Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-195-2013.pdf
PDF · 76.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/195/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: mal. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, T. X
- U., S. republika, zastúpeného matkou K.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, T. X - U., S. republika, proti povinnému : K.. R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/XX, T. F., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k.: 5Ercud/3/2010-121, zo dňa 26. augusta 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s ust. §§ 80 a 101 Ex. por. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor JUDr. Tomáš Peltzner poverený vykonaním exekúcie proti povinnému, a to vymožením zameškaného výživného vo výške 12.000,- Kč a bežného výživného vo výške 10.000,- Kč mesačne od 15.08.2010. V priebehu exekúcie povinný podal na tamojší súd návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zameškané výživné uhradil a bežné výživné uhrádza riadne a včas v plnej výške. Zákonná zástupkyňa oprávneného trvala na ďalšom vedení exekúcie. Potvrdila, že povinný riadne platí výživné posledného 2,5 roka, avšak táto skutočnosť ešte nie je zárukou toho, že bude platiť i naďalej. Poukázala na to, že oprávnený sa plneniu vyživovacej povinnosti pred začatím exekúcie vyhýbal, resp. sa snažil o to, aby platby boli nedoručiteľné, výživné zasielal „do vlastných rúk“, čo znamená, že nemôže byť vyplatené nikomu inému, a teda v prípade choroby nedostala výživné ďalšie dni, či týždne. Ďalej ako dôležitý fakt uviedla, že povinný zámerne zamlčal súdu určujúcemu výšku výživného vlastníctvo nehnuteľnosti a poukázala tiež na morálnu zodpovednosť povinného, ktorý doposiaľ nezaplatil výživné za mesiac apríl 2010, hoci túto povinnosť nemal judikovanú, ale z morálneho hľadiska je táto povinnosť jednoznačná. Súd prvého stupňa konštatoval, že z predložených výpisov z účtov, ale i zo samotného vyjadrenia zástupkyne oprávneného vyplýva, že povinný uhradil zameškané výživné v plnej výške a bežné výživné uhrádza pravidelne od 22.10.2010. Z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že povinný uhradil i trovy exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 2, § 80 a § 101 Ex. por. vyplýva, že súd môže zastaviť exekúciu na návrh povinného, hoci pohľadávka ešte nebola celá uspokojená a existuje preto zákonný podklad na ďalšie pokračovanie v exekúcii, pričom zákon predpokladá 3 základné podmienky, a to návrh povinného, exekúcia sa vedie iba v prospech bežného výživného a existencia predpokladu dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti. Skutočnosti, že povinný návrh na zastavenie exekúcie podal a exekúcia sa vedie už len na bežné výživné sú nesporné. Pri zisťovaní predpokladu, že povinný bude naďalej bežné výživné hradiť dobrovoľne treba brať do úvahy celkové správanie povinného, jeho prístup k plneniu si ostatných platobných povinností, pričom rozhodnutie o zastavení exekúcie je vecou voľnej úvahy súdu. Je nepochybné, že exekúcia v danej veci začala v auguste 2010, pričom povinný od októbra 2010 riadne výživné uhrádza. Súd prvého stupňa tiež poukazuje na to, že povinný je od roku 1995 nepretržite zamestnaný v rovnakej spoločnosti, na tamojšom súde proti nemu nie sú vedené žiadne súdne, ani exekučné konania, pričom všetky tieto skutočnosti podľa názoru súdu prvého stupňa odôvodňujú záver, že povinný bude v budúcnosti riadne a včas plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Okrem toho ďalším vedením exekúcie dochádza k
navyšovaniu trov exekúcie, pričom táto skutočnosť môže byť práve na ujmu maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie, a preto rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zákonnej zástupkyne odvolanie oprávnený. Uviedol, že povinný v období pred začatím exekúcie neplatil výživné riadne a zámerne hľadal cesty zdržania platieb výživného, respektíve sa snažil o to, aby boli nedoručiteľné. Ďalej namietal, že povinný dodnes neuhradil výživné za apríl 2010, pričom je z morálneho hľadiska táto jeho povinnosť jednoznačná, hoci nebola judikovaná. Povinný tiež súdu zamlčal vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorá je predmetom exekúcie. To, že povinný posledné tri roky platil bežné výživné v prospech oprávneného nevypovedá o tom, že ho bude hradiť aj naďalej. Z predchádzajúceho správania povinného je možné predpokladať, že v prípade zastavenia exekúcie by povinný opätovne prestal plniť svoje povinnosti uvedené v exekučnom titule a navyše by sa mohol zbaviť majetku, ktorého postihnutie je podľa názoru oprávneného jediným dôvodom, pre ktorý si povinný momentálne plní svoju vyživovaciu povinnosť. Žiadal, aby odvolací súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, a to najmä z dôvodu ochrany záujmu maloletého.