Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/317/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Guniš & partners s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanému: E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX T., toho času v UVTOS Sučany, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou Máriou Kolenovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -59 zo dňa 24. júla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -59 zo dňa 24. júla 2013 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol výrokom II/ tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 Eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca žalobou doručenou okresnému súdu dňa 4.9.2012 žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 69 Eur so sankčným úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 69 Eur od 20.5.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.7.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, žalobca dňa 11.5.2011 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 19.5.2011 výška aktuálneho zostatku predstavovala sumu 69 Eur. Podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu bol žalobca oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov, čo predstavuje 20%.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý žalovaný prevzal dňa 25.2.2013. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovaná suma bola uhradená jeho matkou a z tohto dôvodu považoval prípad za uzavretý.

Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.5.2013, pričom žalobca a jeho právny zástupca neúčasť písomne ospravedlnili a súhlasili, aby okresný súd rozhodol v ich neprítomnosti v zmysle podanej žaloby a upresnenia sankčného úroku z omeškania.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného pred pojednávaním zaslala okresnému súdu doklady - potvrdenie o úhrade sumy 92 Eur dňa 7.11.2012 v hotovosti priamo v pobočke žalobcu v Námestove na č.ú.: XXXXXXXXXX pod KS 1379. Zástupkyňa žalovaného predložila okresnému súdu doklady ohľadom úhrady žalovanej sumy aj s úrokom z omeškania. Okresný súd pojednávanie odročil na deň 24.7.2013 s tým, že zástupcovi žalobcu bol doručený opis Zápisnice o pojednávaní dňa 20.5.2013, kde zástupkyňa žalovaného predložila okresnému súdu doklady o úhrade sumy 92 Eur, a to titulom zaplatenia žalovanej istiny a úroku z omeškania.

Okresný súd s odkazom na ust. , , , , , , , až 4, , , , konštatoval, že z vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinami predloženými žalobcom okresný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o rastovom osobnom účte žalovaného, od ktorej žalobca odstúpil po tom, čo žalovaný neuhradil v dohodnutej dobe debetný zostatok na tomto účte. Z výpisu z účtu žalovaného ku dňu 19.5.2011 bol zistený debetný zostatok vo výške 69 Eur. Žaloba žalobcu bola podaná na okresný súd dňa 4.9.2012 (nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uvedené 4.12.2012), teda opodstatnene. Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne poukázal žalobcovi plnenie až dňa 7.11.2012, a to priamou platbou v pobočke žalobcu v Námestove, keď uhradil sumu 92 Eur, v ktorej bola obsiahnutá jednak istina vo výške 69 Eur + sankčný úrok 20% zo obdobie 171 dní (od 20.5.2011 do 7.11.2012) v sume 6,47 Eur. V čase rozhodovania okresného súdu žalovaná pohľadávka žalobcu bola uhradená aj s požadovaným úrokom, a teda záväzok žalobcu ku dňu rozhodovania zanikol. Ak teda žalobca v priebehu konania neurobil a nenavrhol príslušný procesný úkon, okresný súd musel jeho návrh zamietnuť s ohľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania už záväzok žalobcu zanikol, a tým vlastne odpadol predmet konania. Okresný súd zároveň poukázal na skutočnosť, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá po 1.1.2008, kedy nadobudli účinnosť príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( ). O trovách konania rozhodol podľa a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania v celkovej sume 16, Eur, ktoré pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal na Čl. I. bod 2, 3, 4, 6 VOP, Čl. III. písm. A) bod 38 VOP. Uviedol, že žalovanému boli ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok známe. Prekročením nepovoleného debetu žalovaný porušil ustanovenia zmluvy a ustanovenia VOP. Keďže žalobca zmluvu v súlade s ustanoveniami VOP vypovedal listom zo dňa 11.05.2011, žalovaný bol oboznámený s tým, že mu bude zrušený účet a s tým, že má voči žalobcovi debetný zostatok. Nahromadený sankčný úrok sa pri debetoch počíta zo zostatku istiny, a to odo dňa nasledujúceho po dni zatvorenia účtu klienta, v danom prípade od 19.05.2011. Sankčná sadzba činí 20 %. Podľa Čl. I. bodu 6. a Čl. III. písm. A) bod 38. VOP bola banka oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov s odkazom na bod 1.E.4 Sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 % ročne. Žalobca bol názoru, že jeho nárok na sankčný úrok je oprávnený. Ďalej bolo nesporné, že žalovanému boli ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok známe. Žiadal, aby okresný súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 72,95 Eur. Žalobca bol názoru, že pre podanie odvolania sú dané dôvody podľa ust. v spojení s ods. l písm. h), , . Navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zamietnutej časti a v časti, kde zaviazal žalobcu na úhradu trov konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v rámci podaného odvolania pripojil výpisy z účtu žalovaného.

K doručenému odvolaniu sa žalovaný a ani jeho splnomocnená zástupkyňa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -94 zo dňa 04.02.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.02.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 09.09.2013 (č.l. 61 - 62 spisu).

Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka s odkazom na ust. , že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. K tomuto vyslovenému záveru sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, s vykonanými dôkazmi, podľa ktorých bolo preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, vo vzťahu ku ktorej od 01.01.2010 bol na účte žalovaného vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška podľa podania žalobcu, adresovaného žalovanému zo dňa 11.5.2011 predstavovala sumu 68,31 Eur (č.l. 7 spisu). Týmto podaním žalobca súčasne odstúpil od príslušnej zmluvy s výzvou na úhradu debetného zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia oznámenia (č.l. 7 spisu). Podľa výpisu z účtu predloženého žalobcom za obdobie od 01.01.2011 do 19.05.2011 predstavoval:

Počet kreditných položiek 1 v sume spolu 69,00 Eur,

Počet debetných položiek 9 v sume spolu -14,85 Eur

Nový zostatok na vašom účte 0,00 Eur.

Súčasne žalobca k zmluve o spolupráci uzavretej so žalovaným pripojil Všeobecné obchodné podmienky Dexia banky Slovensko, a.s., podľa ktorých bol žalobca oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa Sadzobníka poplatkov vo výške 20%, čo preukázal pripojeným sadzobníkom na č.l. 19 spisu.

Žalovaný v rámci svojej obrany predložil doklad na č.l. 46 spisu zo dňa 07.11.2012, a to vklad v hotovosti v Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Námestovo celkom v sume 92,00 Eur, ktorú sumu uhradila splnomocnená zástupkyňa žalovaného Mária Kolenová.

Žalobca k obrane žalovaného v podaní zo dňa 07.06.2013 oznámil, že dňa 07.11.2012 eviduje došlú platbu vo výške 92,00 Eur, neeviduje úhradu trov konania, a preto žiadal, aby okresný súd zaviazal žalovaného k úhrade konania vo výške 72,25 Eur.

V súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo strany žalobcu a obranou žalovaného o zániku predmetného dlhu krajský súd uvádza, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je v ust. vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ust. veta prvá následne stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,

