Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/176/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: D. D., H. O. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Karolom Spišákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ventúrska 18, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-BA z 15. augusta 2013, jednomyseľne v senáte takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX- BA z 15. augusta 2013 z dôvodu, že žalovaná pri rozhodovaní vychádzala z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonala potrebné dokazovanie a nezistila skutkové okolnosti, ktoré boli podstatné pre posúdenie veci, následkom čoho pri rozhodovaní vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaná napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany (ďalej len správny orgán 1. stupňa) číslo XXXX/XXXX-TO-DvN zo dňa 30. mája 2013, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná napadnuté rozhodnutie právne odôvodnila poukazom na čl. 61 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2009, podľa ktorého doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie možno zohľadniť ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade ukončenia doby poistenia bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak si dotknutá osoba zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky. U žalobcu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú vo H. R. do celkovej doby poistenia, ak by žalobca preukázal zachovanie pevných väzieb na území Slovenskej republiky. Žalobca dňa 20. mája 2013 osvedčil údaje na účel nároku na dávku v nezamestnanosti na formulári, ktorý akceptuje sociálna poisťovňa na účely preukázania bydliska na území Slovenskej republiky počas posledného zamestnania, príp. zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie. Žalobca tak osvedčil trvalú prítomnosť na území H. R. od 25. júna 2005 do 20. novembra 2012, pričom v tomto období mal len jedno zamestnanie u zamestnávateľa E.´S E.. Žalovaná vyhodnotila uvedené zamestnanie žalobcu ako stabilné zamestnanie na území H. R.. Žalobca bol a aj je slobodný, bezdetný, na území Slovenskej republiky má rodičov, ktorých navštevoval štyrikrát za rok. Žalovaná na základe uvedených zistení nepovažovala bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Žalobca nebol

bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, a preto dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú žalobca získal na území H. R., mu žalovaná nezohľadnila podľa čl. 61 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2009 na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že už v prvostupňovom konaní preukázal dobu poistenia (od 18. decembra 2009 do 17. decembra 2012) v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie. Správnemu orgánu 1. stupňa predložil formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bol poistený v nezamestnanosti na území H. R. a preukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území H. R.. Poukázal na článok 61 ods. 1, 2 a článok 65 ods. 5, písm. a), Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a na článok 11 ods. 1 vykonávajúceho Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktoré stanovili všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami v rámci voľného pohybu, ktoré nemôžu byť diskriminované za využitie práva voľného pohybu osôb za účelom nájdenia si zamestnania v inom členskom štáte. Správne orgány posudzovali žalobcom uplatnený nárok na dávky v nezamestnanosti len na základe ním uvedených údajov vo formulári „Vyhlásenie na účely posúdenia bydliska“ z 20. mája 2013 napriek tomu, že boli povinné riadne zistiť a individuálne posúdiť všetky jeho pohnútky súvisiace s jeho odchodom zo Slovenska do H. R. a následne mali posúdiť aj jeho pobyt podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Žalobca tvrdil, že na určenie jeho skutočného bydliska bol rozhodujúci jeho úmysel, ktorý ho viedol k presťahovaniu. Po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správny orgán 1. stupňa predvolal žalobcu a vypočul ho na účel preukázania zachovania bydliska na území Slovenskej republiky a pevných väzieb počas posledného zamestnania vo H. R.. Správne orgány posudzovali podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov (od roku 2005 do 2012) b) jeho situáciu ako dotknutej osoby vrátane

- povahy a osobných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa táto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosť tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej,

- zmluvy (jedno stabilné zamestnanie),

- rodinného stavu a rodinných väzieb (slobodný, návšteva rodičov a priateľky 4-krát ročne),

- bytovej situácie a či je táto situácia stabilná (vlastníctvo nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky nadobudnutej po návrate z H. R.),

- členského štátu, ktorý považuje za miesto bydliska na daňové účely (plnenie daňových povinností na území H. R.).

