné postavenie účastníkov konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá je vo svojom dôsledku spôsobilá viesť ku značnej nevýhode jedného z účastníkov konania.

Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 10.01.2013 uvádza, že právo na zákonného sudcu zaručené v článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd možno primerane použiť aj na rozhodcovské konanie. Ústavný súd zdôrazňuje požiadavku na konkretizáciu a individualizáciu výberu rozhodcu, nakoľko rozhodcovské konanie predstavuje akýsi "odklon" od klasického súdneho konania, proti ktorého výsledku existujú len veľmi obmedzené možnosti súdneho preskúmavania. Ak nie je rozhodnuté rozhodcom, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovaný ani výsledok tohto rozhodovania.

Podľa článku 6 bod 1. Smernice zneužívajúce klauzuly nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Uvedený článok je kogentným ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán rovnováhou skutočnou. Vnútroštátny súd podľa článku 6 bod 1. Smernice je povinný posúdiť z úradnej moci každú zneužívajúcu klauzulu, resp. klauzulu, ktorá sa javí ako zneužívajúca, s ohľadom na požiadavky ochrany spotrebiteľa stanovené v Smernici.

V rámci dokazovania súd na pojednávaní konanom dňa 27.02.2014 vypočul žalobcov, ktorí zhodne uviedli, že ich dňa 09.05.2007 navštívil doma poverený pracovník žalovaného za účelom podpísania úverovej zmluvy a dohody o ručení, pričom vytváral atmosféru zhonu vysvetľujúc, že sa ponáhľa do Prahy, kde ešte toho istého dňa mal podpísať zmluvu aj dohodu žalovaný. Poverený pracovník žalovaného neinformoval žalobcov o tom, že úverová zmluva a dohoda o ručení obsahujú rozhodcovskú doložku, a preto žalobcovia o jej existencii nemali žiadnu vedomosť. Žalobcovia spochybnili aj objektívne rozhodovanie rozhodcu v rámci rozhodcovského konania, pretože rozhodca zaviazl žalobcov na zaplatenie sumy vo výške 2.956,28 Eur, a to aj napriek tomu, že sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi 1/ úver vo výške 120.000,- Sk, v skutočnosti mu poskytol len sumu 69.020,- Sk, avšak žalobcovia už žalovanému zaplatili okolo 183.000,- Sk.

S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj s poukazom na všetky citované zákonné ustanovenia, ustanovenia Smernice a rozhodnutia NS ČR a ÚS ČR súd dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v článku III., bod 3. úverovej zmluvy, ako aj v dohode o ručení, je potrebné kvalifikovať ako nekalú zmluvnú podmienku a zároveň je potrebné konštatovať, že v dôsledku uvedeného je rozhodcovská doložka absolútne neplatným právnym úkonom podľa v spojení s a Českej republiky. Uvedené závery vyplývajú zo skutočností týkajúcich sa rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v úverovej zmluve, resp. dohode o ručení, a to:

- text rozhodcovskej doložky je zo strany žalovaného naformulovaný tak, že sa žalobcovia vopred vzdali svojho práva na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu, pretože predmetná doložka úplne vylučovala možnosť riešenia a rozhodovania sporov vzniknutých z úverovej zmluvy inak než pred rozhodcom,

- výber rozhodcu JUDr. Jindřicha Černého, Csc. nebol uskutočnený podľa transparentných pravidiel, pretože jeho výber bol ponechaný výlučne len na vôli konateľa spoločnosti HONESTA, s.r.o. bez možnosti žalobcov ako spotrebiteľov akokoľvek ovplyvniť výber samotného rozhodcu, ako aj výber spoločnosti, ktorej konateľ rozhodcu menuje,

- rozhodcovská doložka umožnila výber rozhodcu, ktorého sídlo je v inom štáte (v Liberci v Českej republike) približne 700 km vzdialené od bydliska žalobcov (v Rimavskej Sobote v Slovenskej republike), čím došlo ku hrubej nerovnováhe medzi účastníkmi rozhodcovského konania pokiaľ ide o dostupnosť ku konaniu (rozhodcovi),

- rozhodcovská doložka nebola so žalobcami individuálne vopred dojednaná s možnosťou pre žalobcov ovplyvniť jej obsah, nakoľko táto doložka už bola obsiahnutá v texte typovej, žalovaným vopred naformulovanej štandardnej úverovej zmluvy, resp. dohody o ručení, do ktorej sa doplnili len údaje o žalobcoch, výške úveru, výške splátok, výške úrokovej sadzby, poznámka o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne 2/ v prospech žalovaného, deň a miesto podpisu zmluvných strán,

- rozhodcovská doložka splývala s ostatným textom úverovej zmluvy, resp. dohody o ručení, keďže nebola nijako osobitne označená alebo vyčlenená, pričom v konaní sa preukázalo, že žalobcovia o jej existencii nemali žiadnu vedomosť, nakoľko pracovník konajúci za žalovaného pri predkladaní

úverovej zmluvy, resp. dohody o ručení žalobcom na podpis ich na túto doložku neupozornil a nabádaním žalobcov na rýchly podpis listín im neumožnil poriadne si ich obsah preštudovať,

- umiestnenie rozhodcovskej doložky priamo do textu úverovej zmluvy, resp. dohody o ručení nedáva v takomto prípade spotrebiteľovi na výber, pretože je nútený podpísať listinu ako celok, a teda podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, alebo zmluvu ako celok odmietnuť.

Vzhľadom na skonštatovanú absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v úverovej zmluve, a tiež aj v dohode o ručení, súd dospel k záveru, že napadnutý rozhodcovský nález je potrebné zrušiť podľa § 31 písm. b) zákona č. 216/1994 Sb.

Podľa Českej republiky účinného ku dňu 09.05.2007, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 písm. b) zákona Českej republiky č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a výkonu rozhodčích nálezů účinného ku dňu rozhodovania súdu, súd na návrh ktorejkoľvek strany zruší rozhodcovský nález, ak rozhodcovská zmluva je z iných dôvodov neplatná alebo bola zrušená alebo sa na dohodnutú vec nevzťahuje.

O náhrade trov konania spolu vo výške 181,39 Eur rozhodol súd podľa , nakoľko navrhovateľ bol vo veci úspešný v plnom rozsahu. Uvedená suma predstavuje trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie zastúpenia vo výške 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 27.02.2014 vo výške 61,87 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, náhradu cestovných nákladov pri ceste na pojednávanie a späť na trase LC- RS-LC vo výške 16,80 Eur a náhradu za stratu času pri totožnej ceste vo výške 26,80 Eur.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, majú žalobcovia možnosť domáhať sa svojich nárokov proti žalovanému prostredníctvom exekúcie.