Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2To-21-2023.pdf
PDF · 101.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Jozefa Janíka na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2023 prejednal odvolanie obžalovaného Z. K., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., K. okružná XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/57/2022 zo dňa 05.01.2023 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Z. K. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske sp. zn. Pv 211/22/3305 zo dňa 12.09.2022, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 25.06.2022 v čase okolo 12:00 hod. prostredníctvom aplikácie Messenger kontaktoval poškodeného Z. M. a uviedol mu, že sa s ním chce stretnúť, pričom miesto stretnutia si dohodli pri kostole v obci A. Q., kde sa dňa 25.06.2022 v čase okolo 12:15 hod. obžalovaný s poškodeným stretli a spolu pešo išli k ulici X. okolo záhradiek a kameňolomu, za ktorým následne pokračovali až k miestu, kde sa nachádza schodisko, pričom obžalovaný počas cesty poškodenému povedal, že mu dlží 60 € a on chce svoje peniaze, následne obžalovaný udrel poškodeného päsťou do zadnej časti krku, potom obžalovaný poškodenému uviedol, že mu má dať nejakú záruku, poškodený ho prosil, aby ho nechal na pokoji, aby to vyriešili v zmieri, obžalovaný s tým nesúhlasil, následne sa poškodený snažil z miesta utiecť, čo sa mu však nepodarilo, lebo ho niekto chytil za tričko, ktoré sa roztrhlo a následne obžalovaný znovu rukou udrel poškodeného do ľavého oka, na čo poškodený spadol na zem, následne obžalovaný poškodenému povedal, aby mu dal mobilný telefón, ktorý mal pri sebe, pričom obžalovaný poškodenému povedal, že pokiaľ nebude spolupracovať, tak to je len 25% z toho, čo sa mu stalo, poškodený následne zo strachu z obžalovaného a z jeho ďalšieho konania, podal obžalovanému mobilný telefón zn. Xiaomi Redmi Note 11 Star Blue 4GP Ram 64 GB ROM, pričom obžalovaný prikázal poškodenému, aby zmazal všetky bezpečnostné kódy v tomto telefóne, čo poškodený následne urobil a tento mobilný telefón odovzdal obžalovanému, ktorý následne z miesta odišiel, čím týmto konaním obžalovaný poškodenému spôsobil pomliaždenie v oblasti očnice vľavo, odreniny predlaktia a ruky vľavo, drobné zakrvácanie pod spojovkou oka vľavo so sťažením obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 2 až 3 dni, pričom zmocnením mobilného telefónu zn. Xiaomi Redmi Note 11 Star Blue 4GP Ram 64 GB ROM spôsobil poškodenému škodu v celkovej výške 228 €,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený Z. M., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Mesto Partizánske, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/57/2022 zo dňa 05.01.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný Z. K. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu. Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) a § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený Z. M. odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Tento citovaný rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť, pretože ho obžalovaný napadol odvolaním, zahlásiac ho priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedol, že naďalej popiera spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu (nenaplnil znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu vydierania). Priznal síce, že v inkriminovaný deň došlo medzi ním a poškodeným Z. M. k vzájomnému stretnutiu, ale toto stretnutie sa uskutočnilo iným spôsobom, ako je opísané v obžalobe. Jeho vina je preukazovaná iba na základe tvrdenia poškodeného. V jeho prospech naopak svedčia svedkovia C. X. a D. G., ktorí boli prítomní na stretnutí a sú očitými svedkami inkriminovaného incidentu. Poukázal na výpovede poškodeného v prípravnom konaní, ako aj na vykonané konfrontácie poškodeného s obžalovaným a so svedkami, v ktorých sú rozpory a odlišnosti, pričom aj sám poškodený si vo svojich tvrdeniach odporuje. Poškodený vydal svoj mobilný telefón dobrovoľne ako záloh, lebo mu dlhoval peniaze, čo uznal aj sám poškodený. Základným znakom skutkovej podstaty stíhaného trestného činu vydierania je, že sa vyžaduje, aby páchateľ iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. V tejto súvislosti uviedol, že práve táto rozhodujúca podmienka zostala sporná, pričom tvrdí, že sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že poškodený vydal svoj mobilný telefón nedobrovoľne, za použitia násilia či hrozby násilia. Poškodený mal veľké dlžoby, uviedol, že podáva na seba osobný bankrot. Poškodený síce neuviedol, z čoho pramenia tieto jeho dlhy, ale svedkovia C. X. a D. G. uviedli, že je dlhodobý konzumentom návykových látok (drog) a jeho dlžoby súvisia s touto jeho závislosťou, pričom aj na stretnutie s obžalovaným dňa 25.06.2022 prišiel pod vplyvom