Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/265/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O., U. Č..J.. XXX, o zaplatenie 248,95 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Podaným návrhom došlým súdu dňa 17.10.2012 sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 248,95.- € s príslušenstvom. V podanom návrhu uviedol, že je právnym nástupcom po predchodcovi spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, s ktorým uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011. V podanom návrhu ďalej uviedol, že odporkyňa uzatvorila s jeho právnym predchodcom zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Zaviazala sa riadne odoberať služby, platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. V prípade nedodržania zmluvnej povinnosti bolo povinnosťou odporkyne zaplatiť právnemu predchodcovi zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve a dodatku o pripojení. Účelom dojednania tejto zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. V uvedenom prípade je teda odporkyňa sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta vypojená z prevádzky v dôsledku čoho došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty odporkyne, čím by odporkyňa prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón - koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Voči odporkyni si uplatnili pohľadávku celkom v sume 248,95.- € s prísl. . Nezaplatením tejto faktúry v lehote splatnosti sa dostala odporkyňa do omeškania. Z toho dôvodu si voči nej uplatnili aj úrok z omeškania zo sumy 294,95.- € vo výške 9 % od 28.1.2010 do zaplatenia vrátane trov konania.

Uznesením Okresného súdu Čadca -26 zo dňa 24.5.2013 bol navrhovateľ vyzvaný na odstránenie vád návrhu. Zároveň bol vyzvaný, aby presne matematicky špecifikoval a skutkovo zdôvodnil z čoho suma 248,95,.- € pozostáva. Zároveň súd upovedomil právneho zástupcu navrhovateľa, že na uvedený právny vzťah sa vzťahujú zákonné ustanovenia o ochrane práv spotrebiteľa. Naviac súd poukázal na to, že čo sa týka zmluvnej pokuty uplatnený nárok

navrhovateľa sa javí ako výkon práva odporujúci dobrým mravom v zmysle .

Navrhovateľ dňa 17.9.2013 písomne uviedol, že si uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95.- €. Dojednaná zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale benefity, ktoré navrhovateľ odporkyni poskytol. Poukázal na to, že zo žiadnych ustanovení ani ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dojednať si zmluvnú pokutu. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľa. Zároveň poukázal na rozsudok NS zo dňa 1.9.2000 sp.zn. , ktorý podľa jeho vyjadrenia je možné aplikovať aj na občianskoprávne vzťahy. Ďalej poukázal na to, že zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporkyne, ale zabezpečovala benefity, ktoré právny predchodca odporkyni poskytol, nakoľko jej poskytol telekomunikačné zariadenie Samsung C3050 za cenu 1.- Sk (t.j. 0,03 -€) s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 79,-€. V danom prípade teda odporkyňa nebola sankcionovaná za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, pričom bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne plnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú, tiež plní aj funkciu preventívnu. Poukázali na to, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah. Poukázali na to, že výška zmluvnej pokuty je závislá od riziká, ktorá môže právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporkyňa načerpá všetky benefity a nezaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa žiadnu platbu. Z toho pohľadu je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého mobilného telefónu, ktorý musel navrhovateľ fakticky financovať, úverovať zo svojich prostriedkov. Odporkyňa mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, pretože mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi. Mala možnosť výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového telefónu. Odporkyňa mala pri dohodnutí výšky zmluvnej pokuty značnú účasť a nie je pravdou, že by nemala možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. Poukázali aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 5.6.2011, ktorého vyplýva, že každý kto vstupuje do zmluvného vzťahu si musí byť vedomý dôsledkov zmluvného vzťahu a nemá do zmluvného vzťahu vstupovať s určitými špekuláciami na prípadnú možnosť porušenia zmluvného vzťahu. Nemožno akceptovať, že oplatí sa zmluvu nedodržať a neplniť si zmluvné záväzky. Pokiaľ ide o primeranosť zmluvnej pokuty podľa právnej úpravy obsiahnutej v a), ods.3 nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia sa považuje za primeranú sankciu do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania v zmysle nariadenia. V uvedenom prípade si neuplatňujú zmluvnú pokutu až do takej výšky ako by im v prípade ustanovenia a nariadenie vlády to umožňovalo a z toho dôvodu sa domnievajú, že nimi uplatnená zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. V prípade ak by súd neuznal ich nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je potrebné brať do úvahy, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého mobilného zariadenia. Hodnota dotácie právneho predchodcu do kúpi telefónneho zariadenia bola 78- €). V prípade ak by súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v žiadanej výške je zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu koncového zariadenia a preto by súd mal priznať navrhovateľovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.

Predmetom tohto konania bolo zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95,.- € vrátane príslušenstva a trov konania. Jednalo sa o drobný spor a to podľa e), a) preto súd s poukazom na ustanovenie a), ods.2 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z listinných dôkazov predložených zo strany navrhovateľa a to podaného návrhu č.l. 1, 2, faktúry č.l. 6, zmluvy o pripojení č.l.4, dodatku k tejto zmluve čl. 5, všeobecných podmienok č.l. 8 až 12, zmluvy o

postúpení pohľadávok č.l. 13 až 18, protokolu o odovzdaných konkrétnych postúpených pohľadávkach č.l. 7 a zistil nasledujúci skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa vykonávajúci činnosť pod obchodným menom T-Mobile Slovensko, a.s. ako poskytovateľ telekomunikačnej služby uzavrel s odporkyňou dňa 14.8.2009 zmluvu o pripojení vrátane dodatku k tejto zmluve. V bode 1 písm. b) dodatku k zmluve o pripojení sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal zabezpečiť odporkyni predaj zľavneného mobilného telefónu, ktorý je bližšie špecifikovaný v tabuľke č. 1. Odporkyňa vzala na vedomie, že mobilný telefón je zakódovaný len na použitie so SIM kartou podniku a že bude odkódovaný na základe písomnej žiadosti účastníka po uplynutí doby viazanosti uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku a po uhradení poplatku podľa cenníka servisných prác podniku. Odporkyňa sa zároveň zaviazala nepožiadať o odkódovanie mobilného telefónu počas doby viazanosti. V prípade porušenia povinnosti sa zaviazala uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Svojím podpisom zároveň potvrdila prevzatie mobilného telefónu. Z tabuľky č. 1 dodatku súd zistil, že odporkyni bol odpredaný mobilný telefón typ Samsung C3050 za maximálnu kúpnu cenu 1.- Sk vrátane DPH s tým, že odporkyňa sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov. Zmluvné strany si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 248,95.- € . V bode 3 dodatku si zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.c) alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6. všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2. písm.a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumy zmluvnej pokuty.

Zmluvnú pokutu vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa faktúrou č. 7000110944 splatnú dňa 27.1.2010 na sumu 248,95.- € .

Navrhovateľ spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o. ako postupník uzavrel dňa 7.12.2011 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá sa nachádza v spise (č.l. 13 až 18). Z prílohy zmluvy čl. 7 súd zistil, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka postupcu proti odporkyni.

Vzhľadom na dátum uzavretia Zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa /t.j. dňa 14.8.2009/ , z ktorého odvodzuje navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.

Podľa o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cena za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ods. l písm. a) o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa . o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa 52 ods. 1,2,3, 4

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa . 1, 4,5

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ,

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 3 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa , v znení účinnom ku dňu 15.1.2008

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V danej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie faktúry, ktorou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni zmluvnú pokutu na základe uzatvoreného dodatku k zmluve o pripojení.

Po právnej stránke mal súd za to, že zmluva o pripojení v spojení s jej dodatkom obe zo dňa 14.8.2009 je zmluvou uzatvorenou podľa a súčasne má charakter spotrebiteľskej zmluvy na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. .S poukazom na ustanovenie v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a jej dodatku , ktoré sú uzatvárané ako typové zmluvy, s tým, že spotrebiteľ obsah zmluvy , a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nedojednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ len mení jej výšku, no nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán. Odporkyňa obsah zmluvy, dodatku a obchodných podmienok a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute, pred ich podpísaním podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca navrhovateľa ponúka služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv , ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch. Tieto má vopred pripravené a spotrebitelia ich zmluvné podmienky ovplyvniť nemôžu. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle . Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou osobitne nedojednával. Východiskom ochrany spotrebiteľa je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom , a to za okolností, za ktorých dochádza ku kontrakcii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou formulovaných zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to aj formou prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je , že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa , a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky . Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo k ukončeniu zmluvy, napr. jednej mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jej začiatku. Rovnako ju bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, to je či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľko násobne vyššiu ( v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinnosti upravených vo vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty, pričom v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.8.2009 tabuľka č. 1 sa uvádza, že maximálna kúpna cena za mobilný telefón je 1 Sk.. Teda medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode o takejto cene dátového zariadenia priamo v zmluve. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel takýchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času o uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia.

Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení (bod 3 dodatku). Podľa tohto dojednania v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, to je odporkyne (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c)), to je povinnosti riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavania povinnosti podľa zmluvy o pripojení, všeobecných podmienok, platného cenníka a dodatku, ďalej povinnosti uvedenej v bode 2 dodatku, to je povinnosť po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku, to je právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej, alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporcu alebo povinnosti uvedenej v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok to je povinnosť po dobu viazanosti nepožiadať o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom ako má minimálny program služieb podľa dodatku alebo na ekvivaletný program služieb, ďalej špecifikované povinnosti vo všeobecných podmienkach a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vyúčtovanú v sume 248,95.- €.

