Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5C-184-2013.pdf
PDF · 81.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/184/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci navrhovateľky B. Z., X.. XX.X.XXXX, L. Š. X.. XX/XX, F., štátny občan SR, B.. E. Z., K..Č. . XXXXXX/ XXXX, L. Š. X.. XX/XX, F., proti odporcovi Y. Z., X.. XX.X.XXXX, L. P. H. Č.. XX, štátny občan SR, o návrh na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 65,- € mesačne splatným vždy do 17. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc od 06.11.2013.
Zameškané výživné za obdobie od 6.11.2013 do 27.2.2014 vo výške 134,- € súd povoľuje odporcovi splácať v splátkach vo výške 10,- € mesačne, s poslednou splátkou vo výške 4,- €, popri bežnom výživnom až do jeho úplnej úhrady pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
Súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľka, plnoletá dcéra odporcu, podala na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa voči odporcovi Y. Z., X.. XX.XX.XXXX, nakoľko od poslednej úpravy výživného od roku 1998 nebola upravovaná výška výživného, pričom v tom čase bola žiačkou základnej školy. Navrhovateľka uviedla, že študuje na vysokej škole v Banskej Bystrici, čím sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne so štúdiom. Otec jej okrem posledne určenej výšky výživného ničím neprispieva. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje výlučne matka. Navrhovateľka poukázala na to, že v súčasnosti sa zmenili majetkové pomery otca, nakoľko získal peniaze za pozemky.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že jeho jediný mesačný príjem je invalidný dôchodok vo výške 325,60 €. Poukázal na to, že dcéra si môže nájsť brigádu v Banskej Bystrici, kde študuje. Ku svojím majetkovým pomerom odporca uviedol, že okrem invalidného dôchodku nemá iný príjem, nemôže sa zamestnať kvôli svojmu zdravotnému stavu - psychickému ochoreniu pre ktoré je na invalidnom dôchodku. Mesačné výdaje na bývanie predstavujú 136,22 €, telefón 12,- €, doprava 10,- €, lekárska starostlivosť 10,- €, strava 70,- €. Odporca v konaní priznal, že dcére neprispieva nad rámec výživného, nakoľko sa o neho nezaujíma. Pokiaľ ide o pozemky, odporca poukázal na to, že tieto predal ešte v roku 2012 za sumu 2700,- € a v roku 2013 za sumu 13.500,- € s tým, že všetky peniaze z predaja použil na rekonštrukciu domu - prerobil latrínu, starú kúpeľňu a pod. V roku 2013 predal auto zn. Audina za sumu 360,- €. Pripustil, že z týchto peňazí navrhovateľke ničím neprispel.
Matka navrhovateľky, splnomocnená na jej zastupovanie v konaní uviedla, že výdavky dcére stúpli v súvislosti s jej štúdiom na vysokej škole - navštevuje 2. ročník Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V roku 2013 si požiadala o priznanie sociálneho štipendia, ktoré jej bolo priznané vo výške 130,-€ mesačne. Má zvýšené výdavky s internátom za ktorý za semester zaplatila 239,- € (päť mesiacov), výdavky s cestovaním predstavujú 3,- € jednosmerná cesta domov, pričom cestuje domov každý týždeň. Na stravu mesačne minie 50,- €, na lieky mesačne vynakladá 8,90 €. Má problémy s chrbticou, mala by pravidelne cvičiť, používať zdravotný matrac, avšak nemajú na to peňažné prostriedky. Býva v spoločnej domácnosti spolu s ňou. Ona zarobí mesačne okolo 450,- €, pretože berie nočné. Dcéra si chodí privyrábať, mesačne zarobí okolo 30,- €. Matka v priebehu konania ďalej poukázala na to, že dcéra začala chodiť pravidelne domov každý deň, neostáva na internáte, pretože sa bojí kontaktu s otcom, ktorý by ju mohol vyhľadať. Týmto jej výdavky na cestovné stúpli na 140,- € mesačne.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods.1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom - návrhom na zvýšenie výživného, potvrdením o návšteve školy, správami o príjmových pomeroch účastníkov, dokladmi o výdavkoch navrhovateľky a odporcu, výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka je v akademickom roku 2013/2014 študentkou dennej formy štúdia
