Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Cb-48-2013.pdf
PDF · 99.34 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36497649, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné proti žalovanému MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom, advokátom so sídlom Kukorelliho 58, 066 01 Humenné o zaplatenie 282,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 42,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z tejto sumy od 23.5.2013 až do 06.02.2014.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur ako aj nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 352,39 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 11.6.2013 na súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 282,-eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, nahradiť mu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe elektronickej objednávky prepravy so žalovaným uzatvoril zmluvu o preprave veci, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného prepravu veci. Objednanú prepravu pre žalovaného vykonal a za vykonanú prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa 04.3.2013 splatnou dňa 03.5.2013 sumu vo výške 108,-eur, faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa 09.3.2013 splatnou dňa 08.5,2013 sumu vo výške 132,-eur a faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa 23.3.2013 splatnou dňa 22.5.2013 sumu vo výške 42,-eur. Žalovaný vykonanú prepravu nereklamoval, napriek tomu splatné faktúry žalobcovi v lehote splatnosti a ani do podania návrhu na súd neuhradil.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 21Rob/99/2013 zo dňa 14.6.2013 a to tak, že žalobcovi v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorým žiadal návrh zamietnuť, pretože nárok žalobcom uplatňovaný v tomto konaní nie je dôvodný, nakoľko všetky v tomto konaní uplatňované faktúry boli žalovaným uhradené dňa 10.6.2013, t.j. ešte pred vydaním platobného rozkazu a žalovaná istina bola zaslaná na účet žalobcu ako súčasť sumárnej platby 2300,-eur.
Vo vyjadrení k odporu zo dňa 22.8 7.2013 žalobca trval na podanom návrhu v celom rozsahu. Potvrdil, že žalovaný sumárnou úhradou z bankového účtu dňa 10.6.2013 uhradil žalobcovi sumu 2300,-eur, avšak opomenul tú skutočnosť, že v čase vykonania tejto sumárnej úhrady mal voči žalobcovi aj iné záväzky z titulu nezaplatených odplát za vykonané prepravy z časti splatné skôr a z časti splatné neskôr ako sú žalované časti pohľadávky. Žalobca ako veriteľ preto priradil a započítal sumárnu úhradu vo výške 2300,-eur zo dňa 10.6.2013 neoznačenú variabilným symbolom, z ktorého by bolo zrejmé, ktorý záväzok žalovaný zaplatil, na splnenie skôr splatných odporcových záväzkov. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil žalobca súdu tabuľku výpočtu splnenia záväzkov žalovaného voči žalobcami platbami a priradenie platieb k jednotlivým záväzkom žalovaného voči žalobcovi.
V priebehu konania žalobca na základe žalovaným vykonávaných úhrad svoj pôvodný návrh čiastočne upravoval, preto uznesením sp. zn. 21Cb/48/2013-56 zo dňa 29.11.2013 súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 185,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 108,-eur od 04.5.2013 do 12.11.2013 a úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 77,75 eur od 09.5.2013 do 12.11.2013 a pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 96,95 eur, úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 54,95 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 42,-eur od 23.5.2013 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.01.2014.
Následne po ďalšom čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom, súd uznesením sp. zn. 21Cb/48/2013-65 zo dňa 08.01.2014 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 54,95 eur. Predmetom konania tak zostalo už len zaplatenie istiny vo výške 42,-eur, úrokov z omeškania vo výške 9,50% ročne z tejto sumy od 23.5.2013 do zaplatenia a trovy konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.02.2014.
Písomným podaním zo dňa 10.02.2014 žalobca súdu oznámil, že nakoľko žalovaný dňa 06.02.2014 na jeho bankový účet zaplatil sumu vo výške 2581,45 eur berie svoj návrh aj v časti o zaplatenie 42,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 42,-eur od 23.5.2013 do 06.02.2014 späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a nahradiť mu trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä fotokópiami faktúry č.XXXXXXXX zo dňa 04.3.2013 splatnou dňa 03.5.2013 v sume 108,-eur, faktúry č.XXXXXXXX zo dňa 09.3.2013 splatnou dňa 08.5,2013 v sume 132,-eur, faktúry č.XXXXXXXX zo dňa 23.3.2013 splatnou dňa 22.5.2013 v sume 42,-eur, fotokópiami medzinárodných nákladných listov č.XXXXXXX, č.XXXXXXX, č.XXXXXXX, prehľadmi žalobcom vystavených faktúr, splátok zaúčtovaných na jednotlivé faktúry a výpočtom úrokov z omeškania z jednotlivých faktúr po lehote splatnosti, výpismi žalobcu a žalovaného z obchodného registra a ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca je podnikateľským subjektom - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorého predmetom činnosti je okrem iného sprostredkovateľská činnosť v doprave a špedičné služby.
Žalovaný je podnikateľským subjektom - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov podnikajúcim v oblasti výroby, podnikateľského poradenstva, veľkoobchodu a maloobchodu v rozsahu voľnej živnosti.
Medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu obchodného vzťahu a to na základe objednávky žalovaného, ktorý si u žalobcu objednal prepravu veci. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalovaný vykonanie prepravy veci vyfakturovanej faktúrami č.XXXXXXXX zo dňa 04.3.2013,
č.XXXXXXXX zo dňa 09.3.2013 a č.XXXXXXXX zo dňa 23.3.2013 nepoprel a jej vykonanie žiadnym spôsobom nereklamoval. Z medzinárodných nákladných listov č.XXXXXXX, č.XXXXXX a č.XXXXXXX vyplýva, že v dňoch 04., 05. a 23.3.2013 vykonal žalobca pre žalovaného prepravu tovaru na trase Humenné - Nagykanizsa (Maďarsko) a na trase Humenné - Swidnica (Poľsko) a Humenné - Siewierz (Poľsko) motorovým vozidlom EČV: L. XXXBN a prívesom EČV: HE XXXR., HE XXXBj, prívesom HE XXXZD a motorovým vozidlom HE XXXRL a prívesom HE XXXYD. Za vykonanú prepravu veci vyfakturoval žalobca žalovanému dohodnutú cenu spolu vo výške 108, 132 a 42,-eur vyššie uvedenými faktúrami, ktoré boli splatné 03, 08. a 22.5.2013.
Z prehľadu faktúr vystavených žalobcom žalovanému za vykonané prepravy vyplýva, že dňa 10.6.2013 uhradil žalovaný žalobcovi bankovým prevodom sumu 2300,-eur. Táto suma bola použitá na úhradu skôr splatných faktúr, konkrétne fa č.XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX. Následne žalovaný uhradil bankovým prevodom na účet žalobcu sumu 2300,-eur dňa 12.11.2013, sumu 2300,-eur dňa 11.12.2013 a sumu 2300,-eur dňa 06.02.2014. Tieto sumy boli žalobcom použité na úhradu iných skôr splatných záväzkov žalovaného voči žalobcovi z titulu nezaplatených odplát za vykonané prepravy. Takýto postup žalobcu je v súlade s ust. § 330 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najskôr jeho príslušenstvo. Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v § 330. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia je dôležité a dlžník by sa nemal spoliehať len na ustanovenie § 330. Ak totiž dlžník nevyužije svoje právo určiť, ktorý záväzok plní, započíta sa plnenie na dlh najskôr splatný, a to aj v prípade, ak je tento dlh už premlčaný. Dlžník tým stráca možnosť domôcť sa v budúcnosti premlčania tohto dlhu. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by využil svoje dispozitívne oprávnenie a určil, ktorý záväzok platbou zo dňa 10.6.2013 plní, bol postup žalobcu, ktorý si započítal platbu na splnenie najskôr splatného záväzku a najskôr na jeho príslušenstvo správny a v súlade so zákonom.
Podľa § 610 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o preprave veci sa prepravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 625 ods.1 a 2, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave veci, na základe ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal pre žalovaného ako odosielateľa vykonať prepravu veci z miesta odoslania do miesta určenia a žalovaný sa zaviazal za vykonanú prepravu veci zaplatiť dopravcovi odplatu (prepravné). Žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnil, prepravu tovaru pre žalovaného ako odosielateľa vykonal. Žalovaný vykonanie prepravy žalobcom žiadnym spôsobom nepopieral ani nereklamoval, napriek tomu mu dohodnutú vyfakturovanú odplatu (prepravné) neuhradil v lehote splatnosti.
Podľa § 365 ods.2, Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného plnenia, patril žalobcovi tiež nárok na náhradu úrokov z omeškania a to tak, ako si ich žalobca uplatnil, nakoľko takto uplatnená výška úrokov z omeškania ako aj doba, od kedy si ich žalobca uplatňuje sú v súlade s ust. § 365 a 369 Obchodného zákonníka.
Podľa § 96 ods.1, O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods.2, O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods.3, O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na pojednávaní konanom dňa 26.02.2014 vzal žalobca svoj návrh v zostávajúcej časti, t.j. o zaplatenie istiny vo výške 42,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z tejto sumy od 23.5.2013 do 06.02.2014 späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pretože žalovaný dňa 06.02.2014 uhradil zvyšok uplatňovanej pohľadávky.
Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím nesúhlasil a to z dôvodu, že započítavanie pohľadávok a platieb z jeho strany tak ako ho prezentuje žalobca je podľa jeho názoru nesprávne. Súd dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý žalovaný nesúhlasil so späťvzatím zostatku návrhu nie je závažný. Žalobca dostatočne zdôvodnil a preukázal, akým spôsobom nakladal s finančnými prostriedkami poukazovanými žalovaným na splatenie jeho záväzkov z prepravy žalobcovi, a keďže postup žalobcu, ktorý si započítal platbu na splnenie najskôr splatných záväzkov a najskôr na ich príslušenstvo je správny a v súlade so zákonom, súd návrhu žalobcu na zastavenie konania vyhovel a konanie v časti o zaplatenie 42,-eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil.
Podľa § 369c, ods.1, zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 768k ods.2, Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pre 1.februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.januára 2013.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.1, zákona je 40,-eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Vzhľadom k tomu, že zmluva o preprave veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá po 01.februári 2013, súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami obchodného zákonníka priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemala a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Spolu zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 368,80 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobu vo výške 352,30 eur, ktoré pozostávajú:
1, zo sumy 209,16 eur za 9 úkonov právnej služby á 23,24 eur (1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.podanie návrhu na súd dňa 11.6.2013, 3.písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 22.7.2013, 4.účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013, 5.čiastočné späťvzatie zo dňa 13.11.2013, 6.účasť na pojednávaní dňa 29.11.2013, 7.čiastočné späťvzatie zo dňa 11.12.2013, 8.čiastočné späťvzatie zo dňa 10.02.2014, 9.účasť na pojednávaní dňa 26.02.2014);
2, zo sumy 70,75 eur, t.j. 7 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony v roku 2013 a 2 x režijný paušál á 8,04 eur za úkon v roku 2014;
3, zo sumy 55,98 eur, t.j. 20% DPH zo sumy 279,90 eur a sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.