Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/124/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobkyne G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., U. XXXX/XX, zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, proti žalovanému A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., U. XXXX/XX, zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

rozhodol:

Zrušuje právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX na 6. poschodí nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX na U. ul. č. XX v E., postavenom na parc. č. XXXX v kat. úz. Grunt.

Určuje, že byt bude ďalej užívať ako nájomca a výlučný člen družstva žalovaný.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podaným návrhom na začatie konania o zrušenie práva spoločného nájmu bytu po rozvode manželov žiadala, aby súd rozsudkom rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX na 6. poschodí o výmere 68 m2 v bytovom dome súp. č. XXXX na ul. U. XX, postavenom na parc. č. XXXX v E. v kat. úz. O. s tým, že byt bude naďalej užívať ako nájomkyňa žalobkyňa a aby súd uložil povinnosť žalovanému vypratať a odovzdať byt žalobkyni do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Uplatnila si aj náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedla, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 12.4.2012, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2012. Uviedla, že na základe rozhodnutia SBD II. v Košiciach zo dňa 21.8.1984 sa so žalovaným stali spoločnými nájomcami družstevného bytu, konkretizovaného v petite žalobného návrhu, ktorý byt bol im odovzdaný do užívania dňa 15.8.1985. Uviedla, že od r. 2003 pracuje vo Švajčiarsku, kde bola nútená vycestovať v dôsledku zlej finančnej situácie, aby so žalovaným mohli platiť všetky mesačné poplatky a najmä leasingové splátky za auto. Uviedla, že od toho času finančný chod domácnosti zabezpečovala prevažne ona. Uviedla, že od septembra 2011 uhrádzali platby za nájomné, energie a služby spojené s užívaním bytu so žalovaným na polovicu. Tvrdila, že po rozvode manželstva účastníkov dňa 12.4.2012 si žalovaný nasťahoval do spoločného bytu svoju priateľku a z toho dôvodu ona nemôže bývať so žalovaným v jednej domácnosti a nie sú schopní dohodnúť sa na spoločnom užívaní predmetného bytu. S odôvodnením, že od r. 2003 zabezpečovala chod domácnosti prevažne zo svojich finančných prostriedkov, ktoré zarobila v zahraničí, uviedla, že má záujem na tom, aby predmetný byt užívala ako nájomkyňa naďalej ona.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 7.10.2013. Uviedol, že súhlasí s návrhom čo sa týka zrušenia práva spoločného nájmu predmetného bytu, avšak nesúhlasí s tým, aby za výlučnú nájomkyňu bola určená žalobkyňa. Navrhol, aby on bol určený za výlučného nájomcu bytu a žalobkyňa aby bola povinná vypratať byt do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Potvrdil, že ich manželstvo so žalobkyňou bolo rozvedené, že sa spolu so žalobkyňou stali spoločnými nájomcami predmetného bytu avšak uviedol, že predmetný byt nadobudli z titulu jeho pracovného pomeru vo firme Hutné stavby s tým, že on bol zaviazaný odpracovať 10 rokov vo firme a žalobkyňa bola až následne určená za spolunájomkyňu bytu. Uviedol, že od r. 2000 žalobkyňa pracovala v Rakúsku a neskôr vo Švajčiarsku, kde pracuje doteraz. Počas celého tohto obdobia, uviedol, že sa staral o domácnosť výlučne on, hradil všetky náklady spojené s jej chodom, na ktoré uviedol, že žalobkyňa prispievala maximálne 1 z jej príjmu. Rovnako sa staral o dcéru R. a jej manžela nakoľko títo, do r. 2012, bývali s účastníkmi v predmetnom byte. Uviedol, že ich problémy sa vyostrili v júli 2011, kedy žalobkyňa vybrala z banky spoločné úspory. Uviedol, že on neustále býval a býva v predmetnom byte a žalobkyňa sa po rozvode, pokiaľ je v Košiciach, zdržiava u dcéry R., a teda v predmetnom byte nebýva. Od rozvodu uhrádza všetky náklady spojené s bytom, v ktorom býva výlučne on a nie je pravdou, že by s ním bývala v byte jeho priateľka. Uviedol, že vedú so žalobkyňou rokovania ohľadom vyporiadania BSM, kde obsahom dohody malo by byť, že predmetný byt ostane v jeho výlučnom vlastníctve a vyplatí žalobkyňu z jej podielu na byte. Preto uviedol, že nevidí dôvod, aby žalobkyňa bola určená za výlučnú nájomkyňu bytu, keďže doteraz nikdy túto skutočnosť nechcela, ale chcela byť z bytu vyplatená. Uviedol, že on nemá vyriešenú bytovú otázku a nemá inde kde bývať.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to: rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 12.4.2012, č.k. -27, Výmerom o pridelení bytu zo dňa 14.8.1985, Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX pre kat. úz. Grunt, návrhom Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyžiadaným stanoviskom SBD II. Košice a zistil tento skutkový stav:

Podľa výroku rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2012 č.k. -27, uzavreli účastníci manželstvo dňa XX.X.XXXX v K. nad C..

Výmerom Stavebného bytového družstva II. Košice zo dňa 14.8.1985, č. poradovníka 12071, stavebné bytové družstvo na základe splnených podmienok družstevných stanov a schváleného poradovníka č. 12071 a uznesenia predstavenstva č. 261/8/1984 zo dňa 21.8.1984, pridelilo žalobcovi 3-izbový byt s príslušenstvom v bloku I-XX na ul. U. XX, č. bytu XX, pre trojčlennú rodinu.

Na základe predmetného rozhodnutia o pridelení bytu (výmeru), bola medzi SBD II. Košice ako vlastníkom domu v bloku I-XX v E. na ul. U. XX a súčasne aj vlastníkom bytu č. XX a žalovaným ako členom družstva spísaná Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu do osobného užívania. Za podmienok stanovených v čl. 45 Stanov SBD II. Košice, vzniklo spoločné užívacie právo manželov k bytu, keďže žalovaný žil v čase uzavretia tejto dohody v manželstve so žalobkyňou (čl. 1 ods. 3, 4 Dohody).

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2012, č.k. -27, bolo manželstvo účastníkov rozvedené, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2012.

Písomným stanoviskom vo veci zrušenia spoločného nájmu bytu zo dňa 5.11.2012, ktoré stanovisko si súd vyžiadal, SBD II. Košice oznámilo, že 3-izbový družstevný byt č. XX na ul. U. XX v E. bol pridelený účastníkom počas trvania ich manželstva na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 21.8.1984 a v nadväznosti na uvedené vzniklo im spoločné členstvo v družstve a spoločný nájom bytu, ktoré spoločné členstvo a nájom k predmetnému bytu naďalej trvajú. Družstvo uviedlo, že informáciu o tom, kto v byte býva, nemá a oznámilo, že k zrušeniu práva spoločného nájmu dohodou nedošlo. Pri rozhodovaní o určení, ktorý z rozvedených manželov bude ďalej byt užívať, navrhlo prihliadnuť na širšie okolnosti rozvratu manželstva, na sociálne a zdravotné pomery rozvedených manželov, ako aj na spoločensky význam a náročnosť ich práce a na ich ekonomickú situáciu a taktiež navrhlo prehodnotiť, ako majú účastníci konania vyriešenú bytovú otázku.

V návrhu Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníkov, ktorý návrh na uzavretie dohody predložila žalobkyňa žalovanému pre začatím pojednávania vo veci samej, žalobkyňa v čl. IV. ods. 1 návrhu dohody navrhla, aby žalovaný ako účastník dohody nadobudol do výlučného vlastníctva, okrem iných uvedených vecí a aktív, aj 3-izbový družstevný byt (po jeho odkúpení od SBD II. Košice). Podľa čl. V. návrhu dohody, mali byť ňou vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z BSM účastníkov.