návykových látok. I keď je pravdou, že priebeh stretnutia a incident zo dňa 25.06.2022 opisujú svedkovia C. X. a D. G. mierne odlišne, ale rozdiely sú v detailoch a sú minimálne. Naopak v rozhodujúcej skutočnosti, že na dohodnuté stretnutie prišiel poškodený dobrovoľne, dobrovoľne odovzdal obžalovanému svoj mobilný telefón ako protihodnotu za svoj dlh a k žiadnemu fyzickému napadnutiu zo strany obžalovaného nedošlo, sa ich výpovede zhodujú. Napokon nespochybňuje existenciu zranenia na tvári poškodeného, taktiež spôsob vzniku tohto zranenia, t.j. že bolo spôsobené priamym úderom, ale popiera pravdivosť tvrdenia poškodeného, že toto zranenie mu spôsobil práve on. Opierajúc sa aj o závery znalca uviedol, že je síce pravdou, že zranenie na tvári poškodeného vzniklo priamym úderom, ale znalec nevylúčil možnosť, že toto zranenie si mohol poškodený spôsobiť sám. Súčasne upozornil, že nie je ustálený čas vzniku zranenia. Predmetný incident sa mal uskutočniť dňa 25.06.2022 cca v čase 12:00 až 12:15 hod, ale poškodený prišiel na políciu za účelom podania trestného oznámenia až neskoro večer toho istého dňa a až z tohto času existuje prvá fotodokumentácia jeho zranení. Vzhľadom na túto skutočnosť tvrdí, že nie je jednoznačne preukázané, že vznik zranenia súvisí s inkriminovaným incidentom. Opierajúc sa o zásadu „in dubio pro reo“ sa nemožno sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, ktorý ho uznal za vinného v plnom rozsahu v zmysle podanej obžaloby. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 285 písm. a) Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v konečnom návrhu: · prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa vyjadril tak, že odvolanie obžalovaného navrhuje ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por., · obhajkyňa obžalovaného sa pridržiavala konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania a alternatívne navrhla, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, · obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedla jeho obhajkyňa a dodal, že nie je žiadny anjelik a ľutuje svoju minulosť, avšak k tejto veci sa nemôže priznať, pretože poškodený si to na neho vymyslel a jeho verziu podporujú aj dvaja svedkovia.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o výrok o vine, odvolací súd dospel v rámci svojej prieskumnej povinnosti a odvolacích námietok obžalovaného, majúcich relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a aj v obsahu spisového materiálu, k záveru, že napadnutý výrok o vine obžalovaného nemožno považovať za správny.
Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd (aj odvolací) hodnotí vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré má byť založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral. Trestný poriadok neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o „mieru“ dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti a ani „váhu“ jednotlivých dôkazov.
Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.
Vo všeobecnosti taktiež platí, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších priamych a podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Pri hodnotení vierohodnosti je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. inom vzťahu. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je potom úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu práve postupom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. podľa vnútorného presvedčenia, rozhodol, ktorú skupinu dôkazov považuje za vierohodnú a ktorú nie.
Zo spáchania stíhaného skutku obžalovaného v podstate priamo usvedčoval len poškodený Z. M., ktorého výpoveď ale odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažuje za jasnú, logickú, presvedčivú, vierohodnú a zároveň inými dôkazmi nespochybniteľnú.
Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že poškodený Z. M. (ďalej aj „poškodený“) podal trestné oznámenie dňa 25.06.2022 až o 18:45 hod., a to na obžalovaného i svedka C. X. (ďalej aj „X.“). Do zápisnice o podaní trestného oznámenia uviedol, že títo ho napadli v čase okolo 17:30 hod., predtým mu volal obžalovaný, že sa musia stretnúť. Ďalej uviedol, že mu odcudzili finančnú hotovosť vo výške 20,- Eur a tiež mobilný telefón zn. Xiaomi (ďalej však do zápisnice uviedol to, že „len“ obžalovaný mu zobral tento mobilný telefón a z jeho peňaženky, ktorú mal pri sebe, mu zobral aj finančnú hotovosť vo výške 20,- Eur). Napokon poškodený uviedol, že obžalovanému bol vtedy dlžný sumu 20,- Eur. Priebeh skutku poškodený popísal tak, že obžalovaný ho udrel päsťou do ľavej časti krku a druhýkrát do ľavého oka, následne ho jeden z nich (obžalovaný alebo X.) podkopol, po čom spadol na zem (resp. na štrk). To, že by sa na mieste nachádzala ešte aj svedkyňa D. G. (ďalej aj „G.“), poškodený vôbec nespomenul.
