Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-52-2013.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa U. R., bytom J. X. Y., ul. F. č. XXX/XX, zastúpený K. R., bytom J. X. Y., P. XX/XX, proti odporcom 1/ C. K., nar. XXXX, na neznámom mieste, zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, 2/ E. N., rod. K., bytom J. X. Y., E. X, 3/ dedičom H. B., 3a J. B., bytom J. X. Y., P. XX, 3b H. B., bytom J. X. Y., P. XX, 3c Mgr. C. J., rod. B., bytom E. č. XX, v 4/ K. G., bytom X. E., Z. XXX, ČR, 5/ S. G., bytom X. E., Z. XXX, ČR, 6/ Y. G., bytom R. - S., J. č. XX, 7/ H. F., rod. G., bytom R. - S., E. XX, 8/ C. G., rod. G., bytom R., F. X, 9/ H. F., bytom J. X. Y., E. XXX, 10/ E. F., bytom J. X. Y., E. XXX, 11/ H. V., rod. F., bytom J. X. Y., X. V. XX, 12/ Y. F., bytom J. X. Y., V. XXX, 13/ J. K., bytom J. X. Y., X. V. XX, 14/ H. O., rod. K., bytom J. X. Y., Y. XXX/XX, 15/ C. H., bytom Y. X. V., G. XX/XX, 16/ E. K., bytom J. X. Y., X. J. X, 17/ U. B., rod. K., bytom H. XXX, 18/ U. H., rod. K., bytom J. X. Y., Y. XXX, 19/ H. F., bytom F., F. X, 20/ H. H., rod. F., bytom J. X. Y., Y. XX, 21/ U. F., bytom J. X. Y., J. G. XX, 22/ U. B., bytom J. X. Y., S. X, 23/ E. K., bytom J. X. Y., E. X, 24/ E. K., bytom F. - Y., J. X, 25/ H. K., bytom F. XX, okres F. - Y., 26/ H. X., bytom J. X. Y., P. XX, 27/ Ing. E. X., bytom J. X. Y., Y. XX, 28/ H. X., bytom R. V., F. X, žalovaní 3a, 3b, 3c, v 4., 5., 6., 7., 8., 19., 20., 21., 22., 26., a 28. rade zastúpení žalovanou v 2. rade E. N., bytom J. X. Y., E. X, žalovaní v 9., 11., 12. rade zastúpení žalovaným v 10. rade E. F. bytom J. X. Y., E. XXX, žalovaní v 13.,16.,18. rade zastúpení žalovanou v 14. rade H. O., bytom J. X. Y., Y. XXX/XX, žalovaní v 24. a 25. rade zastúpení H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. Y., E. X, o obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15Co/52/2013-165 zo dňa 8.4.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Návrh navrhovateľa na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 5.7.2013 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh na obnovu konania zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 228 ods. 1 písm. a),b),d), 230 ods. 1, 230 ods. 2 písm. c), 234 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, je medzi iným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôvodov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a tiež existencia dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.
Je zrejmé, že všetky dôkazy alebo skutočností, o ktoré opieral svoj návrh navrhovateľ, mohol použiť v pôvodnom konaní ,ale tak neurobil. Nie je preto splnená základná podmienka pre povolenie obnovy, a to objektívna nemožnosť použitia dôkazov alebo skutočností navrhovateľom v pôvodnom konaní. Nie je možné, aby právoplatné rozhodnutie súdu 1. stupňa, ktoré prešlo aj odvolacím a dovolacím konaním, bolo možné spochybňovať len preto, že jeden z účastníkov pôvodného konania, ktorý je nespokojný s právoplatným rozsudkom, sa rozhodne, že by sa mali vykonať ešte ďalšie dôkazy, ktoré však už mohli byť vykonané v pôvodnom konaní.
Prvostupňový súd tiež poukázal na to, že aj v prípade, ak by takéto dôkazy alebo skutočnosti navrhovateľ uviedol, navrhovateľom nebola dodržaná zákonná subjektívna trojmesačná lehota, odkedy sa navrhovateľ dozvedel o dôvode obnovy alebo od času, keď ho mohol uplatniť. Navrhovateľ zároveň nedodržal ani objektívnu trojročnú lehotu od právoplatnosti rozsudku, keďže rozsudok v konaní 17 C 166/2001 bol právoplatný v roku 2007.
Čo sa týka rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) o sťažnosti číslo 30633/06, pri ktorom neplatí objektívna trojročná lehota, prvostupňový súd zistil, že rozsudok konštatuje porušenie práva navrhovateľa vo vzťahu k prieťahom v konaní, začo mu bola priznaná aj nemajetková ujma vo výške 1000 eur. Európsky súd pre ľudské práva však nezistil iné porušenie práv navrhovateľa. Konštatoval, že nebolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie Porušené právo navrhovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote bolo odstránené priznaním primeraného finančného zadosťučinenia a tak nebol ani tu dôvod pre povolenie obnovy konania.
Na základe týchto skutočností prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol.
Podaním zo dňa 21.5.2013 podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. V odvolaní odkázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/2/1996, ktoré považuje za nespravodlivé. Poukazuje na list zo dňa 28.3.2005, ktorý má preukazovať, že pôvodný vlastník nehnuteľností C. K. nebol v roku 1949 na R.. Podľa jeho názoru , či už list predložil po stanovenej trojročnej lehote, je v ňom informácia, ktorá dokazuje opak skutočností, na ktorých bol založený pôvodný rozsudok. Na základe uvedeného žiadal návrhu na obnovu konania vyhovieť.
Navrhovateľ osobne dňa 30.5.2013 doručil prvostupňovému súdu podanie nazvané „obnova konania
- určenie vlastníckeho práva - odvolanie - prípis“. V tomto podaní opätovne namietal nezohľadnenie dôkazu, listu z N. zo dňa 28.3.2005. Dňa 10.7.2013 osobne doručil ďalšie podanie označené ako „odvolanie“, v ktorom opätovne poukázal na označený dôkaz, list z N. zo dňa 28.3.2005.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Vo vzťahu k doplneniam právnej argumentácie podaného odvolania doručeného prvostupňovému súdu dňa 21.5.2013 odvolací súd uvádza, že rozsah a dôvody odvolania je možné dopĺňať do uplynutia odvolacej lehoty. V predmetnej veci bolo napadnuté rozhodnutie doručené zástupkyni navrhovateľa dňa 6.5.2013 a lehota na podanie odvolania uplynula dňom 21.5.2013. Ďalšie podania navrhovateľa a doplnenia dôvodov boli doručené súdu po tejto lehote, preto na doplnené dôvody odvolania navrhovateľa odvolací súd neprihliadal v súlade s ustanoveniami § 205 ods. 3 a § 212 ods. 1 O.s.p.
Odporcovia zastúpení odporkyňou v 2. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu podaním zo dňa 12.7.2013 uviedli, že v pôvodnom konaní všetky svoje tvrdenia odporcovia doložili listami a úradnými listinami, čo druhá strana neurobila. Všetky tvrdené skutočnosti boli preverené a vyjadrenie Európskym súdom pre ľudské práva potvrdené.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania. Postupoval tak v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh zamietnutý a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zrušenie ani zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za správne.
Podľa ustanovenia § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením.
Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania len vtedy, ak účastník, ktorý sa domáha obnovy, ich nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní pred súdom a môžu pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosti a dôkazy sú nové vtedy, ak ich účastník konania, napriek tomu, že v dobe pôvodného konania objektívne existovali, nemohol bez svojej viny použiť.
Čo sa týka niekoľkokrát spomínaného listu zo dňa 28. 3. 2005 z N., ktorý navrhovateľ uvádzal ako dôkaz, ktorý nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktorý môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, aj odvolací súd zistil, že list zo dňa 28. 3. 2005 mal navrhovateľ k dispozícii už v čase pôvodného konania a nepoužil ho na preukázanie ním tvrdených skutočností z vlastnej vôle.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi žiadnym spôsobom v pôvodnom konaní nebola upretá možnosť predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nebola teda splnená imanentná podmienka, na základe ktorej je možné povoliť obnovu konania, a to objektívna nemožnosť použitia dôkazov alebo skutočností navrhovateľom v pôvodnom konaní. Ak navrhovateľ nepredložil dôkazy, ktoré mohli byť vykonané v pôvodnom konaní, nemožno takýto postup konvalidovať návrhom na obnovu konania.
Správne prvostupňový súd poukázal aj na to, že nebola splnená ani podmienka dodržania zákonnej lehoty na uplatnenie možného dôvodu obnovy podľa ustanovenia § 230 O.s.p..
Dôvod obnovy konania spočívajúci v rozsudku ESĽP neprichádza do úvahy z dôvodu konštatovania ESĽP, že došlo k porušeniu ľudského práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z obsahu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že bolo porušené právo navrhovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote,. Právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie porušené nebolo, preto tu nie je dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. d) O.s.p..
