Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-283-2014.pdf
PDF · 68.68 KB
Case nature
Subarea
17Co/283/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., M. R. A. XXX/XX proti odporcovi: Orchidea n.o., IČO: 36 119 415, so sídlom Prievidza, Necpalská cesta 32, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo 21. januára 2014, č.k. 13C/180/2013-25, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa zisťovania a zhromažďovania akýchkoľvek osobných a súkromných informácií o nej, ako aj rozširovania akýchkoľvek písomností s uvedeným obsahom. K uvedenému malo podľa navrhovateľky dôjsť a naďalej dochádza tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ÚPSVaR) zaradil dcéru a vnučku navrhovateľky do programu Priority 2013 bez ich súhlasu a odporca sa na realizácii tohto programu podieľa tak, že vykonáva okrem iného šetrenia v domácnosti navrhovateľky a pohovory s navrhovateľkou, o ktorých vypracúva správy a poskytuje ich ÚPSVaR a súdu konajúcemu vo veci starostlivosti o maloletú vnučku navrhovateľky. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že z tvrdení navrhovateľky a ani z listín ňou predložených nie sú osvedčené podmienky dôvodnosti samotného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z listín doložených k návrhu totiž vyplýva, že odporca ako akreditovaný subjekt vykonával monitorovacie správy, ktorými zaznamenal štandardnú terénnu sociálnu prácu, a to len pre potreby ÚPSVaR. Akým spôsobom a v akom rozsahu tak odporca zasiahol, či zasahuje do práv navrhovateľky na súkromie, nebolo osvedčené, a preto nemal za osvedčené podmienky dôvodnosti nároku navrhovateľky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd ustanoveniami § 74 a § 75 O.s.p.
Proti uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby krajský súd požadované predbežné opatrenie nariadil. Uviedla, že spôsob a rozsah zásahu odporcu do práva na súkromie navrhovateľky je zrejmý napr. v jeho monitorovacej správe č. 1, kde sú jasne uvedené hodnotiace závery o osobe navrhovateľky, z ktorých sa podáva, akoby navrhovateľka trpela poruchou myslenia. Záver okresného súdu, že navrhovateľka neosvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, tak nie je správny. S poukazom na čl. 19 ods. 3 Ústavy SR mala za to, že údaje o navrhovateľke nie je oprávnený zhromažďovať ani štátny orgán, pokiaľ tak nekoná v rámci zákonnej právomoci. Táto v prípade navrhovateľky daná nie je, pretože neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť navrhovateľka súčasťou terénnej práce ÚPSVaR. Napokon navrhovateľka vytýka okresnému súdu, že opomenul hrozbu ďalšieho zásahu do práva navrhovateľky na súkromie, ktorá vyplýva zo správy č. 5 odporcu, kde odporca uvádza, že vypracuje ešte záverečnú správu pre obstarávateľa. Práve predbežným opatrením chce navrhovateľka dosiahnuť, aby v tejto správe už o nej neboli žiadne údaje.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v ustanoveniach § 74
- § 76 O.s.p. prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Kategorický záver okresného súdu, že navrhovateľka neosvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nie je správny. Rozhodnutie o predbežnom opatrení vychádza spravidla z podstatne nižšej miery poznania skutkových okolností veci, ako je tomu pri rozhodovaní o veci samej. Vecou samou pritom treba rozumieť práve vyriešenie otázky danosti práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana formou predbežného opatrenia. Pre uvedenú nízku mieru skutkových znalostí v čase rozhodovania o predbežnom opatrení možno záver o nedostatku danosti práva „vo veci samej“ prijať pre potreby rozhodnutia o predbežnom opatrení v zásade iba v prípade, že je takýto nedostatok zjavný. Jedná sa najmä o prípady, keď predbežným opatrením žiadaná ochrana vôbec nesúvisí s tým, čoho sa mieni účastník domáhať vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeroval k ochrane súkromia navrhovateľky, k porušeniu ktorého malo dôjsť konaním odporcu a rovnako k uvedenej ochrane smeroval návrh, ktorý mienila podať vo veci samej. V danom prípade sa teda o zjavný nedostatok danosti práva nejednalo a nemožno vylúčiť, že po vykonanom dokazovaní by bola danosť práva navrhovateľky vo veci samej preukázaná.
Nariadenie predbežného opatrenia však nebolo dôvodné pre nesplnenie inej podmienky, a to existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z obsahu spisu je zrejmé, že odporca spolupracoval s ÚPSVaR Považská Bystrica, konajúceho vo veci maloletej vnučky navrhovateľky. V rámci uvedenej činnosti odporca vypracoval pre ÚPSVaR správu, ktorá obsahuje aj informácie o osobe navrhovateľky (správa č. 1 z 27.05.2013). Z ďalšej správy odporcu č. 5 z 27.09.2013, ktorú doložila navrhovateľka, je zrejmé, že na základe oznámenia ÚPSVaR odporca ukončil spoluprácu s rodinou a táto už nebude kontaktovaná. Zároveň predosiela, že bude v závere projektu ešte vypracovaná správa vychádzajúca z doterajších zistení a táto správa bude slúžiť pre potreby ÚPSVaR. Nemožno teda vylúčiť, že odporca v záverečnej správe uvedie aj informácie o navrhovateľke, no keďže ukončil kontakt s rodinou a záverečná správa bude vychádzať z doterajších zistení, možno mať za to, že to už budú nanajvýš tie isté informácie, s ktorými už odporca ÚPSVaR oboznámil. Intenzita, akou by mohlo byť takýmto konaním zasiahnuté do práv navrhovateľky, je pre uvedené natoľko nízka, že nepredstavuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, odôvodňujúce predbežné opatrenie. Vzhľadom na výnimočnosť predbežného opatrenia ako okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov nestačí pre jeho nariadenie nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy akejkoľvek intenzity, ale iba takej, kedy by bez predbežného opatrenia došlo k závažným a nezvratným zásahom do práv účastníka. Pre uvedenú hrozbu nanajvýš jednorazového zopakovania už uvedených informácií sa o takúto situáciu v danom prípade nejedná. Napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo preto vo výroku vecne správne, a krajský súd ho z tohto dôvodu potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .