Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/134/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v S., dieťa rodičov: E. C., bytom S., S. X/XXX a M. C., bytom S., N. X/XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS P., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. septembra 2013, č.k. -22, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej N. zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že je umiestnený v ÚVV a ÚVTOS P., nie je pracovne zaradený. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu rozhodnuté rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. -28 zo dňa 26.01.2012, právoplatným dňa 18.06.2012, ktorým bola jeho vyživovacia povinnosť určená sumou 150 Eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného v roku 2011 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej N.. Maloletá je o 2 roky staršia, fyzicky vyspelejšia, navštevuje Materskú škôlku v S., v dôsledku čoho vzrástli jej odôvodnené potreby. Finančná situácia otca sa zhoršila jeho zavinením, pretože pre trestný čin lúpeže sa nachádza v ÚVV a ÚVTOS P.. Skutočnosť, že otec dieťaťa je vo väzbe pre násilnú trestnú činnosť, okresný súd nepovažoval za takú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Mal za to, že súčasné pomery na strane otca, ktoré vznikli výlučne jeho zavinením, nemôžu byť na príťaž dieťaťa. Zníženie vyživovacej povinnosti otca by spôsobilo ohrozenie výživy dieťaťa aj s poukazom na to, že matka sa o maloletú stará sama bez akejkoľvek podpory otca, ktorý si dlhodobo riadne svoju vyživovaciu povinnosť neplní, v dôsledku čoho podala na neho trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa, súdiac podľa obsahu jeho podania, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu na zníženie výživného pre maloletú vyhovie. Pridržiaval sa svojho tvrdenia, že vyživovacia povinnosť v sume 150 Eur je nad jeho finančné pomery, je privysoká bez ohľadu na to, či sa nachádza v ÚVV P. alebo na slobode, a to z dôvodu, že jeho finančné problémy sú dlhodobé (ešte pred narodením dieťaťa).

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému k odvolaniu, súdiac podľa obsahu jej podania, navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že otec

maloletej jej doposiaľ výživné neposlal, živí dieťa sama s pomocou rodiny, nikto sa jej nepýta, či jej má dať „čo do úst, za čo ju obliekať a podobne“. Maloletá chodí do škôlky. Ďalej uviedla, že otec si finančnú situáciu spôsobil sám, je lenivý a vyhovuje mu, že je tam, kde je, lebo sa nemusí o nič starať, má kde bývať a čo jesť a ona sa musí obávať, aby mala z čoho zaplatiť byt a čo dať dieťaťu do úst. Podľa jej názoru sa otec dieťaťa nudí, tak vymýšľa a dáva na súdy nezmyselné návrhy a odvolania, len aby si urobil výlet. Ona pracuje a nemôže chodiť po súdoch. V prípade, že dôjde k zníženiu výživného, bude ohrozené maloleté dieťa.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

Uspokojovanie základných potrieb maloletých detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby detí, súvisiace s ich výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov.

V danej veci okresný súd návrh otca na zníženie výživného pre maloletú N. zamietol, pričom postupoval podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto zákonného ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane oprávnenej osoby na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa zmenia pomery závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení alebo znížení výživného vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V predmetnej veci okresný súd správne porovnával pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi na strane dieťaťa a rodičov v súčasnosti. Je nepochybné, že na strane maloletej N. došlo k zmene pomerov, táto je o dva roky staršia, fyzicky vyspelejšia, navštevuje Materskú škôlku v S., v dôsledku čoho vzrástli jej odôvodnené potreby.

Od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorej príjem sa zvýšil zo sumy 190,10 Eur (rodičovský príspevok) na sumu cca 400 Eur mesačne, nakoľko nastúpila po skončení rodičovskej dovolenky do zamestnania. Otec maloletej N. bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom bez pracovného pomeru, mal nastúpiť do zamestnania v X. v oblasti baníctva s predpokladaným príjmom 19.000,- Kč až 25.000,- Kč. V súčasnosti je otec maloletej v ÚVTOS a ÚVV v P. z dôvodu obvinenia z úmyselného trestného činu lúpeže so zbraňou, nie je pracovne zaradený.

Pri posudzovaní pomerov otca maloletej súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že schopnosti a možnosti otca sú v súčasnosti ovplyvnené tým, že sa nachádza ÚVTOS a ÚVV P., nie je pracovne zaradený, pričom jeho finančná situácia sa zhoršila jeho zavinením v dôsledku jeho obvinenia z násilnej trestnej činnosti. Z tohto dôvodu nepovažoval zistenú zmenu pomerov na strane otca za dôvod pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa.

S týmto záverom okresného súdu sa krajský súd stotožňuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu.

Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba, alebo pre ktoré bol odsúdený k trestu odňatia slobody, zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu detí, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd majú základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorých by sa rodič, ktorý sa dopúšťa úmyselných trestných činov, za ktoré mu boli uložené tresty odňatia slobody, mohol zbaviť týmto spôsobom vyživovacej povinnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní zmeny pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by riadne pracoval. Mal za to, že i v súčasnosti by bolo v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť minimálne rovnaký príjem ako v roku 2012 (v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom pre maloletú), ktorý by mu umožnil platiť výživné pre maloletú v doposiaľ súdom určenej výške.

Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výlučne matka dieťaťa dlhodobo sama zabezpečuje nielen osobnú starostlivosť o maloletú N., ale i všetky jej odôvodnené potreby a nie je možné spravodlivo od matky požadovať, aby i naďalej sama plnila vyživovaciu povinnosť voči nej.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .