Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-28-2022.pdf
PDF · 101.59 KB
Case nature
Subarea
4Co/28/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľov: X. D.. Q. V.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.Á. Q. XX, B., X. M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, B., X. P. Š.R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, B., a T. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej v decembri XXXX, naposledy bytom XXXX XXth T. Z., B., T. XXXXX, R., ktorá má v čase začatia konania zapísané vlastníctvo o návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5. januára 2022, č.k. 8Vyd/1/2021-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov 1/-3/ na potvrdenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
2. Navrhovatelia 1/-3/ (ďalej len „navrhovatelia“) sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV domáhali, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdí vydržanie ich vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti X/X, týkajúceho sa nehnuteľnosti - stavba so súpisným číslom XXXX stojaca na pozemku s parc. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, kat. odbor, pre kat. úz. L. Z. V., obec B. - L. Z. V., okres B. D., ku dňu 01.07.1963 a k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti X/X, týkajúceho sa nehnuteľnosti - pozemok s parc. č. XXXX vo výmere 216 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C.“, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, kat. odbor, pre kat. úz. L. Z. V., obec B. - L. Z. V., okres B. D., ku dňu 01.07.1963. Svoj návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že pôvodná vlastníčka podielu na nehnuteľnosti (1/6), pani T. B., rod. Š., ktorá nadobudla predmetný podiel na nehnuteľnosti dedením v roku 1933, túto nehnuteľnosť darovala právnym predchodcom navrhovateľov, keďže už od roku 1913 žila v USA. Uvedené vedia navrhovatelia z rodinných rozprávaní a z ich spomienok, podľa ktorých pani T. B. na jar v roku 1953 navštívila vtedajšie Československo (nevedia presne kedy), pričom vtedy sa rozhodla darovať predmetný podiel na nehnuteľnosti svojim dvom súrodencom X. Q.A., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a Š. Š.Z., nar. XX.XX.XXXX. Uviedli, že darovacia zmluva sa nezachovala, a z dôvodu, že nebol potrebný zápis do pozemkovej knihy, nezachovala sa ani v archíve. Podľa navrhovateľov osvedčuje skutočnosť, že predmetný podiel na nehnuteľnosti pani T. B. darovala tiež to, že sa v liste vykonávateľa poslednej vôle pani T. B. nehnuteľnosť (jej podiel), ako možné dedičstvo už nespomína, spomína sa len šatstvo. Na základe uvedeného mali za to, že sa najneskôr dňa XX.XX.XXXX súrodenci pani T. B. ujali dobromyseľnej držby podielu na nehnuteľnosti po zapísanej vlastníčke pani T. B., pričom jej súrodenci boli podielovými spoluvlastníkmi ostatných podielov na predmetnej nehnuteľnosti. Celú nehnuteľnosť rodina navrhovateľov užíva od roku 1901. Dodali, že až po zavedení katastra nehnuteľností
navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia (aktuálne už nežijúci) zistili, že spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti je stále evidovaný na zapísanú vlastníčku pani T. B..
3. Súd prvej inštancie vykonal dňa 24.11.2021 informatívny výsluch a zistil, že navrhovatelia nemajú žiadne ďalšie dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení, a tiež žiadne nové skutočnosti neuviedli.
4. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľov súd prvej inštancie, citujúc ustanovenia § 359a, § 359d ods. 2, § 359e ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), dospel k záveru, že nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodcami navrhovateľov navrhovatelia dostatočne neosvedčili. Konštatoval, že navrhovatelia neosvedčili, že by podiel na nehnuteľnosti (1/6) patriaci pani T. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej v decembri XXXX v USA, oni, prípadne ich právni predchodcovia, užívali ako dobromyseľní vlastníci, ani to, od akého dátumu takto konali. Navrhovatelia nepredložili žiadnu listinu osvedčujúcu darovanie predmetného podielu pani T. B. právnym predchodcom navrhovateľov, ani iným spôsobom túto skutočnosť neosvedčili (napr. výpoveďami svedkov), pričom zápis v katastri nehnuteľností a absencia zápisu v pozemkovej knihe svedčí o vlastníckom práve pani T. B. v podiele 1/6 k predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie zároveň dodal, že za dostatočne osvedčujúce vlastnícke právo nemožno bez ďalšieho považovať ani neužívanie podielu nehnuteľnosti pani T. B. ako spoluvlastníčkou a užívanie nehnuteľnosti navrhovateľmi a ich právnymi predchodcami, rovnako ako vlastnícke právo navrhovateľov neosvedčuje ani oznámenie vykonávateľa poslednej vôle ohľadom pozostalosti šatstva T. B., opomínajúc jej podiel na nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh zamietol.
