Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_2To-11-2014.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/11/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Medveckej PhD., v trestnej veci proti obžalovanému W. I., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne, proti rozsudku Okresného súdu Komárno sp.zn. 1T/116/2011 zo dňa 27.09.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresnej prokurátorky v Komárne, ako nedôvodné, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. I. uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že: dňa 13. Júna 2011 v čase okolo 16.30 hod. v I. na ulici medzi parkoviskom predajne potravín Jednota Coop a rodinným domov č. XX pristúpil k K. P., narodenému XX. júna XXXX a vytrhol mu z pravej ruky mobilný telefón zn. Nokia 5228 tmavošedej farby, následne telefón vrátil a vyzval ho, aby vybral z mobilného telefónu SIM - kartu, pričom mu celý čas silne držal zápästie pravej ruky, v ktorej poškodený držal telefón a po vybratí SIM - karty poškodeným mu násilím roztiahol prsty, a zobral mu z pravej ruky mobilný telefón, potom z miesta činu odišiel na neznáme miesto, pričom týmto konaním spôsobil poškodenému škodu vo výške 120,- eur. Za to mu bol podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, ktorý mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. podmienečne odložený a bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovanému prikázal v skúšobnej dobe úmyselne a bez súhlasu poškodeného nepriblížiť sa k poškodenému K. P., nar. XX.XX.XXXX v I., K., trvalo bydlisko XXXX Z., B. utca 6, K., prechodné bydlisko Z., M. utca 7, K., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote, v neprospech obžalovaného W. I., odvolanie okresná prokurátorka v Komárne, do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania vytýkala okresnému súdu, že neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. na skutočnosť, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 2T/3/2005 zo dňa 30.03.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.10.2005 sp.zn. 5To/63/2005 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 4 mesiacov, pričom sa má za to, že trest vykonal 22.02.2007, v dôsledku osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu.
Z judikatúry súdom vyššieho stupňa vyplýva, že pri hodnotení recidívy z hľadiska možnosti nápravy páchateľa trestného činu, treba prihliadnuť na povahu predchádzajúcej trestnej činnosti, dĺžku času, ktorý uplynul od posledného odsúdenia, resp. potrestania, na celkový spôsob života páchateľa a na pohnútku jeho ďalšieho trestného činu. Pre hodnotenie dĺžky času od posledného odsúdenia páchateľa sa nedá určiť všeobecne platná, presne vymedzená dĺžka času, pretože dĺžka prevýchovy rôznych páchateľov je rozdielna a závisí od mnohých okolností.
Z uvedeného vyplýva, že povahu predchádzajúceho odsúdenie nemožno hodnotiť izolovane, len s prihliadnutím na druh predchádzajúceho odsúdenia, ale len v kontexte s ďalšími okolnosťami, týkajúcimi sa predchádzajúceho života odsúdeného.
Je pravda, že predchádzajúce odsúdenie bolo pre trestný čin nenásilnej povahy, avšak súd sa nevysporiadal s tou skutočnosťou, že v prípade tohto predchádzajúceho odsúdenia sa jednalo tiež o úmyselný trestný čin, ako je to v posudzovanej veci, pričom u odsúdeného vo vzťahu k tomuto predchádzajúcemu odsúdeniu sa jedná o špeciálnu recidívu, a to o opakované odsúdenie pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, aj keď sa vo vzťahu k predchádzajúcim dvom odsúdeniam pre uvedený trestný čin hľadí na obžalovaného, akoby nebol odsúdený.
Fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, nebráni tomu, aby súd pri hodnotení osoby páchateľa prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti vo vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možnosti a nápravy a pod.
V danom prípade je potrebné konštatovať, že obžalovaný W. I. bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, pričom sa u neho jedná o špeciálnu recidívu, ako aj páchanie násilných trestných činov, pričom doposiaľ uloženými podmienečnými trestami odňatia slobody, ako ani nepodmienečným trestom odňatia slobody u neho nebol dosiahnutý účel trestu, nakoľko sa opäť dopustil úmyselného trestného činu a porušil záujem chránený Trestným zákonom.
Okresná prokurátora tiež poukázala na to, že vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného a možnosť jeho nápravy, čas, ktorý uplynul od vykonania trestu odňatia slobody v prípade jeho posledného odsúdenia (22.02.2007), do spáchania skutku v posudzovanej veci (13.06.2011) nemožno považovať za taký dlhý, ktorý by odôvodňoval neprihliadnuť na toto odsúdenie.
Ak by súd prihliadal na vyššie písané predchádzajúce odsúdenie obžalovaného ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr.zák., musel by ukladať trest podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.zák., a to po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda v sadzbe od 4 rokov a 8 mesiacov do 8 rokov.
Tým, že súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr.zák., hoci pre tento postup neboli splnené zákonné podmienky, spôsobil, že uložený trest vo výmer 3 rokov bol vymeraný pod zákonom stanovenou trestnou sadzbou.
Z týchto dôvodov okresná prokurátorka navrhla, aby krajský súd postupoval v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. v spojení s § 322 ods. 3 Tr.por.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že prihliadne na jednu priťažujúcu okolnosť a obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. a trest mu uloží na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že obžalovaný sa necíti byť vinným zo spáchania lúpeže, poukázala na oboznámený spis a na to, že predchádzajúci skutok sa stal ešte v roku 2004 a dnes je rok 2014. Odvolanie prokurátorky navrhla zamietnuť.
