Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cpr-5-2013.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cpr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou, v právnej veci navrhovateľa: H.. R.. F. K., R., Q.. XX.X.XXXX, U. S. XX, U., proti odporcovi: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 739,90 Eur s príslušenstvom 26.02. 2014 takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24. 09. 2013 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia odstupného vo výške 739,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % istiny ročne od 06. 06. 2013 a tiež náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bola dňa 07. 05. 2010 uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol medzi účastníkmi tohto konania pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa 28. 02. 2013 konateľka odporcu JUDr. Viktória Nagyová Tenkač oznámila navrhovateľovi, že už nemá možnosť ďalej ho zamestnávať. Navrhovateľ uviedol, že je ochotný uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru, avšak za splnenia podmienky, že mu bude vyplatené dvojmesačné odstupné. Konateľka odporcu mu povedala, že sa nemusí báť, odstupné dostane. Následne uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru. Dňa 08. 03. 2013 sa navrhovateľ dostavil do sídla odporcu, aby mu bola vyplatená mzda za predchádzajúci mesiac spolu s odstupným. Odstupné mu však vyplatené nebolo. Navrhovateľ vyzýval odporcu na úhradu odstupného naposledy dňa 24. 05. 2013, avšak bezúspešne.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 07. 01. 2014 tak, že návrh žiada ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Medzi účastníkmi konania bola dňa 28. 02. 2013 písomne uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru. Z jej obsahu však nevyplýva, že by dôvodom skončenia pracovného pomeru boli dôvody, pre ktoré navrhovateľovi ako zamestnancovi prináleží odstupné. Navrhovateľ preto nárok na odstupné nemá. Odporca navrhovateľovi listom zo dňa 13. 06. 2013 oznámil, že výzvu na plnenie považuje za nezodpovedajúcu reálnemu stavu a teda bezpredmetnú. Navrhovateľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Z Pracovnej zmluvy zo dňa 07. 05. 2010 vyplýva, že účastníci tohto konania uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce advokátsky koncipient.
Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 02. 2013 vyplýva, že sa účastníci tohto konania majú záujem na skončení pracovného pomeru. Pracovný pomer končí dňom 28. 02. 2013.
Z výzvy na dobrovoľné plnenie zo dňa 24. 05. 2013 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu sumy 750,42 Eur, t. j. odstupného.
Z odpovede na výzvu na dobrovoľné plnenie zo dňa 13. 06. 2013 vyplýva, že odporca navrhovateľovi oznámil, že skutočnosti uvádzané vo výzve nezodpovedajú reálnemu stavu, preto ju považuje za bezpredmetnú.
Navrhovateľ v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich písomných podaní. Je zrejmé, že u odporcu došlo dňa 28. 02. 2013 k zrušeniu pracovného miesta advokátskeho koncipienta a cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Na tomto mieste odporca približne pol roka nezamestnával žiadneho koncipienta. Dohodu o skončení pracovného pomeru si pred jej podpisom prečítal.
Štatutárna zástupkyňa odporcu JUDr. Viktória Nagyová Tenkač v priebehu konania k veci uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu. S prácou navrhovateľa bola dlhodobo nespokojná, avšak nechcela s ním skončiť pracovný pomer skôr než si urobí advokátske skúšky. Po absolvovaní skúšky preto došlo k dohode o skončení pracovného pomeru. Dôvodom teda neboli organizačné zmeny ako to tvrdí navrhovateľ. Navrhovateľ nikdy nespomínal a ona mu nikdy neprisľúbila žiadne odstupné.
Ďalšie navrhovateľom navrhované dokazovanie kontrolou účtovníctva odporcu a dopytom na advokátsku komoru súd nevykonal, nakoľko vykonanie týchto dôkazov by neprispelo k náležitému zisteniu skutkového stavu a teda by bolo nehospodárne a neúčelné.
Podľa § 60 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1.zrušuje alebo 2.premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva;
Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný a preto ho zamietol.
Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, účastníci tohto konania uzavreli dňa 07. 05. 2010 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce navrhovateľa - advokátsky koncipient. Dňa 28. 02. 2013 tento pracovný pomer ukončili písomne vzájomnou dohodou, v ktorej upravili vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru. Vyplatenie odstupného navrhovateľovi v rámci dohody o skončení pracovného pomeru dojednané nebolo.
Hoci navrhovateľ v konaní tvrdil, že k uzavretiu dohody došlo z dôvodu organizačných zmien u odporcu a bolo mu prisľúbené vyplatenie odstupného, súd považuje toto tvrdenie za účelové a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Z obsahu dohody, ktorú si navrhovateľ prečítal a následne vlastnoručne podpísal, vyplýva len tá skutočnosť, že zmluvné strany majú záujem na skončení pracovného pomeru. Z jej obsahu nevyplýva, že by k dohode došlo z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľa, resp. organizačných zmien u odporcu. Pokiaľ by k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru skutočne došlo z dôvodu organizačných zmien, navrhovateľovi, t. j. osobe právne vzdelanej a znalej, nič nebránilo vymieniť si, aby bol v dohode o skončení pracovného pomeru výslovne uvedený dôvod, pre ktorý došlo k dohode o skončení pracovného pomeru, a to o to viac, že od tejto skutočnosti sa odvíja aj nárok na vyplatenie odstupného, ktorého sa navrhovateľ v tomto konaní domáha. Nevyhnutnosť uvedenia tejto skutočnosti v samotnom texte dohody vyplýva pritom aj zo samotného znenia zákona. Je tiež krajne nepravdepodobné a v konaní nebolo preukázané, že by sa účastníci tohto konania ústne dohodli na vyplatení odstupného, a túto skutočnosť by neuviedli do písomnej dohody o skončení pracovného pomeru.
Súd len na základe ničím nepreukázaných tvrdení navrhovateľa, ktoré sú navyše v priamom rozpore s písomným znením dohody, ktorú navrhovateľ dobrovoľne uzavrel, nemôže navrhovateľovi priznať nárok na vyplatenie odstupného vo výške 739,90 Eur, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že mu tento nárok voči odporcovi vznikol. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko však v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.