Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-105-2012.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7C/105/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o, IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcovi sa náhrada trov nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 27.09.2012 a vedenou pod sp. zn. 7C 105/2012, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu 175,- EUR a nemajetkovú ujmu 165,96 EUR a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Tiež žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o, IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín, pretože súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 a vedenou pod sp. zn. 7C 115/2012, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu 175,- EUR a nemajetkovú ujmu 497,88 EUR a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Tiež žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o, IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín, pretože súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 a vedenou pod sp. zn. 7C 119/2012, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu 175,- EUR a nemajetkovú ujmu 608,52 EUR a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Tiež žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o, IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín, pretože súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 a vedenou pod sp. zn. 7C 122/2012, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu 175,- EUR a nemajetkovú ujmu 885,12 EUR a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Tiež žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že
Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o, IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín, pretože súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 a vedenou pod sp. zn. 7C 120/2012, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu 175,- EUR a nemajetkovú ujmu 608,52 EUR a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Tiež žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o, IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín, pretože súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Vzhľadom na návrh žalovanej na spojenie veci súd uznesením zo dňa 14.10.2013 spojil na spoločné konanie veci tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. 7C 105/2012 , 7C 115/2012, 7C 119/2012, 7C/122/2012 a 7C/120/2012 s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. 7C 105/2012.
Žalobca žalobu vedenú pôvodne pod sp. 7C/105/2012 odôvodnil tým, že žalobca, ako veriteľ, navrhol písomným podaním spísaným podľa § 38 a nasl. exekučného zákona súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre neplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3230631 voči dlžníkovi Q. Č., I.. XX.XX.XXXX. Exekútor vec viedol pod sp. zn EX 637/2006. Napriek tomu, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora v danom prípade tomu tak nebolo, hoci navrhovateľ spísal dňa 16.09.2010 a podal postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca sa o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu 10.01.2011 o zmene súdneho exekútora.
Žalobca žalobu vedenú pôvodne pod sp. 7C/115/2012 odôvodnil tým, že žalobca, ako veriteľ, navrhol písomným podaním spísaným podľa § 38 a nasl. exekučného zákona súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre neplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5500025 voči dlžníkovi W. Y., I.. XX.XX.XXXX. Exekútor vec viedol pod sp. zn EX 1018/2004. Napriek tomu, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora v danom prípade tomu tak nebolo, hoci navrhovateľ spísal dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca sa o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu 22.08.2011 o zmene súdneho exekútora.
Žalobca žalobu vedenú pôvodne pod sp. 7C/119/2012 odôvodnil tým, že žalobca, ako veriteľ, navrhol písomným podaním spísaným podľa § 38 a nasl. exekučného zákona súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre neplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5550020 voči dlžníkovi W. W., I.. XX.XX.XXXX. Exekútor vec viedol pod sp. zn EX 1019/2004. Napriek tomu, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora v danom prípade tomu tak nebolo, hoci navrhovateľ spísal dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca sa o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu 09.11.2011 o zmene súdneho exekútora.
Žalobca žalobu vedenú pôvodne pod sp. 7C/122/2012 odôvodnil tým, že žalobca, ako veriteľ, navrhol písomným podaním spísaným podľa § 38 a nasl. exekučného zákona súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre neplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5430007 voči dlžníkovi F. B., I.. XX.XX.XXXX. Exekútor vec viedol pod sp. zn EX 523/2004. Napriek tomu, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora v danom prípade tomu tak nebolo, hoci navrhovateľ spísal dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca sa o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu 21.03.2012 o zmene súdneho exekútora.
Žalobca žalobu vedenú pôvodne pod sp. 7C/120/2012 odôvodnil tým, že žalobca, ako veriteľ, navrhol písomným podaním spísaným podľa § 38 a nasl. exekučného zákona súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre neplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5100027 voči dlžníkovi W. W., I.. XX.XX.XXXX. Exekútor vec viedol pod sp. zn EX 25/2002. Napriek tomu, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora v danom prípade tomu tak nebolo, hoci navrhovateľ spísal dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca sa o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu 10.11.2011 o zmene súdneho exekútora.