5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že darovacia zmluva, na základe ktorej došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností v podiele 1/6, bola ústnou dohodou, v zmysle ktorej súrodenci pani T. B. užívali jej podiel na nehnuteľnosti, pričom tento podiel prechádzal aj na dedičov. Navrhovatelia ako spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti chceli túto nehnuteľnosť predať, keď zistili, že v celosti 1/1 predaj nie je možný, preto podali návrh na súd o potvrdenie vydržania k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/6, ktorú podľa listu vlastníctva vlastnila pani T. B.. Konštatovali, že pani T. B. nemala žiadnych potomkov, preto tento podiel prináležal jej dedičom, t.j. jej súrodencom a ich deťom. V liste vlastníctva však títo ako vlastníci predmetného podielu nefigurujú dodnes nevediac prečo. Poukázali na to, že do dňa 30.04.2021 by bol predmetný podiel jednoznačne vydržaný do vlastníctva navrhovateľov, pretože nebol pochýb o tom, že by navrhovatelia nehnuteľnosť nevyužívali. V tejto súvislosti dodali, že dokonca notárka vypracovala osvedčenie vyhlásenia o potvrdení vydržania, ktoré však nebolo podpísané, nakoľko došlo k zmene zákona a navrhovatelia tak podali na súd návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uviedli, že predložili správu o smrti vlastníčky predmetného podielu nehnuteľnosti a jej poslednú vôľu. Poukázali na to, že na informatívnom výsluchu dňa 24.11.2021 navrhovatelia neboli súdom vyzvaní, aby preukázali vlastníctvo predmetného podielu nehnuteľnosti (1/6), ktoré užívajú dodnes. Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti navrhovatelia užívajú dodnes preukázali potvrdením o vyrubení dane z nehnuteľnosti za roky 2020 a 2021. Uviedli, že navrhovateľka 1/ od roku 2015 dodnes platí dane za 216 m2, pričom 1/6 predmetnej nehnuteľnosti nie je z toho vyňatá. Zároveň mali za to, že užívanie nehnuteľnosti vrátane predmetného podielu navrhovateľmi preukázali tým, že navrhovatelia riešili problémy ohľadom celej nehnuteľnosti (problémy týkajúce sa strechy a vo veci prečinu v súvislosti s dopravnou nehodou). Konštatovali, že v návrhu riadne označili nehnuteľnosti, ku ktorým majú nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním a taktiež označili deň, kedy navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo. V tejto súvislosti uviedli, že navrhovateľ 3/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2020, navrhovateľka 1/ a navrhovateľka 2/ nadobudli vlastnícke právo na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.11.2013, ich právni predchodcovia sa stali vlastníkmi podľa zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do dňa 31.03.1964, dňom 30.06.1963, nakoľko vydržacia doba začala plynúť dňa 30.06.1953. Mali za to, že predložili dostatočné dôkazy, ktoré osvedčujú skutočnosť, že nehnuteľnosť navrhovatelia užívajú. Uviedli, že nehnuteľnosti v podieloch 5/6 boli predmetom dedenia po ich právnych predchodcoch a teraz sú ich spoluvlastníkmi, pričom podiel 1/6 po pani T. B. zostáva stále nevysporiadaný a nehnuteľnosť je predmetom užívania dobromyseľne, po celý čas ich rodinou, a to od roku 1953. Zároveň uviedli, že celú nehnuteľnosť (vrátane predmetného podielu 1/6) využívala na svoje bývanie pani O. Š. (matka navrhovateľa 3/) od svojho narodenia (r. 1925) až do svojej smrti (r. 2020), pričom nikde inde nebývala. Záverom dodali, že za celú nehnuteľnosť majú právnu zodpovednosť o čom svedčí skutočnosť, že ak je to potrebné musia robiť opravy na nehnuteľnosti, keď padal eternit
susede do záhrady museli urobiť nápravu a keď vrazilo do nehnuteľnosti auto, navrhovateľka 1/ musela vypovedať na polícii. Vzhľadom na uvedené mali za to, že bezpochyby užívajú nehnuteľnosti v celosti a tak spĺňajú podmienky pre potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný ust. § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. prejednal odvolanie navrhovateľov, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., pretože sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil, na čom nič nezmenilo ani podané odvolanie.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - stavba so súpisným číslom XXXX stojaca na pozemku s parc. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, kat. odbor, pre kat. úz. L. Z. V., obec B. - L. Z. V., okres B. D., a pozemok s parc. č. XXXX vo výmere 216 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C.“, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, kat. odbor, pre kat. úz. L. Z. V., obec B. - L. Z. V., okres B. D., v podiele 1/6 ku dňu 01.07.1963. Navrhovatelia sú súčasne spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 5/6. Vlastníčkou parciel evidovaných na LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. L. Z. V. v podiele 1/6 (ďalej len „predmetný podiel“), ku ktorým sa navrhovatelia domáhajú potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním, je stále zapísaná pani T. B., J.. Š.. Ako aj uviedol súd prvej inštancie, navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že pani T. B. nadobudla predmetný podiel dedením v roku 1933, pričom ho darovala právnym predchodcom navrhovateľov, svojim dvom súrodencom X. Q.M.P., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a Š. Š., nar. XX.XX.XXXX, keď sa v roku 1953 vrátila z USA a navštívila Československo (navrhovatelia nevedia presne kedy). Uvedené navrhovatelia vedia len z rozprávania, darovacia zmluva sa nezachovala. Navrhovatelia majú za to, že ich právni predchodcovia, ktorí boli zároveň podielovými spoluvlastníkmi ostatných podielov na vyššie uvedených nehnuteľnostiach (ktoré nadobudli navrhovatelia po svojich právnych predchodcoch dedením), sa najneskôr dňa 30.06.1953 ujali dobromyseľnej držby predmetného podielu a dňa 01.07.1963 nadobudli vlastnícke právo k predmetnému podielu vydržaním.
8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 359a C.m.p. konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
10. Podľa § 359e ods. 1 C.m.p., ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práv k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
11. Podľa § 359e ods. 2 C.m.p. súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
12. Podľa § 359e ods. 3 C.m.p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
13. Podľa § 854 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
14. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.1951 do 31.03.1964 (ďalej len „zákon č. 141/1950 Zb.“) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
15. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
16. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
17. Podľa § 143 zákona č. 141/1950 Zb. držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.
18. Podľa § 145 ods. 1 a 2 zákona č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
19. Podľa § 146 zákona č. 141/1950 Zb. oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.
20. Podľa § 383 zákona č. 141/1950 Zb. darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
21. Podľa § 384 zákona č. 141/1950 Zb. ak sa dar pri darovaní neodovzdá, je potrebné, aby sa darovacia zmluva dojednala písomne.
22. Konanie o potvrdení vydržania bolo do Civilného mimosporového poriadku zavedené novelou č. 68/2021 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2021. V zmysle dôvodovej správy je základnou úlohou tohto konania zabezpečenie efektívneho a relatívne rýchleho potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; presun právomoci z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok. Predpoklady vydržania vyplývajúce z ustanovenia § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v danom prípade ustanovenia § 116 ods. 2 v spojení s § 146 zákona č. 141/1950 Zb.) nie sú konaním o potvrdení vydržania dotknuté, práve naopak, základnými predpokladmi naďalej ostáva spôsobilý predmet držby, oprávnenosť držby, trvanie držby nehnuteľnosti 10 rokov a nepretržitosť jej trvania. K oprávnenej držbe sa vyžaduje dobromyseľnosť držiteľa; ten musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne, nestačí tak len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2017 sp.zn. 3Cdo/17/2016).
23. Dobrá viera držiteľa musí byť zjavná aj z hľadiska objektívnych okolností, či vôbec vecné právo k nehnuteľnosti mohlo vzniknúť, a to najmä vo vzťahu k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik - v tomto prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Tento nadobúdací titul tu musí byť pri vstupe do držby, aby bolo možné držbu považovať za oprávnenú. Nadobúdací titul musí existovať ku dňu vstupu do držby. Dobrá viera držiteľa je preukázaná len existenciou tohto nadobúdacieho titulu (v prípade nehnuteľnosti musí byť preukázaný písomne).