že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Vzhľadom k vyššie uvedenému preto žalobca, pokiaľ tvrdil v konaní pred prvostupňovým súdom, ako i v podanom odvolaní dôvodnosť svojej žaloby, bol nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako i povinnosti dôkaznej. Žalobca odvodzoval svoj nárok od vzniknutého debetného zostatku zo zmluvy o spolupráci uzavretej so žalovaným na jednej strane, pričom na druhej strane v oznámení na č.l. 54 spisu zo dňa 7.6.2013 potvrdil tvrdenie žalovaného poskytnuté v rámci obrany, že eviduje došlú platbu vo výške 92 Eur. V tejto súvislosti uvádza odvolací súd, že žalobca nenamietal splnenie záväzku dlžníka pomocou inej osoby a vykonanie platby treťou osobou, v danom prípade Máriou Kolenovou dňa 7.11.2012 v prospech žalobcu, čím došlo k plneniu záväzku dlžníka pomocou inej osoby v zmysle ust. , pričom v zmysle ust. plnenie záväzku nebolo viazané na osobné vlastnosti dlžníka, a preto veriteľ mal i povinnosť prijať plnenie záväzku dlžníka ponúknuté treťou osobou. V konaní nebolo preukázané, že by dlžník s týmto plnením nesúhlasil. Preukázaním úhrady, podľa výpisu vkladu v hotovosti vo výške 92 Eur žalovaným v prvostupňovom konaní v rámci obrany bolo potrebné súhlasiť, že došlo k zániku záväzku v zmysle ust. veta pred čiarkou v časti istiny a úroku z omeškania tak, ako to bolo vyslovené prvostupňovým súdom, teda sumy 69 Eur istina a sankčného úroku vo výške 20%, pričom správne ustálil prvostupňový súd, že došlo k zániku záväzku splnením žalovaného, čím bolo potrebné vysloviť nedôvodnosť žaloby žalobcu, vzhľadom na zánik záväzku žalovaného. Žalobca bližšie v odôvodnení svojho odvolania neuviedol, v čom videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, keď odkazoval len na Všeobecné obchodné podmienky a nárok na sankčný úrok vo výške 20%, ktorý bol zo strany žalovaného nesporne uhradený, podľa predloženého potvrdenia o vklade v hotovosti. Na základe predložených listinných dôkazov tak zo strany žalobcu, ako i v rámci obrany žalovaného, krajský súd nezistil žiadne nedostatky, a z tohto dôvodu bolo i v odvolacom konaní vychádzané zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa za aplikácie ust. , k čomu pristupuje aj zistenie, že v predvolaní právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie dňa 12.06.2013 o 10, hod. bola zvýraznená prvostupňovým súdom výzva, aby sa vyjadril k údajom vykonanej úhrady žalovanej istiny a príslušného úroku, na ktorú výzvu bolo odpovedané zo strany právneho zástupcu žalobcu o evidovaní dlžnej platby vo výške 92 Eur.

Na základe vyššie uvedeného, v spojení s doloženými listinnými dôkazmi predloženými žalobcovi žalovaným, sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno o nesplnení záväzku dlžníka, a tým naopak žalovaným bol dokázaný jeho zánik, čo potvrdil i sám žalobca. Na základe týchto, len zvýrazňujúcich okolností uvedených krajským súdom, žalobca teda nepreukázal existenciu záväzku dlžníka, na základe ktorého uplatnil nárok na zaplatenie sumy 69 Eur s príslušenstvom, v čase rozhodovania prvostupňovým súdom ( , podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia).

Krajský súd uvádza, že nebol zistený žiaden relevantný odvolací dôvod zo strany žalobcu, preto bol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, keďže záverom okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Krajský súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od týchto logických a racionálnych záverov okresného súdu, a tým neboli dané dôvody ani pre zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , , pričom v podrobnostiach práve za aplikácie ust. odkazuje na zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu.

Krajský súd uvádza, že nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže na správne zistený skutkový stav bolo aplikované správne hmotné právo, a to tak a jeho jednotlivé ustanovenia, ako i , vzhľadom na prijatú právnu úpravu od 01.01.2008.

Nebol zistený ani nesprávny postup okresného súdu pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania, pokiaľ bola aplikovaná zásada zodpovednosti za výsledok v konaní, t.j. za úspech v spore v zmysle ust. . Zákonné ust. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na

náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Ak žalovaný vo veci samej mal úspech v konaní, tak tento úspech sa právne premietol pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresným súdom tak, že sa žalovanému priznala náhrada trov prvostupňového konania za aplikácie ust. . Zvýrazňuje krajský súd, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 SR je to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré mu vznikli vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa SR. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti v konaní musel vynaložiť. Krajský súd vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobcu nezistil nesprávny postup prvostupňového súdu v rámci rozhodovania o náhrade trov prvostupňového konania, a preto mal za to, že vecne správny bol rozsudok okresného súdu aj v závislom výroku o trovách prvostupňového konania, ktorý bol rovnako vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený podľa ust. , .

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov z obsahu spisového materiálu nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.