Žalobkyňa ako účastníčka konania vypovedala, že sú spolu so žalovaným spoločnými nájomcami družstevného bytu na U. ul. č. XX v E. na 6. poschodí, č. bytu XX. Po rozvode manželstva k dohode o zrušení spoločného nájmu bytu medzi účastníkmi napriek ich snahe nedošlo. Žalobkyňa uviedla, že keď sa v septembri 2012 vrátila na Slovensko a do svojho bytu, zistila, že so žalovaným v tomto byte býva jeho priateľka, takú istú skúsenosť nadobudla aj pri ďalších dvoch návratoch do bytu v r. 2013. Riešila situáciu tým, že odišla do bytu k svojej dcére. Vypovedala, že od rozvodu manželstva užíva predmetný byt výlučne a býva v ňom len žalovaný. Výlučne len žalovaný aj uhrádza všetky platby za predmetný byt. Žalobkyňa uviedla, že prestala platby za byt platiť odvtedy, keď zistila, že v byte býva aj priateľka žalovaného. Uviedla, že do r. 2011 platila za tento byt výlučne ona, potom sa dohodli so žalovaným tak, že tri mesiace platby hradila ona a tri mesiace žalovaný. Žiadala, aby súd za výlučnú nájomníčku a členku družstva určil ju s tým, že ona by sa ihneď snažila situáciu riešiť a to napr. odpredajom bytu a vyporiadaním sa so žalovaným. Vypovedala, že v súčasnosti pracuje vo Švajčiarsku a tam býva v podnájme. Na Slovensko sa vracia každé dva, resp. tri mesiace na dobu približne 30 kalendárnych dní a v súčasnej dobe počas svojich pobytov na Slovensku prespáva u svojej dcéry, pretože žiadne iné možnosti bývania na Slovensku nemá. K možnostiam bývania žalovaného uviedla, že sú ešte spoluvlastníkmi chaty v obci Zdoba, ktorá je obývateľná a preto žalovaný by mohol bývať v tejto chate. K návrhu dohody o vyporiadaní BSM, v ktorom návrhu navrhla, aby sa výlučným členom družstva a nájomcom bytu stal žalovaný, uviedla, že ak by ju žalovaný vyplatil, ona by mala možnosť zakúpiť si iný malý byt. V súčasnej dobe z vlastných finančných prostriedkov nevie si zabezpečiť otázku svojho bývania. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného uviedla, že ani nemá toľko finančných prostriedkov, aby ona v súčasnej dobe bez odpredaja predmetného bytu vedela vyplatiť žalovanému podiel z trhovej ceny hodnoty členského podielu.

Žalovaný ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetnom byte, ktorého sú so žalobkyňou spoločnými nájomcami a súčasne aj členmi družstva, po rozvode ich manželstva zostal bývať on a aj v súčasnej dobe tam býva a aj uhrádza za tento byt všetky platby. Uviedol, že v byte býva sám, jeho priateľka v tomto byte nebýva, ale len príležitostne ho v byte navštevuje. Žiadal, aby on bol určený za výlučného nájomcu predmetného bytu a člena družstva z dôvodu, že uhrádza všetky platby za tento byt, stará sa o tento byt a pri pridelení bytu sa on musel zaviazať na odpracovanie 10-tich rokov v Hutných stavbách. Uviedol, že nemá žiadne iné možnosti bývania. Pokiaľ sa týka záhradnej chaty, je obývateľná len v lete, nie však v zime. Žalobkyňa mohla by bývať aj v rodičovskom dome v Strede nad Bodrogom, kde pôvodne účastníci po uzavretí manželstva aj bývali. Uviedol, že sa jedná o 2-izbový dom s kuchyňou, v ktorom v súčasnej dobe býva matka žalobkyne. Tvrdil, že aj on sa chcel so žalobkyňou majetkovo vyporiadať, navrhol predať nehnuteľnosti a získané finančné prostriedky si rozdeliť a súčasne mal požiadavku na vyplatenie sumy 25.000 švajčiarskych frankov. Na otázku odpovedal, že v súčasnej dobe ani on nedisponuje sumou finančných prostriedkov potrebných na to, aby vyplatil žalobkyni podiel trhovej hodnoty členského podielu družstevného bytu.