Žalobca tvrdil, že správne orgány nezistili spoľahlivo jeho bydlisko podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004 a nezisťovali jeho skutočný úmysel a dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Žalobca vytýkal žalovanému, že neskúmal skutočné pohnútky jeho odchodu do zahraničia, dôvody, pre ktoré pracoval mimo Slovenskej republiky a tiež dôvody jeho návratu v roku 2012. Tvrdil, že do H. R. odišiel v roku 2005, pretože v mieste jeho trvalého bydliska sa nemohol zamestnať a miera nezamestnanosti na Slovensku dosahovala 16 %. Jediným jeho zámerom vycestovať bolo, aby sa finančne zabezpečil, pričom odchodom za prácou mimo územia Slovenskej republiky si uplatnil právo na voľný pohyb osôb. Na území Slovenskej republiky mal naďalej trvalý pobyt a pevné väzby k rodine, najmä rodičom, bratovi a starým rodičom, pretože vlastnú rodinu nemá. Rodinu navštevoval minimálne štyrikrát ročne, vzťahy k rodičom boli vždy pre neho prioritné. Jeho priateľka žila na Slovensku a aj z tohto dôvodu neplánoval zostať v zahraničí, návrat na Slovensko plánoval dlhodobo. Jeho návrat ovplyvnila aj zdravotná situácia oboch rodičov, ktorí sú obaja zdravotne ťažko postihnutí a potrebujú každodennú pomoc. Z našetrených finančných prostriedkov si chcel kúpiť na Slovensku nehnuteľnosť. Uvedené skutočnosti preukazujú, že v Slovenskej republike mal nielen trvalý pobyt, ale aj centrum záujmu. Vo H. R. býval po celú dobu v podnájme, nevytvoril si tam pevné väzby. O jeho úmysle žiť na Slovensku svedčí aj príprava na kúpu bytu, kúpnu zmluvu uzavrel dňa 28. marca 2013. Žalobca v závere žaloby poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobca bol na základe jeho žiadosti zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 18. decembra 2012. Následne požiadal o dávku v nezamestnanosti, ktorú mu správny orgán prvého stupňa nepriznal rozhodnutím číslo XXXX/XXXX-To-N. zo dňa 30. mája 2013. Žalovaná na odvolanie žalobcu

rozhodnutím číslo XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 15. augusta 2013 potvrdila prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaná rozhodnutie právne zdôvodnila s poukazom na ust. , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, článok 61 ods. 1, 2, článok 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, článok 1 písm. j/, článok 11 ods. 1 a 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady čl. 987/2009. Žalovaná konštatovala, že žalobca v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 18. decembra 2009 do 17. decembra 2012 nepreukázal dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu bolo možné žalobcovi zohľadniť, len ak by si zachoval bydlisko na území Slovenskej republiky. Zachovanie väzieb žalobcu je nutné posúdiť podľa zhodnotenia dostupných informácii. V danom prípade správne orgány zobrali do úvahy jeho dĺžku pobytu na území H. R. (jún 2005 - november 2012), pričom išlo o trvalú prítomnosť na území tohto členského štátu. Ďalej pri posudzovaní nároku na dávky v nezamestnanosti bolo prihliadnuté na jeho celkovú situáciu, t.j. že jeho zamestnanie ako dotknutej osoby trvalo 7 rokov vo H. R., žalobca nemal vlastnú rodinu, je slobodný, bezdetný, Slovensko počas 7 rokov navštívil 4-krát ročne spravidla na 2 - 3 týždne. Žalobca nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť po dobu pobytu vo H. R., na území Slovenska žil v spoločnej domácnosti s rodičmi. Po návrate zo zahraničia si kúpil byt, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 30. apríla 2013. Žalobca si plnil daňové a odvodové povinnosti na území H. R. a táto skutočnosť tiež podporila záver, že štátom jeho bydliska je H. R.. Žalovaná súčasne poukázala na Rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia (čl. 42 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004), podľa ktorých je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t.j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne, alebo aspoň raz týždenne vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že mal zachovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, žalovaná uviedla, že na účel dávok v nezamestnanosti nie je možné stotožňovať pojem trvalý pobyt s pojmom bydlisko. Na námietku žalobcu, že správne orgány mali pri zisťovaní skutkového stavu prihliadnuť na všetky okolnosti a pohnútky súvisiace s jeho odchodom do zahraničia, žalovaná uviedla, že v konaní o jeho nároku na dávky v nezamestnanosti posúdila zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Zachovanie väzieb bolo posúdené z hľadiska dĺžky prítomnosti žalobcu na území iného členského štátu (viac ako 7 rokov), stabilita jeho zamestnania, ako aj skutočnosť, že si plnil daňové povinnosti na území iného členského štátu. Miesto bydliska žalobcu bolo preto posúdené podľa objektívnych kritérií uvedených v článku 11 ods. 1 vykonávajúceho nariadenia, pochybnosti nevznikli, a preto nebolo dôvodné skúmať žalobcov subjektívny úmysel a dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Žalobca je zastúpený advokátom napriek tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o povinné zastúpenie advokátom v zmysle . Súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa .

Podľa v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie nároku na dávku dosiahnutím dôb poistenia v potrebnom rozsahu, zohľadní doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

Podľa čl. 61 ods. 2 Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 uplatňovanie odseku 1 s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a/ sa podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: doby poistenia, ak

tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania alebo doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec, alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec, alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 centrum záujmov dotknutej osoby je možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, jeho rodinného stavu a rodinných väzieb, jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná.

Podľa čl. 11 ods. 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných ustanovení, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

Súd v tomto konaní zisťoval, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, či dôkazy boli hodnotené v súlade s o správnom konaní v znení neskorších predpisov a či napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené podľa citov. zákona o správnom konaní.

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že žalobca v období od 25. júna 2005 do 20. novembra 2012 pracoval a bol poistený v nezamestnanosti vo H.A. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom bol dňom 18. decembra 2012 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca v správnom konaní preukazoval splnenie podmienok pre nárok na dávku v nezamestnanosti, a to dobou poistenia v inom členskom štáte a väzbami k Slovenskej republike. Je nesporné, že si zachoval trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a mal väzby k rodičom, bratovi a starým rodičom, ktorých podľa vlastného tvrdenia navštevoval štyrikrát ročne. V administratívnom spise žalovanej je pripojené „Vyhlásenie na účel posúdenia bydliska...“, v ktorom však žalobca uviedol frekvenciu návštev na Slovensku len dvakrát do roka. Vlastnú rodinu nemá, mal mať priateľku, ktorej meno neuviedol ani vo „Vyhlásení na účel posúdenia bydliska...“ ani v samotnej žalobe a nakoniec ani na pojednávaní súdu nebolo oznámené jej meno. S priateľkou sa po návrate rozišiel. V súčasnosti vlastní 3- izbový byt v D., pracuje v obchodnom dome F. v D. na rovnakej pracovnej pozícii ako vo H. R. - dokladač tovarov.

Vo veci je potrebné zdôrazniť, že na účel nároku na dávky v nezamestnanosti, ak žalobca nepreukázal dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu bolo možné žalobcovi zohľadniť, len ak by si zachoval bydlisko na území Slovenskej republiky. Spôsob určenia bydliska v prípade zohľadnenia doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu upravuje čl. 11 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia.

Tak, ako už bolo uvedené vyššie, na účel nároku na dávky v nezamestnanosti sa určí skutočné bydlisko osoby s prihliadnutím na jej úmysel a dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu (čl. 11 ods. 12 vykonávacieho nariadenia) len v prípade, ak pre určenie bydliska tejto osoby nie sú dostačujúce informácie uvedené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Za tieto informácie sa považuje a/ dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, b/ situácia dotknutej osoby vrátane: povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, jeho rodinného stavu

a rodinných väzieb, jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, ďalej, ktorý členský štát sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca pracoval 7 rokov na území H. R. bez prerušenia, toto zamestnanie bolo považované za stabilné a trvalé, pretože po celú dobu bol zamestnaný na jednej pracovnej pozícii - dokladač tovarov. Dane a odvody platil na území H. R.. Je slobodný, bezdetný, s priateľkou, s ktorou podľa jeho tvrdenia mal mať vážny vzťah, sa rozišiel po návrate na Slovensko. Rodičov a ďalších príbuzných má na Slovensku, pričom z prvotných podkladov, najmä z „Vyhlásenia na účel posúdenia bydliska“ vyplýva, že rodinu navštevoval len dvakrát ročne. Tvrdenie žalobcu, že na Slovensko prichádzal minimálne štyrikrát ročne súd považuje v tomto konaní za účelové. Zistené okolnosti preukazujú, že žalobca nemal na území Slovenskej republiky centrum záujmu, t.j. miesto, v ktorom býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvale. Vyhodnotenie týchto skutočností nesvedčí o zachovaní väzieb na území Slovenskej republiky a že jeho centrum záujmov bola Slovenská republika. Keďže spôsob určenia bydliska bol dostatočný z informácii získaných podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, nebolo potrebné, aby správne orgány pristúpili k spôsobu určenia bydliska žalobcu podľa čl. 11 ods. 2 citov. nariadenia, t.j. aby zisťovali jeho úmysel a dôvody, ktoré ho v roku 2005 viedli k presťahovaniu do H. R.. Preto žalobcom uvádzané žalobné dôvody neboli spôsobilé na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej.

Súd považuje za potrebné poukázať na určité rozpory v písomnom vyjadrení žalovanej, ktoré však nemali na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia podstatný vplyv. Žalovaná v súvislosti s určovaním skutočného bydliska osoby uplatňujúcej nárok na dávky v nezamestnanosti, ktorá nepreukázal splnenie podmienok podľa slovenskej právnej úpravy, ale splnením podmienok v inej členskej krajine, poukázala na Rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia (čl. 42 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004). Podľa týchto rozhodnutí je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t.j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne, alebo aspoň raz týždenne vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Žalobca jednoznačne nebol cezhraničným pracovníkom a pokiaľ ide o zachovanie jeho úzkych spojení s krajinou pôvodu (Slovensko), práve túto skutočnosť žalovaná v prejednávanej veci spochybňovala.

Súd dospel k záveru, že správne orgány vo veci dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver. Súd preto žalobu zamietol podľa .

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a , odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.