Žalobca odôvodnil uplatnenie náhrady majetkovej škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu tak, že mu ako poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, kde poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou informačného systému sumu 70,- EUR, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- EUR, na administráciu listín a na komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- EUR, na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučného súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- EUR, celkove teda má za to, že vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu vynaložil márne sumu 175,- EUR. Výšku hmotnej škody stanovil na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, pretože presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.
Žalobca odôvodnil uplatnenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že s právnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík - neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Výpočet nároku uskutočnil žaloba tak, že má za to, že primeraná je suma 55,32 EUR za každý mesiac omeškania.
Podľa ust. § 15 ods.1/ z.č. 514/2003 z.z. žalobca písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku. Do podania žaloby však žalovaná pozitívne nereagovala.
Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2014 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 z. z. Poukázala na zmätočnosť podania, zmätočne označený povinný, odlišne uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené sp. značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, resp. kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca, prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Žalovaná poukázala, že v prípade, pokiaľ exekučný súd nemohol a to aj z objektívnych dôvodov prípadne dodržať 30 dňovú lehotu, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy napr. sťažnosť predsedovi súdu, čo však navrhovateľ neurobil, resp. poukázala na to, že pôvodný súdny exekútor je povinný vykonávať úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora a nemohlo teda dôjsť k vzniku materiálnej škody. Ďalej poukázala na skutočnosť, že aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu má vnútroštátny súd povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konania prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. v zmysle tejto judikatúry pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, Ústavný súd prihliada síce na lehoty uvedené v Ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej veci poukázala na to, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ďalej poukázala na to, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. že by
existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, resp. ESĽP či ÚS SR, ktoré by konštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Konštatovať existenciu prieťahov môže len ÚS SR nie civilný súd v konaní o náhradu škody. Pokiaľ ide o preukázanie existencie škody a jej výšku, nie je zrejmé, či predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk a žalobca by v tomto konaní mal preukazovať dôkazy preukazujúcu škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a účelové, požadované čiastky sú neprimerané. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, má podliehať podrobnému skúmaniu a nie je taktiež možné vychádzať z paušálnej sumy, navyše keď žalobca nevyužil prostriedky vedúcej k možnej náprave. Žalobu považuje v tejto časti taktiež za nekonkrétnu. Navyše poukazuje na to, že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Poukazuje na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov v zmysle § 101 ods. 2 OSP.
Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise a pripojenými exekučnými spismi, pričom zistil tento skutkový stav:
Súd sa oboznámil s exekučnými spismi 10Er 139/2007, kde žiadosť o udelenie poverenia obdržal dňa 22.02.2007 kde už dňa 23.02.2007 bolo vydané poverenie a 29.09.2010 bol návrh na zmenu exekútora, kde na základe pokynu z 15.10.2010 bol žiadaný spis rozhodcovského súdu a robený dopyt na exekútora ohľadne trov, kde po zaslaní podkladov rozhodcovským súdom 10.01.2011 bolo rozhodnuté o nevyhovení návrhu na zmenu exekútora a exekučné konanie bolo zastavené, resp. KS rozhodol uznesením z 30.05.2013, s 5Er 260/2004, kde sa zistilo, že žiadosť o udelenie poverenia obdržal dňa 04.06.2004, kde ten istý deň vydal aj poverenie, kde 20.07.2011 obdržal od exekútora podnet na zastavenie exekúcie alebo jej odklad a následne súd uznesením z 21.03.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil a odvolací súd uznesením z 02.08.2012 toto uznesenie potvrdil, oprávnený nebol úspešný ani v dovolacom konaní. Žiaden návrh na zmenu súdneho exekútora sa v spise nenachádza, so spisom 5Er 79/2002 kde bolo zistené, že dňa 21.01.2002 bolo vydané poverenie pre súdnu exekútorku M. Krasňanovú a v spise sa návrh na jej zmenu nenachádza a táto aj vrátila dňa 14.02.2014 poverenie, návrh na zmenu exekútora sa tu nenachádza, 10Er 67/2004 kde zisťuje, že dňa 16.11.2004 bolo vydané poverenie súdnej exekútorke M. Krašňanovej, ktorá podala podnet na zastavenie exekúcie, a návrh na zmenu exekútora sa v spise nenachádza, s 10Er 66/2004 kde súd zistil, že poverenie bolo súdnej exekútorke M. Krasňanovej vydané 16.11.2004 a návrh na zmenu exekútora sa v spise nenachádza.
Podľa zákona č.514/2003 Z.z. z 28. októbra 2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného ku dňu podania žaloby, § 3 ods.:
1/ Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
2/ Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
§ 9 ods..
1/ Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
2/ Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
3/ Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
4/ Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
§ 17 ods..
1/ Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
3/ Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
4/ Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu
§ 18 ods..
1/ Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
2/ Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
3/ Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona, súd návrh zamietol ako neopodstatnený. V danom prípade je zrejmé, že ide o hromadnú formulárovú žalobu, kde navrhovateľ sa nepokúsil o individuálny prístup a preverenie každého svojho žalovaného nároku pred podaním žaloby na súd. V danom prípade možno konštatovať, že dokonca ide o zneužitie práva podať súdnu žalobu. Z exekučných spisov 5Er 260/2004, 5Er 79/2002, 10Er 67/2004, 10Er 66/2004 totiž vyplýva, že žiaden návrh na zmenu súdneho exekútora sa v spise nenachádza a navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a neuniesol dôkazdné bremeno ohľadne toho, že takýto návrh bol súdu doručený. Z vyššiu uvedeného je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia z ktorého vyvodzoval vznik škody a nemajetkovej ujmy, súd musel žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o konanie 10Er 139/2007 tak v danom prípade je zrejmé, že pokiaľ návrhu na zmenu exekútora nebolo vyhovené a dokonca exekúcia bola zastavená (vzhľadom na vadnosť exekučného titulu), a uvedené uznesenia sú právoplatné, chýba základný predpoklad pre uplatnenie škody a to existencia nejakého nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, resp. príčinná súvislosť medzi takýmto rozhodnutím a vzniknutou škodou. Samotnou evidenciou pohľadávky v nejakom systéme navrhovateľa škoda vzniknúť nemohla a práve navrhovateľ tým, že nepredložil exekučný titul vykonateľný po materiálnej i formálnej stránke spôsobil či už zastavenie exekúcie tak aj negatívne rozhodnutie o zmene exekútora. Dlhšia lehota na rozhodnutie, ktorú potreboval súd bola objektívna vzhľadom na potrebu zabezpečiť spis rozhodcovského súdu a urobiť iné úkony tak, aby naplnil svoju zákonnú povinnosť v každom štádiu preveriť či ide o zákonnú exekúciu. Z tohto pohľadu potom samozrejme každé rozhodnutie urobené v dlhšej lehote nemožno charakterizovať ako prieťahy. Preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.
V prípade týchto exekučných konaní súd poukazuje na tú skutočnosť, že je zrejmé, že nemôže platiť konštatovanie navrhovateľa o tom, že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. Súd skutočne v každom štádiu exekučného konania je povinný zaoberať sa materiálnou aj formálnou správnosťou exekučného titulu, pokiaľ exekučný titul taký nie je, je povinný exekúciu zastaviť. Nie je teda zrejmé, pokiaľ jednoznačne zastavenie exekučného konania spôsobila absencia materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu ktorý predložil navrhovateľ, z čoho vyvodzuje navrhovateľ nárok na nejakú náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy. V danom prípade totiž skutočne nejaké nedodržanie lehoty (kde však súd poukazuje, že musel čakať na spis rozhodcovského súdu, aby mohol posúdil materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, resp. z tohto dôvodu robil ďalšie úkony) nemôže byť vzhľadom na okolnosti považované za prieťahy.
Žalobcovi teda žiadna škoda nevznikla, nevznikol mu nárok ani na nemajetkovú ujmu a nebolo potrebné rozhodovať medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti žalovanej za škodu. Súd ešte poukazuje na to, že skutočne v prípade náhrady škody musel by navrhovateľ túto riadne vyčísliť v každej konkrétnej veci, pretože je to bez väčších problémov možné, nie je možné uplatňovať to v takýchto prípadoch paušálne, navyše bez bližšieho skúmania značne neprimerane a taktiež v prípade nemajetkovej ujmy, pokiaľ neboli skonštatované prieťahy či už disciplinárnym súdom, alebo ÚS SR, resp. ESĽP, nie je možné v takýchto prípadoch už aj vzhľadom na okolnosti prípadu domáhať nemajetkovej ujmy.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 1,2 OSP a pretože odporkyňa, ktorá bola v konaní úspešná trovy konania nepreukázala, resp. zo spisu nevyplývali, súd jej ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.