Výška alebo spôsob určenia zmluvnej pokuty však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 19.11.2003, rozsudok NS ČR sp.zn. zo dňa 25.6.2002, rozsudok NS ČR sp.zn. zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods.1 Obč. zák. v spojení s § 39 Obč. zák.

Podľa názoru súdu v dodatku uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností bez ich výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaná, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Z toho dôvodu považuje súd túto dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú. Absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj z iného dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následne (vypojenie SIM karty zo strany podniku), tento pojem (vypojenie SIM karty zo strany podniku), nie je v zmluve ani dodatku presne

definovaný. Z ustanovenia bodu 3 dodatku však nepochybne vyplýva, že pod vypojením SIM karty je potrebné rozumieť zrušenie zmluvy o pripojení, napr. odstúpením od nej alebo jej vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení a dodatkom k nej. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou. Právnym úkonom zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, ktorého doručenie odporcovi nebolo preukázané. V prejednávanej veci preto súd dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení považuje za absolútne neplatné. Podľa názoru súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve prípustné, aby o vzniku práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie (t.j. vypojenie alebo nevypojenie SIM karty), len jednej zmluvnej strany (dodávateľa), ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení alebo dodatku k nej, alebo pri rokovaní o predlžení doby viazanosti v prípade nevyvolania vzniku nároku na zmluvnú pokutu „vypojením SIM karty“ a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Ak iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné dojednanie) za neplatné z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo nepriznal plnenie z dôvodu takejto zmluvnej podmienky, sa ma o sebe v zmysle a), ods.1 nemôže viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie a), ods.1 Obč. zák. ukladá v takomto prípade navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť držať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku vyplývajúceho z takéhoto dojednania; preto len samotné podanie návrhu na súd v takomto prípade nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu a to aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím iného súdu nie je súd v zmysle viazaný. Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre jej neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva, že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne dospieť k rovnakému právnemu záveru (čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania v obdobných veciach) ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods.1, prvá veta SR, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu.

Z rozhodovacej činnosti iných súdov mal súd zistené, že už v minulosti súdy SR rozhodli o tom, že zmluvnú pokutu, ktorú uzavrel mobilný operátor s jednotlivými osobami vyhlásil iné súdy za neprijateľnú (napr. Okresný súd Prešov v spojení s rozhodnutím KS Prešov sa týka navrhovateľa Okresný súd Trenčín vo veci vyhlásil zmluvnú podmienku ohľadom zmluvnej pokuty za neprijateľnú a z toho dôvodu aj za neplatnú.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( , absolútna neplatnosť). Plnenie z takejto podmienky je základom bezdôvodného obohatenia( , z neplatného právneho úkonu).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení, a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať, so všetkými formulovanými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny v štandardných podmienkach zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je možné to dosiahnuť len vonkajším zásahom (porovnaj rozsudky Montaza Carlo, C 168/05, bod 25, Oceano grupo editorial Sa C ).

V čase dojednania zmluvných podmienok medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou uzatvorených medzi nimi v zmluve o pripojení a dodatku zo dňa 14.8.2009 nejestvovali ešte vyššie citované rozhodnutia súdov o vyslovení neprijateľnosti zmluvných pokút a predchodcu navrhovateľa v tom čase preto výslovne nezaväzoval zákaz ich používania podľa , . Na druhej

strane návrh na začatie konania v tejto veci navrhovateľ podal už v čase nasledujúcom po takomto rozsudku súdu podľa , , napriek tomu navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni založený na tých istých zmluvných podmienkach, o ktorých neprijateľnosti a neplatnosti už rozhodol súd v konaní o návrhu jeho predchodcu, s dôsledkom zákonnej povinnosti zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom i v ostatných obdobných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Takéto konanie navrhovateľa podľa názoru súdu odporuje dobrým mravom - a to zištným a vedomým uplatňovaním hmotnoprávnych nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy na základe takých zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť vyslovil súd a ktoré už nesmie v žiadnej inej obdobnej zmluve použiť. Takýto výkon práva navrhovateľom, obzvlášť vo vzťahu k odporkyni ako spotrebiteľovi odporuje dobrým mravom podľa a nepožíva preto právnu ochranu, o ktorú navrhovateľ svojim návrhom v tejto veci požiadal.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh o zaplatenie zmluvnej pokuty vychádza z neprijateľnej podmienky upravenej v spotrebiteľských zmluvách ktorá je v zmysle absolútne neplatná a ktorá už bola z tohto dôvodu iným súdom vyhlásená za neplatnú a takýto výkon práva zo strany navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni ako spotrebiteľovi odporuje dobrým mravom podľa a nepožíva preto právnu ochranu , preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.