II. ročníka na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10C 231/98-26 zo dňa 20.08.1998, pričom o maloletá bola na čas po rozvode rodičov zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 900,-Sk ( t.j. 30,- €) mesačne. Odvtedy nebola vyživovacia povinnosť otca voči dcére menená. V konaní bolo zistené, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej príjem predstavuje cca 450,- €, ktorá sa podieľa na jej výžive. Okrem toho navrhovateľka býva počas týždňa na internáte v Banskej Bystrici, za ktorý hradí 239,- € na semester. Navrhovateľka v konaní ďalej zdokladovala svoje výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom, so stravou, cestovným, ošatným, záujmovými činnosťami. Jediný príjem odporcu predstavuje invalidný dôchodok vo výške 325,60 €, pričom odporca priznal, že v roku 2012 a 2013 mal príjem z predaja pozemkov vo výške 2.700,- € a 13.500,- € a z predaja auta vo výške 360,- €. Okrem bežných výdavkov s bývaním, ošatným, povinnými poplatkami má výdavky týkajúce sa zdravotného stavu spojené s pravidelnou návštevou lekára.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka je plnoletá dcéra odporcu. V súčasnosti je plne odkázaná na výživu svojich rodičov, nakoľko sa pripravuje formou denného štúdia na budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť otca voči nej bola naposledy upravená pri rozvode rodičov, kedy mala 6 rokov, a teda je nepochybné, že jej výdavky od uvedeného obdobia zrástli podstatným spôsobom. Samotný otec v konaní potvrdil, že dcére nad rámec jeho vyživovacej povinnosti neprispieva, a to ani pri príležitosti sviatkov. Poukazoval pritom na zlé vzťahy medzi nimi. Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy na jednej strane náklady navrhovateľky na jej výživu a výšku priznaného štipendia a na druhej strane príjem a majetkové pomery otca. Je síce pravdou, že odporcov jediný príjem predstavuje invalidný dôchodok, ktorého výška nie je vysoká, ide však o stabilný príjem a s prihliadnutím k ďalším majetkovým pomerom otca (podiel na rodinnom dome, pozemky) ako i k tej skutočnosti, že otec mal v nedávnej minulosti dosť značný príjem z predaja pozemkov a auta, pričom navrhovateľke z tohto príjmu neprispel žiadnou sumou, dospel k záveru, že je v možnostiach odporcu prispievať na výživu plnoletej dcéry (po zohľadnení všetkých nutných platieb) výživným vo výške 65,- €, ako súd uviedol vo výroku rozhodnutia. Je pritom nutné uviesť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, ktoré nie je nutné vynaložiť (napr. rekonštrukcia domu). Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že výdavky navrhovateľky sú čiastočne pokryté aj štipendiom, ktorý na tento účel od štátu poberá.
Záverom súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je nijako ovplyvnená ich vzájomnými vzťahmi, preto súd na tieto výhrady odporcu nemohol pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadať. Taktiež nemožno navrhovateľku nútiť, aby sa presťahovala k odporcovi a znížila tým svoje výdavky na ubytovanie, keďže ich vzťahy sú dlhodobo narušené a ona odmieta stretávanie s ním.
Súd na základe uvedených skutočností, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že stanovenie výživného odporcovi vo výške 65,- Eur mesačne je adekvátne potrebám navrhovateľky a primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
Sud určil zameškané výživné za obdobie od podania návrhu navrhovateľky do rozhodnutia súdu, pričom umožnil odporcovi takto vzniknuté zameškané výživné zaplatiť v splátkach vo výške 10,- € popri bežnom výživnom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže každý z účastníkov konania mal v konaní čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici písomne, a to v troch vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods.1 O.s.p.).