Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/246/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, proti odporkyni P. W., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX, o zaplatenie 45,44 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -43 zo dňa 14.2.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu v časti uplatneného sankčného úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 45,44 eur od 5.3.2011 do zaplatenia a p o t v r d z u j e aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Vo zvyšku, odvolaním nenapadnutom, z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 45,44 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o bežnom účte medzi účastníkmi dňa 11.12.2008. Zároveň tým, že odporkyňa sa dostala do debetu, došlo aj k uzatvoreniu úverovej zmluvy, pričom odporkyňa svoj dlh (debet) vo výške 45,44 eur navrhovateľovi doposiaľ neuhradila.

V časti uplatneného sankčného úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 45,44 eur od 5.3.2011 do zaplatenia návrh zamietol. Tu vychádzal zo záveru, že v žiadnom ustanovení Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 11.12.2008 sa nenachádza konkrétne vyčíslenie sankčného úroku, na čom nič nemení ani skutočnosť, že v jej záverečných ustanoveniach, v bode 5., sa nachádza prehlásenie majiteľa účtu, že bol s takouto informáciou oboznámený. Ide teda o typickú formulárovú zmluvu, ktorej obsah účastník - spotrebiteľ nemôže objektívne ovplyvniť. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ si uplatňuje identické nároky, pričom sám argumentuje, že v prípade nároku na zaplatenie sankčného úroku ide podľa povahy tohto nároku o zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu pritom možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 2 Obč. zák.). S ohľadom na uvedené je neprípustné, aby navrhovateľ postupoval pri uzatváraní zmluvy tak, že len odkazuje na všeobecné podmienky (resp. Sadzobník poplatkov). Súd dodal, že samotné označenie „sankčný úrok“ je spôsobilé vniesť ďalšiu neistotu do právnych vzťahov

medzi účastníkmi, keďže priemerný spotrebiteľ si vôbec nemusí byť vedomý, o akú povahu nároku v skutočnosti ide (či ide o riadny úrok alebo o zmluvnú pokutu). Navrhovateľ ako silnejší subjekt je povinný sa v zmluvných dojednaniach podobných nejasností vyvarovať.

O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť nahradiť ich navrhovateľovi, a to v čiastke 16,50 eur z titulu súdneho poplatku a v čiastke 58,16 eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. I keď navrhovateľ nebol úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, jeho neúspech bol len nepatrný - v časti sankčného úroku ( ).

Proti tomuto rozsudku, čo do zamietnutia návrhu v časti sankčného úroku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

S poukazom na ust. čl. I. bod 2., 3., 4. a 6. Všeobecných obchodných podmienok namietal, že odporkyni boli ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok známe. Keďže navrhovateľ vypovedal zmluvu listom zo dňa 24.2.2011, odporkyňa bola oboznámená jednak s tým, že jej bude zrušený účet, jednak s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Sadzobník poplatkov, ktorý bol do spisu založený, obsahuje v časti E) Depozitné produkty - ostatné produkty, bod 1.E.4 Sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20,00 % p.a. Vzhľadom na uvedené je nárok o zaplatenie sankčného úroku vo výške 20,00 % p.a. oprávnený.

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení , (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná k úhrade istiny vo výške 45,44 eur) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa ,

Odvolateľ nenamietal záver súdu prvého stupňa, že vzťah založený medzi účastníkmi Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 11.12.2008 je primárne vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom - spotrebiteľským vzťahom. Rovnako odvolateľ nespochybňoval ani hodnotenie podstaty sankčného úroku ako zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. Obč. zák.

Nadväzne sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na neplatnosť dohody o sankčnom úroku, keďže tento bol len predmetom úpravy Sadzobníka poplatkov a nie priamo obsiahnutý v zmluve, z ktorej odvodzoval odvolateľ svoj nárok. V prípade tzv. sankčného úroku sa jednalo v podstate o zmluvnú pokutu, na platné dojednanie ktorej sa vyžaduje písomná forma (§ 544 ods. 2 Obč. zák.). Písomná forma však nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné podmienky alebo sadzobníky (ako tomu bolo v prejednávanej veci) a podobne. Takáto forma je totiž zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute (sankčnom úroku) obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu dohody a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Neobstoja preto námietky odvolateľa, ktorý poukazoval na možnosť dojednať časť zmluvy odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Tie totiž mohli síce dokresliť vzťahy medzi účastníkmi, nie však zakotviť tak dôležitý inštitút, ako je zmluvná pokuta. Navyše je nutné poukázať na neprijateľný spôsob zmeny Sadzobníka poplatkov (jeho súčasťou bol aj sporný sankčný poplatok), keď podľa bodu I.6. Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko a.s. banka (navrhovateľ) má právo meniť Sadzobník poplatkov. Z uvedeného je celkom zrejmé, že poplatky neboli v danom vzťahu výsledkom dohody účastníkov, ale jednostranne prejavenej vôle navrhovateľa.

Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca nenamietal. Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania ( ), preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť odporkyni jej trovy. Nakoľko si však odporkyňa predmetný procesný nárok neuplatnila ( ) a vlastne jej ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom navrhovateľa nevznikli, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol súhrnným výrokom tak, že ich náhradu účastníkom (žiadnemu z nich) nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.