Poškodený neskôr v prípravnom konaní uvádzal, že X. vtedy na neho „vybehol“ až pri kameňolome. Neskôr už uvádzal, že X. a G. čakali spolu na rohu ulice pri transformátorovej stanici, kúsok od kostola.
Svoje prvotné tvrdenia poškodený zmenil i v tom, že obžalovaný mu na stretnutí žiadnu finančnú hotovosť nezobral.
Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal zas inak. Konkrétne uviedol, že vtedy obžalovanému dlžil vyššiu sumu (60,- Eur) a obžalovaný mu dal ranu do oka preto, lebo chcel od neho peniaze. Keďže pri sebe žiadne peniaze nemal, jediná možnosť bola dať mu mobilný telefón a vymazať v ňom všetky kontakty. Potom mal dostať od obžalovaného ešte druhý úder do oka. Uviedol aj to, že s X. vtedy nič neriešil a neukradol mu žiaden mobilný telefón (nevyriešenou otázkou ale zostáva, prečo sa mobilný telefón X. nachádzal v dispozícií poškodeného, ktorý ho potom mal dať obžalovanému).
Poškodený napokon tvrdil aj to, že po stretnutí išiel domov sám a to až po tom, čo z miesta stretnutia odišli obžalovaný s X. a G. (uviedol, že tam zostal ešte sedieť). Naopak neskôr, na konfrontácií, už tvrdil, že nevie, kto vtedy odchádzal ako prvý, ale on odchádzal odtiaľ domov sám. Oboznámené kamerové záznamy ale jasne preukazujú verziu prezentovanú obžalovaným, X. a G., že z miesta stretnutia odchádzali všetci spolu a rozdelili sa až v obci pred kostolom.
Poškodený tiež priznal, že ráno pred skutkom užil liek Tramal (užíval ho ráno, denne, po 1 tabletke). Pritom tento liek je opioidné analgetikum, teda po jeho užití sa mohol správať tak, ako to popisovali vo svojich výpovediach obžalovaný, X. a G.. Po užití takéhoto lieku mohlo byť teda aj jeho vnímanie reality skreslené.
Poškodený tiež vypovedal, že obžalovaný mu na stretnutí povedal, že keď bude mať pre neho peniaze, má mu zavolať a on mu mobilný telefón vráti. Ďalej poškodený uviedol, že hneď na druhý deň (26.06.2022) volal obžalovanému, že mu dá peniaze a chce preto späť svoj mobilný telefón. To, že na druhý deň mal splatiť poškodený obžalovanému svoj dlh, potvrdili vo svojich výpovediach okrem obžalovaného aj X. a G..
Verziu poškodeného dostatočne nepodporila ani výpoveď jeho otca - svedka Y. M.. Tento svedok vypovedal, že na poškodenom si všimol v ten deň podvečer modré oko a po tomto zistení mu poškodený povedal, že už bol na polícií.
Poškodený tiež tvrdil, že po príchode domov nebol doma nikto a doma bol až dovtedy, ako išiel na políciu podať trestné oznámenie (doma sa po návrate „vraj“ len prezliekol a išiel hneď na políciu). Avšak svedok Y. M. vypovedal, že bol doma celý deň a poškodený prišiel domov až večer, keď už bola tma.
Obžalovaný naopak vypovedal tak, že iniciátorom stretnutia bol poškodený, predtým si písali cez Messenger, pričom účelom stretnutia bol najmä X. mobilný telefón, nie dlh poškodeného voči nemu (uviedol, že poškodený mu dlžil sumu 60,- Eur). Ďalej vypovedal, že poškodený na stretnutí spadol na štrk a doškrel sa, nikto ho neudrel a nič mu nikto nespravil.
Haydenová uviedla, že miesto stretnutia navrhol obžalovaný, pričom jeho predmetom bolo, prečo poškodený ukradol X. mobilný telefón. Poškodeného sa na to na stretnutí pýtali obžalovaný aj X..
Vyššie konštatované skutočnosti nutne svedčia pre záver, že výpovede či tvrdenia poškodeného sa počas trestného konania neustále menili, a to aj v podstatných smeroch, a teda nešlo o bezvýznamné odlišnosti, ktoré by bolo možné akokoľvek logicky vysvetliť.
Pritom aj poškodený mohol mať motív krivo vypovedať proti obžalovanému, nakoľko mal veľké dlžoby aj voči iným osobám, nielen voči obžalovanému, pričom svojou výpoveďou mohol splatenie tohto dlhu obžalovanému oddialiť (mohol mať motív nehovoriť pravdu práve pre svoju nepriaznivú finančnú situáciu), prípadne sa mohol takto snažiť skutočne zakryť aj krádež X. mobilného telefónu, ako to prezentoval (sa bránil) obžalovaný.
V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na to, že v prípravnom konaní bola vykonaná konfrontácia medzi poškodeným a X. (v tom čase bol dokonca zadržaným - podozrivým). Počas konfrontácie poškodený uviedol, že jeho dlh voči obžalovanému bol (už) vo výške 50,- Eur, obžalovaný mu volal v ten deň okolo obeda a na ich stretnutí bola prítomná i G. (v trestnom oznámení uvádzal niečo iné).
Odvolací súd ďalej konštatuje aj to, že vierohodnosť prvotných výpovedí či tvrdení poškodeného sa už na začiatku trestného konania javila pochybná dokonca i orgánom činným v trestnom konaní, keďže na základe trestného oznámenia poškodeného bol zadržaný okrem obžalovaného aj X., ktorý bol následne zo zadržania prepustený na základe výsledkov ich konfrontácie (počas ktorej poškodený menil svoje skoršie tvrdenia) a ktorému nebolo v tejto veci vôbec vznesené obvinenie.
Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v podstatných rysoch bola výpoveď poškodeného konzistentná v rámci celého trestného konania. I keď sám súd prvého stupňa konštatoval niektoré rozpory vo výpovediach poškodeného (výška dlhu voči obžalovanému, ako aj to, že páchateľom mal byť aj X.), napriek tomu jeho verziu „uprednostnil“ pred verziou obžalovaného. Avšak existencia vyššie konštatovaných rozporov mala súd prvého stupňa viesť naopak k záveru, že verzia obžalovaného o priebehu skutku (že mu poškodený dal mobilný telefón dobrovoľne, ako zábezpeku jeho dlhu) je vierohodnejšia, keď je zároveň podporovaná ďalšími dôkazmi (ako to vyplýva z vyššie uvedeného).
Taktiež pokiaľ ide o posúdenie vierohodnosti výpovedí X. a G., tak ich výpovede v prospech obžalovaného nie je možné automaticky odmietnuť len preto, že mohli mať záujem na veci (X. vo vzťahu k svojmu mobilnému telefónu) alebo aj na chránení obžalovaného (G. ako priateľka obžalovaného). Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, ich výpovede boli konzistentnejšie a tiež súladné s obranou (verziou) obžalovaného.
Ak teda „vylúčime“ dôkaz viny obžalovaného spočívajúci vo výpovedi poškodeného, na uznanie viny obžalovaného zostávali v podstate len dôkazy nepriame - fotodokumentácia tela poškodeného, závery znaleckého posudku MUDr. O. X., PhD., MBA, možný motív konania obžalovaného (že poškodený mu dlžil sumu 60,- Eur), ako aj skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti viackrát súdne trestaný aj pre násilnú trestnú činnosť, ktoré však samy osebe nepostačovali pre uznanie viny obžalovaného bez najmenších pochybností.
Napokon pokiaľ ide o zranenia poškodeného, tak na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec MUDr. O. X., PhD., MBA pripustil, že zranenie oka si poškodený mohol spôsobiť aj sám, teda nemusela mu ich spôsobiť iná osoba (obžalovaný).
Z pohľadu vyššie uvedeného poukazuje odvolací súd aj na základnú zásadu trestného konania in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného (§ 2 ods. 4 Tr. por.). Použitie tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol vo veci aj z pohľadu takejto zásady, pretože nebola vylúčená možnosť iného záveru, ako o vine obžalovaného. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Podľa § 322 ods. 4 Tr. por. odvolací súd nemôže sám a) uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený, b) uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa.
Porušenie ustanovenia Trestného zákona v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. môže spočívať aj v tom, že obžalovaný bol odsúdený a mal byť oslobodený.
V zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. je odvolací súd oprávnený sám rozhodnúť rozsudkom vtedy, ak bol skutkový stav správne zistený už súdom prvého stupňa, alebo ak je správne zistený až po doplnení konania odvolacím súdom (§ 322 ods. 1 Tr. por.). Odvolací súd teda nie je oprávnený meniť skutkový stav zistený súdom prvého stupňa do takej miery, aby menil totožnosť skutku. V takom prípade však spravidla odvolací súd vec nevráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, ale rozsudkom rozhodne o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) alebo b) Tr. por. Možnosť „iných skutkových záverov“ treba pritom vykladať (a taktiež aplikovať) najmä so zreteľom na ustanovenie § 322 ods. 4 písm. a) a b) Tr. por.
Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného Z. K. z dôvodu podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok poškodeného Z. Griača na náhradu škody, odvolací súd ho vzhľadom k svojmu rozhodnutiu (obligatórne) podľa § 288 ods. X Tr. por. odkázal s jeho nárokom na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.