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti dodáva :
Podľa ust. § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Podľa ust. § 101 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
V ust. § 80 a § 101 Exekučného poriadku je upravený prípad, kedy zákon umožňuje povinnému dosiahnuť zastavenie exekúcie bez toho, aby vymáhané právo bolo uspokojené a bez toho, aby tu bola prekážka materiálneho alebo formálneho charakteru brániaca ďalšiemu výkonu vykonávaného rozhodnutia. Na rozdiel od ust. § 57 Exekučného poriadku, kedy súd zastaví exekúciu po preukázaní skutočností uvedených pod písmenami a) až j) odseku 1, rozhodnutie podľa § 80 a § 101 Exekučného poriadku je vecou voľnej úvahy súdu.
V preskúmavanej veci je exekučným titulom rozsudok Obvodného súdu Praha 5 zo dňa 25.05.2009 č.k. 5Nc/414/2004-477 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe zo dňa 31.03.2008 č.k. 39Co/371/2009-519. Poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. 5306 048766* bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Peltznerovi udelené Okresným súdom Považská Bystrica dňa 16.08.2010. Podaním doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 04.06.2013 povinný navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že riadne uhradil svoj záväzok zaplatiť dlhované výživné a povinný riadne a včas uhrádzal a uhrádza bežné výživné v prospech oprávneného. Povinný uviedol, že rešpektuje existenciu exekučného titulu a povinnosti z neho vyplývajúce riadne a včas plní. Ďalšie trvanie exekučného konania len zvyšuje trovy exekúcie. Zákonná zástupkyňa oprávneného vo vyjadrení k návrhu povinného uviedla,
že s návrhom povinného nesúhlasí a namietala rovnaké skutočnosti, aké uviedla v odvolaní proti napadnutému uzneseniu.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 80 a § 101 Exekučného poriadku je predpoklad, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. V tejto súvislosti súd vezme do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu výživného, či nebol dokonca stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. ďalšiu vyživovaciu povinnosť), a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného, resp. jeho zákonného zástupcu.
Z obsahu spisu, vyjadrení účastníkov konania, ako aj samotného návrhu povinného na zastavenie exekúcie má odvolací súd za preukázané, že exekúcia v danej veci sa vedie pre bežné výživné. Exekučné konanie sa v danej veci začalo podaním návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 30.07.2010. Povinný v priebehu exekúcie uhradil zameškané výživné v plnej výške, ako aj trovy exekúcie a od októbra 2010 riadne a včas uhrádza bežné výživné. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci nie je predpoklad, že povinný v budúcnosti nebude dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu.
K zastaveniu exekúcie pre bežné výživné v zmysle ustanovenia § 80 a § 101 Exekučného poriadku možno prikročiť len v prípade, keď všetky okolnosti najmä z predchádzajúceho obdobia, ktoré súvisia s platením výživného odôvodňujú záver o tom, že povinný bude vždy rešpektovať rozhodnutia súdov o výživnom a svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť riadne a včas. Po preskúmaní všetkých rozhodujúcich skutočností má odvolací súd za to, že boli naplenené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia
§ 80 a § 101 Exekučného poriadku.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Považuje však za potrebné zdôrazniť, že ak by povinný prestal výživné plniť dobrovoľne, oprávnený môže opätovne podať návrh na výkon rozhodnutia.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.