Pokiaľ sa týka predloženého návrhu dohody o vyporiadaní BSM účastníkov, v ktorom žalobkyňa navrhla, aby predmetný 3-izbový družstevný byt pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného, vyjadrila sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že navrhnuté riešenie je podmienené prijatím celého návrhu dohody tak, ako táto bola predložená.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukazoval predovšetkým na to, že sú dané dôvody, aby on sa stal výlučným nájomcom predmetného bytu, nakoľko on tento byt stále užíva, platí za tento byt a aj samotná žalobkyňa v návrhu dohody navrhla, aby pripadol žalovanému. Uviedol, že on nemá žiadne iné možnosti bývania, kým žalobkyňa môže bývať v rodinnom dome svojej matky.

Podľa ust. § 705 ods. 1 Obč. zák., ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt naďalej užívať ako nájomca.

Podľa ust. § 705 ods. 2 Obč. zák., ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa ust. § 705 ods. 3 Obč. zák., pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa ust. § 871 ods. 1 veta druhá Obč. zák. ako prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992, spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe pridelenia družstevného bytu žalovanému za trvania manželstva dňa 14.8.1985 a následne na základe odovzdania tohto bytu do osobného užívania, vzniklo účastníkom spoločné užívanie bytu manželmi, ktoré sa zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi počnúc dňom 1.1.1992 a súčasne vzniklo im spoločné členstvo manželov v družstve, z ktorého sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi ani neboli sporné. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2012 bolo manželstvo účastníkov právoplatne, dňom 30.4.2012, rozvedené. Po rozvode manželstva sa účastníci o ďalšom nájme bytu nedohodli. Tým mal súd za naplnené podmienky v zmysle ust. § 705 ods. 2 Obč. zák. na zrušenie práva spoločného nájmu bytu na rozhodnutí súdu. Za výlučného nájomcu a člena družstva určil žalovaného. Zohľadnil zistené skutkové okolnosti a to najmä, že žalovaný predmetný byt aj po rozvode manželstva riadne a nepretržite užíva, platí úhrady zaň a je na bývanie v ňom bezprostredne odkázaný, pretože sa zdržuje a pracuje v Košiciach. Žalobkyňa v súčasnej dobe má svoj život usporiadaný tak, že sa pracovne zdržiava po dobu 2 - 3 mesiacov v cudzine, kde býva v prenajatom byte a potom sa na dobu cca 30 dní vracia na Slovensko, počas ktorej prítomnosti v Košiciach, od času rozvodu manželstva so žalovaným, prebýva v byte u svojej dcéry. Žalobkyňa od novembra 2012 ani neplatí žiadne úhrady za tento byt s odôvodnením, že sa v byte zdržuje priateľka žalovaného a žalovaný vymenil zámok na byte. T.j. žalobkyňa nie je bezprostredne každodenne odkázaná na bývanie v tomto byte. Súd zohľadnil aj to, že pri vzájomných jednaniach účastníkov o ich celkovom majetkovom vyporiadaní, východiskom pre uzavretie dohody, pokiaľ sa jednalo o byt bol obidvomi účastníkmi akceptovaný návrh, aby predmetný byt „pripadol“ žalovanému, ktorý o bývanie v ňom po celý čas prejavoval záujem už len tým, že zaň platil a udržiaval ho.

O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval súd samotný charakter sporu o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, keď aj v priebehu tohto konania prebiehali jednania účastníkov ohľadne vyporiadania aj predmetného bytu s tým, aby nájomcom bytu a výlučným členom družstva stal sa žalovaný. Súd mal za to, aby vzhľadom na vyššieuvedené každý z účastníkov si svoje trovy znášal sám.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).