V. W. I. na verejnom zasadnutí uviedol, že s odvolaním prokurátorky nesúhlasí, odvolanie nepodal, lebo je chorý na srdce, má cukrovku, mal otvorenú zlomeninu ľavej nohy a bol na ňu už 13-krát operovaný.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr.por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie okresnej prokurátorky nie je dôvodné.
Ako vyplýva z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania, okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu.
Obžalovaný síce popieral spáchanie skutku a obhajoval sa tým, že poškodený K. P. (ďalej len poškodený) mu dlhoval 150 eur za auto, ktoré mu poškodený ukradol. Keď od neho žiadal zaplatenie tejto sumy, poškodený mu namiesto peňazí ponúkol ako zálohu svoj mobilný telefón, ktorý mu dobrovoľne odovzdal po tom, čo si z neho vybral SIM - kartu.
Obžalovaného W. I. usvedčoval svojou výpoveďou sám poškodený, ktorý potvrdil, že obžalovaný mu zobral mobilný telefón násilím a spôsobom, ako ustálil súd v skutkovej vete.
Obhajobu obžalovaného nepotvrdil ani svedok K. I., ktorý mal byť s obžalovaným a poškodeným na mieste činu a jeho rozporné výpovede skôr svedčia o hodnovernosti výpovede poškodeného.
Okresný súd správne konštatoval aj tú podstatnú skutočnosť, že obžalovaný uvádzal domnelý dlh poškodeného v eurách, hoci v čase, keď mal tento dlh vzniknúť ešte Euro ako mena nebolo v Slovenskej republike prijaté.
Čo sa týka skutkových zistení a právnej kvalifikácie skutku, krajský súd poukazuje v podrobnostiach na dôvody napadnutého rozsudku. Do výroku o vine a právnej kvalifikácie skutku odvolanie podané ani nebolo, a preto je potrebné zaoberať sa predovšetkým napadnutým výrokom o treste.
S dôvodmi odvolania okresnej prokurátorky sa vo všeobecnosti stotožňuje aj krajský súd, avšak ide iba o všeobecné dôvody bez toho, že by ich bolo možné aplikovať na napadnutý výrok o treste v zmysle odvolania okresnej prokurátorky aj napriek tomu, že sa s nim stotožnila aj zástupkyňa krajského prokurátora.
Okresný súd primerane zdôvodnil, prečo na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť, a teda obžalovanému neukladal trest v rámci upravenej trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.zák., čím by mu ukladal trest v rámci trestnej sadzby od 4 rokov 8 mesiacov do 8 rokov.
Za nedostatok v procesnom postupe okresného súdu je však potrebné považovať tú skutočnosť, že na podporu svojich argumentov vo vzťahu k napadnutému výroku o treste nepripojil a na hlavnom pojednávaní neoboznámil podstatný obsah spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 2T/3/2005. To isté platí aj pre argumentáciu okresnej prokurátorky, ktorá všeobecne poukazovala na predchádzajúce odsúdenie, avšak bez toho, že by tiež bola oboznámená s obsahom uvedeného spisu, so samotnou obžalobou, ako aj príslušnými rozsudkami o odsúdení obžalovaného za dvojnásobný trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Toto pochybenie napravil krajský súd, ktorý z oboznámeného trestného spisu zistil, že obžalovaný uvedené trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. spáchal ešte v júli a septembri roku 2004, teda v čase rozhodovania krajského súdu, takmer pred 10-timi rokmi.
Obžalovaný uložený trest vykonal dňom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, pretože v skúšobnej dobe sa osvedčil. Podmienečne prepustený bol dňa 22.02.2007.
Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný od roku 2004 nepáchal žiadnu trestnú činnosť až do 13.06.2011, kedy spáchal prejednávaný skutok. Na túto skutočnosť nemožno neprihliadať pri posudzovaní recidívy vo vzťahu k § 37 písm. m/ Tr.zák.
Okrem toho sa krajský súd nestotožňuje s tou časťou odvolania okresnej prokurátorky, v ktorej konštatuje, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný a týchto 7 odsúdení vyhodnocuje z hľadiska špeciálnej recidívy, ako aj násilnej trestnej činnosti.
Podľa § 93 ods. 1 Tr.zák., ak bolo odsúdenie zahľadené, hľadí sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený.
Zahľadené odsúdenie preto nie je možné vyhodnocovať v neprospech obžalovaného či už vo vzťahu k špeciálnej recidíve, alebo k násilnej trestnej činnosti. Tobôž nie pri vyhodnocovaní ďalších okolností vo vzťahu k poslednému odsúdeniu Okresným súdom Dunajská Streda, ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák., pretože na predchádzajúce odsúdenie súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadnuť / § 37 písm. m/ Tr.zák./.
Krajský súd sa nestotožnil s čisto formalistickým prístupom okresnej prokurátorky k predchádzajúcemu odsúdeniu obžalovaného a ani s dôvodmi jej odvolania, a preto po prejednaní veci rozhodol tak, že jej odvolanie zamietol ako nedôvodné v zmysle výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.