Odvolací súd odhliadnuc od uvedeného na margo odvolacích námietok navrhovateľa zdôrazňuje skutočnosť, že v sporovom konaní je jednou zo základných zásad zásada kontradiktórnosti, ktorá je hybnou silou civilného procesu s tým, že účinne podporuje aktivitu protistojacich procesných strán. Posilnenie zásady kontradiktórnosti je vyjadrené v ustanovení § 120 O.s.p. s tým, že účastníci sú povinní predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sa neprihliada. Uvedená zásada sa premieta aj do konania o obnove, ktoré neumožňuje obnoviť konanie na základe dôkazu, o ktorom vedel účastník v pôvodnom konaní, avšak tento z vlastnej viny nepredložil.
Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že prvostupňový súd vec posúdil v súlade s hmotným právom, preto potvrdil jeho rozhodnutie v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správne.
V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ podaním zo dňa 5.7.2013 požiadal o priznanie úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Mal za to, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Uviedol, že je dôchodcom, ZŤP, s mesačným príjmom z titulu dôchodku 289,80 Eur. Dôchodok manželky je vo výške 146,10 Eur. Mesačne hradí za elektrinu 53,90 Eur, na lieky 20 až 30 Eur. Okrem toho ročne hradí domovú daň 23,17 Eur, poplatok za komunálny odpad 16,20 Eur a 800 eur na kúrenie za zakúpenie dreva.
Treba uviesť, že odvolací súd rozhoduje o opakovanej žiadosti navrhovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Z obsahu spisu vyplýva, že uzneseniami Okresného súdu Prešov č.k. 25C/108/2011-39 zo dňa 22.3.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/56/2012-44 zo dňa 10.5.2012 bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nad 45 Eur a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol.
V týchto rozhodnutiach súdy konštatovali, že navrhovateľ ani v konaní neuviedol žiadne hodnoverné dôkazy svedčiace o zvýšených nákladoch na stravu. Skutočnosťami tvoriacimi podklad pre tieto rozhodnutia bolo zistenie, že navrhovateľ je dôchodcom, ZŤP, s mesačným príjmom z titulu dôchodku 310,60 Eur. Dôchodok manželky je vo výške 146,10 Eur. Mesačne hradí za elektrinu 53,90 Eur, na lieky 20 až 30 Eur. Okrem toho ročne hradí domovú daň 23,17 Eur a poplatok za komunálny odpad 16,20 Eur a je vlastníkom aj ornej pôdy o výmere 1504 m2 v podiele 1/2 v kat. úz. J. X. Y., zapísanej na LV č. XXXX.
Podľa § 138 ods. 1 zákona O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa ustanovenia § 30 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „o súdnych poplatkoch“) súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce majetkové pomery účastníka, ktoré je účastník povinný preukázať, výška súdneho poplatku a povaha spoplatňovaného úkonu vo veci. Pre úspešnosť takéhoto návrhu sa vyžaduje, aby návrh bol odôvodnený preukázanými okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy a opodstatňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť a jej splnenie nemožno od neho spravodlivo požadovať. Splnenie poplatkovej povinnosti nemožno od účastníka spravodlivo požadovať
najmä v prípadoch, keď by vyžadovanie jej splnenia ohrozilo uspokojenie jeho základných životných potrieb a predstavovalo by prekážku realizácie ústavného práva účastníka na súdnu ochranu.
Pomery účastníka predstavujú spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové, zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré je poplatník povinný podľa zákona vyživovať, jeho oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojenie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb).
Z dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil - Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov - odvolací súd zistil, že navrhovateľ je dôchodcom so starobným dôchodkom vo výške 310,60 Eur, je ZŤP, má mesačné výdavky na elektrinu v sume 53,90 Eur, na lieky 20,30 Eur, na telefón v sume 8 Eur, na odpad v sume 16,20 Eur, ročné výdavky na drevo v sume 500 Eur a domovú daň vo výške 23,17 Eur. Je vlastníkom ornej pôdy, rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou a 15 ročného motorového vozidla.
Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o žiadosti navrhovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov u navrhovateľa nedošlo k zmene jeho pomerov. Jeho majetková a príjmová situácia sa vôbec nezmenila. Tvrdí tie isté skutočnosti ako v pôvodnom rozhodnutí o návrhu na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, preto niet dôvodu ani na iné rozhodnutie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol.
Odvolací súd v súvislosti s odkazom navrhovateľa na vrátenie poplatku po oslobodení od súdneho poplatku poukazuje na poslednú vetu ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 142 ods. 1 O.s.p.. Odvolateľ v konaní o odvolaní nebol úspešným, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Úspešní odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.