Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/200/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci navrhovateľa O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, XXX XX I. I., zastúpený splnomocneným zástupcom Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava 15, IČO: 30798841, za ktorého koná JUDr. Marianna Simonidesová, vedúca kancelárie Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici, Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX I. I., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -26 z 05. 11. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol a rozhodol o trovách konania, mení tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni počnúc dňom 01. 11. 2012.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa a jeho vyživovaciu povinnosť stanovenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 02. 02. 2009 č. k. -46 zrušil počnúc dňom 10. 06. 2013 a vo zvyšku (pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 01. 11. 2012) jeho návrh zamietol. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Zrušenie vyživovacej povinnosti počnúc dňom 10. 06. 2013 odôvodnil zistením, že odporkyňa ukončila prípravu na budúce povolanie, bezdôvodne ukončila vzdelávanie, ktoré malo zvýšiť jej dosiahnutú kvalifikáciu a od roku 2011 už odporkyňa pracuje a vzhľadom na svoj vek a schopnosť zamestnať sa je schopná uspokojovať svoje potreby. Z ustanovenia o rodine vyvodil, že u plnoletých oprávnených možno rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania a nie aj spätne ako navrhoval navrhovateľ. Nepriznanie trov konania odôvodnil vecným oslobodením konania od súdnych poplatkov a absenciou návrhu navrhovateľa na prisúdenie trov konania.

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním navrhovateľ v časti, v ktorej súd jeho návrh vo zvyšku zamietol. Okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci ( (ďalej len „“) v otázke, či ustanovenie Zákona o rodine bráni zrušeniu vyživovacej povinnosti za dobu minulú, keď podľa je zmena rozsudku o výživnom prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Navrhovateľ sa domnieva, že zrušenie vyživovacej povinnosti je v zmysle dikcie zákona viazané na zmenu pomerov. Zákon expressis verbis poukazuje len

na skutočnosť, kedy sa v prípade zrušenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu za uplynulý čas spotrebované výživné nevracia, avšak tým nepriamo vytvára priestor pre využitie interpretačného pravidla logického výkladu, že zrušením vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu za uplynulý čas sa spotrebované výživné vracia. To odôvodňuje aj viazanie zrušenia vyživovacej povinnosti ku dňu, ktorému predchádza zmena pomerov. Odporkyňa s navrhovateľom nekomunikuje. Navrhovateľ nemal možnosť dozvedieť sa, že sa odporkyňa sústavne nepripravuje na výkon budúceho povolania. V končenom dôsledku chovanie odporkyne nemôže byť na ujmu navrhovateľa, keďže vyživovacia povinnosť rodiča trvá iba do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni bude zrušená počnúc dňom 01. 11. 2012.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd po zistení, že okresný súd rozhodol po prejednaní veci na pojednávaní, vykonal v konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré pre rozhodnutie odvolacieho súdu nie je potrebné zopakovať ani doplniť a prejednanie veci nevyžaduje dôležitý verejný záujem ani nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa iba v rozsahu odvolania navrhovateľa podľa a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa zmenil pre dôvodne vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Skutkový stav vyplývajúci z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa možno zhrnúť tak, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 02. 02. 2009 bola vtedy maloletá A. I. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi v tomto konaní navrhovateľovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 41,49 Eur od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa M. A. S., D. XX, I. I. uzavrel so zamestnávateľom 29. 06. 2012 dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu vyplývajúceho z o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bola odporkyňa v období od 10. 04. 2011 do 31. 12. 2012 zamestnancom zamestnávateľa PZNN, s. r. o. so sídlom Javornícka 8, Banská Bystrica a súbežne od 11. 07. 2012 do 31. 12. 2012 aj zamestnancom B.E.S.T, s. r. o. so sídlom Chabenecká 11, Banská Bystrica. Štúdium na Súkromnej obchodnej akadémii v Banskej Bystrici (štvorročné externé štúdium) odporkyňa zanechala. Podľa potvrdenia Súkromnej obchodnej akadémie v Banskej Bystrici odporkyňa v 1. polroku neprospela a bez komunikácie so školou štúdium zanechala, ale finančné záväzky si nevyrovnala.

Podľa rozsudkom odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Navrhovateľ tvrdil, že od posledného rozhodnutia o v budúcnosti zročných dávok výživného v prospech odporkyne došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce pre ďalšie trvanie jeho povinnosti platiť výživné. K zmene okolností podľa tvrdenia navrhovateľa malo dôjsť už k 01. 11. 2012 tým, že odporkyňa ukončila štúdium na strednej škole, zamestnala sa, preto nie je na neho odkázaná výživou. Štúdium na Súkromnej obchodnej akadémii v Banskej Bystrici, ktoré mala odporkyňa podľa vedomosti navrhovateľa zahájiť v novembri 2012, nepovažoval navrhovateľ za prípravu odporkyne na

budúce povolanie z dôvodu, že ide o štúdium externou formou, ktoré sa realizuje formou konzultácií 1 x mesačne v sobotu. Už v čase podania návrhu mala odporkyňa pracovať v reštaurácii Červený rak v I. I.. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti boli preukázané. Z odpovede Sociálnej poisťovne na lustráciu vykonanú Okresným súdom Banská Bystrica je zistiteľné, že v pozícii zamestnanca je odporkyňa už od 10. 04. 2011. V období od 11. 07. 2012 do 31. 12. 2012 mala dokonca dva súbežné pracovné pomery. V čase rozhodovania okresného a odvolacieho súdu už odporkyňa ani neštudovala na súkromnej obchodnej akadémii. Tieto skutkové zistenia mal okresný súd podriadiť ustanoveniu a Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okresný súd návrh navrhovateľa posúdil podľa , ale toto zákonné ustanovenie nesprávne interpretoval. V druhej vete Zákona o rodine je uvedené len to, že zmena alebo zrušenie výživného pokiaľ nejde o výživné pre maloleté dieťa, je možné len na návrh. Návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom podaný bol. Ani z ustanovenia Zákona o rodine (ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia) nie je možné vyvodiť záver vyslovený okresným súdom, že „pri plnoletých oprávnených možno rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania a nie spätne, tak ako to navrhoval v návrhu na začatie konania navrhovateľ“. Toto ustanovenie upravuje len otázku komu a za akých podmienok vzniká povinnosť vrátiť spotrebované výživné. Ak sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti majúce vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni, je potrebné zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle a Zákona o rodine viazať k dátumu zmeny pomerov. Navrhovateľ preukázal, že minimálne ku dňu 01. 11. 2012 bola odporkyňa v zmysle Zákona o rodine schopná sama sa živiť a nebola odkázaná výživou na navrhovateľa. Odporkyňa zostala v konaní nečinná, navrhovateľove tvrdenia v návrhu na začatie konania a v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybňovala. Odvolací súd vychádzajúc zo správne ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyvodil odlišný právny záver o dôvodnosti návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni už počnúc dňom 01. 11. 2012. Z tohto dôvodu rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa zmenil tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni sa zrušuje už dňom 01. 11. 2012.

Navrhovateľ, ktorý bol úspešný v prvostupňovom aj odvolacom konaní návrh na prisúdenie trov konania podľa nepodal, preto mu náhradu trov konania krajský súd podľa nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.