24. Podľa úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku pozostáva konanie o potvrdení vydržania z dvoch fáz; účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa ich bezpodmienečné splnenie, postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (narozdiel od zásady kontradiktórnosti podľa Civilného sporového poriadku); súd tak môže vykonať šetrenia potrebné na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia; toto súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
25. Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania; uvedené zabezpečuje publicitu informácie o takomto konaní a umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Vyzývacím uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku.
26. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľov zamietol už v prvej fáze konania, nakoľko títo neosvedčili existenciu titulu odôvodňujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti.
27. Z dikcie ustanovenia § 384 zákona č. 141/1950 Zb. vyplýva, že k platnému nadobudnutiu nehnuteľnosti Občiansky zákonník požaduje písomnú zmluvu, a teda uzavretím ústnej zmluvy vlastníctvo nehnuteľnosti nemožno nadobudnúť. Dobrá viera držiteľa musí vychádzať z existencie písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, keďže je zrejmé, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutia veci alebo práva, ktorá je predmetom držby. Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, o jej prevode nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.
28. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že navrhovatelia nesplnili zákonné podmienky, pokiaľ ide o osvedčenie, že výlučné vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, a teda k predmetnému podielu, nadobudli vydržaním. Navrhovatelia neosvedčili oprávnenosť držby predmetného podielu, keď nepreukázali oprávnený nadobúdací titul. Za nadobúdací titul navrhovatelia považovali darovaciu zmluvu, pričom táto, ako aj sami uviedli, bola len v ústnej forme, preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovatelia nemôžu byť dobromyseľní v tom, že ich držba predmetného podielu bola oprávnená. Navrhovatelia zároveň neuviedli ani presný dátum, kedy podľa nich k darovaniu predmetného podielu ich právnym predchodcom pani T. B. došlo, uviedli len, že to bolo niekedy v roku 1953, pričom túto skutočnosť nijakým spôsobom neosvedčili, ani listinným dôkazom, či výpoveďami svedkov. V odvolaní rovnako neoznačili deň, kedy nadobudli vlastnícke právo k predmetnému podielu, svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti odvodzovali z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2020 a osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.11.2013, avšak uvedené rozhodnutia sa netýkali predmetného podielu k nehnuteľnosti vo veľkosti 1/6, ktorý podľa zápisu v katastri nehnuteľností je naďalej vo vlastníctve pani T. B., svedčí o tom aj absencia zápisu v pozemkovej knihe. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že navrhovateľka 1/ platí dane za celú nehnuteľnosť vrátane predmetného podielu nepreukazuje dôvodnosť podaného odvolania (z priložených príloh vyplýva len platenie dane z nehnuteľnosti za roky 2020 a 2021). Odvolací súd v tejto súvislosti v neposlednom rade dopĺňa, že na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia, nehnuteľnosti vrátane predmetného podielu využívali na bývanie viac ako desať rokov. Je nevyhnutne potrebné, aby preukázali, že boli po celý čas dobromyseľnými držiteľmi, a teda že im nehnuteľnosť na základe nadobúdacieho titulu patrí (v tomto prípade darovacej zmluvy). Existenciu takéhoto titulu navrhovatelia neosvedčili, a to ani na výzvu súdu prednesenú v rámci informatívneho výsluchu, že oni, resp. ich právni predchodcovia splnili predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému podielu, preto odvolací súd dospel k záveru, že návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa ust. § 359e ods. 2 C.m.p. súd prvej inštancie správne zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia. Odvolací súd zároveň dodáva, že navrhovatelia v návrhu nesprávne ustálili okruh účastníkov konania v zmysle § 359c ods. 2 C.m.p., keď ku dňu rozhodnutia súdu je z príslušného LV č. XXXX pre katastrálne územie L. Z. V. zrejmé, že správcom predmetného podielu, kde ako vlastník figuruje pani T. B., je Slovenský pozemkový fond.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.
30. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 52 C.m.p., pretože zo zákona nevyplýva, že by o náhrade trov konania o potvrdení vydržania mal súd rozhodovať iným spôsobom, a
súčasne v zmysle ust. § 359e ods. 3 C.m.p. sa návrh, a ani uznesenie, ostatným účastníkom konania nedoručuje, a preto ostatným účastníkom, okrem navrhovateľov, žiadne trovy konania ani nevznikli.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).