Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/108/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2014, v trestnej veci obžalovaného K. V. a spol., pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.3 Tr.zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., o odvolaniach obžalovaných K. V. C. E. V. a prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. sp.zn. 19.8.2013 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. z 19. augusta 2013 boli obžalovaní K. V. C. E. V. uznaní vinnými zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.3 Tr.zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., ktorého sa mali dopustiť v podstate tak, že

ako osoby oprávnené konať za spoločnosť M. H., R..K..S.., so sídlom O. XXX/XX, F. - G. P., v dobe od 1.1.2010 do 12.11.2010 Y. F., X. E. V. Č.. XX, v predajni spoločnosti M. H., R..K..S.. prevzali od spoločnosti H. R., R..K..S.. R. R. R. XX, L. L. tovar - bicykle a cyklistické potreby za účelom jeho predaja v zmysle Komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 5.6.2007 medzi H. R., R..K..S.., ako komitentom a M. H., R..K..S.., ako komisionárom, takto prevzatý tovar ďalej predali, pričom jeho predaj spoločnosti H. R., R..K..S.., v zmysle Komisionárskej zmluvy neoznámili, ani cenu tohto predaného tovaru spoločnosti H. R., R..K..S.., neuhradili, čím spoločnosti H. R., R..K..S.., R. R. R. XX, L. L., spôsobili škodu vo výške 57.369,97 €.

Za to súd obžalovanému K. V. podľa § 213 ods.3 Tr.zák., § 38 ods.2, ods.3, § 36 písm.j/ Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov.

Podľa § 51 ods.1 Tr.zák. súd výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods.2 Tr.zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.

Obžalovanému E. V. súd podľa § 213 ods.3 Tr.zák., § 38 ods.2, ods.3, § 36 písm.j/ Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov.

Podľa § 51 ods.1 Tr.zák. súd výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods.2 Tr.zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.

Podľa § 51 ods.2, § 51 ods.4 písm.c/ Tr.zák. súd uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia poškodenej strane H. R., R..K..S.., R. XX, L. L., spôsobenú škodu vo výške 48.018,97 €.

Podľa súd odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú spoločnosť H. R., R..K..S.. na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami obžalovaných a prokurátora okresnej prokuratúry. Obžalovaní podané odvolanie odôvodnili prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Jolany Fuchsovej. Úvodom podaného odvolania obžalovaní opísali skutok, pre ktorý bola na nich podaná obžaloba s tým, že z jeho obsahu je možné dôvodiť, že spreneveriť mali peniaze utŕžené za predaj bicyklov. Ako to vyplýva z namietaného rozsudku, súd po celý čas konal a aj rozhodol o inom skutku, než pre ktorý bola podaná obžaloba, a to preto, lebo na strane 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že cudzou vecou, ktorú mali spreneveriť boli bicykle. Táto okolnosť postačuje na záver o nepreskúmateľnosti rozsudku a jeho úplnej svojvôli. Pre uvedené je potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť. V ďalšej časti sa obžalovaní podrobne zaoberali obsahom uzavretej zmluvy s poškodeným z 5.6.2007. Táto zmluva mala byť zmluvou innominátnou a v zmysle jej obsahu podaná obžaloba netvrdí, že k predaju bicyklov nedošlo, keď zo samotnej skutkovej vety jasne vyplýva, že tovar, teda bicykle predali. Cudzou vecou v zmysle stíhaného trestného činu mali byť bicykle a dokazovanie malo byť správne zamerané k zisteniu ich osudu. K sprenevere bicyklov mohlo dôjsť len vtedy, ak by tieto boli vo vzťahu k obžalovaným cudzou vecou a zároveň, ak by s nimi bolo nakladané v rozpore s účelom zmluvy z 5.6.2007, teda ak by napríklad tieto bicykel neboli v skutočnosti predané alebo boli predané inde, ako v priestoroch predajne, teda načierno. Okresný súd nielenže konal o inom skutku, navyše aj celkom nesprávne aplikoval ustanovenie zmluvy z 5.6.2007 o tzv. výhrade vlastníctva. Tento inštitút je upravený v ustanovení a pri ustanoveniach o kúpnej zmluve. V prípade zmlúv, či u pomenovaných alebo nepomenovaných, účelom ktorých je predaj tovaru tretím osobám, sú ustanovenia o výhrade vlastníckeho práva v rozpore s elementárnou logikou a účelom týchto zmlúv a ako také sú tieto ustanovenia absolútne neplatné. Tento záver vyplýva z teórie obchodného práva. Je preto zrejmé, že v prípade predaja tovaru tretím osobám - zákazníkom nie je reálne možné uplatňovať výhradu vlastníckeho práva tak, ako bola upravená v bode 3/ písm.h/ zmluvy z 5.6.2007, nakoľko zákazník, ktorý si tovar - bicykel v predajni kúpil, odchádza z predajne po zaplatení tovaru s týmto tovarom ako jeho vlastník, keďže práve to bolo účelom zmluvy, predávať bicykle tretím osobám. Iný výklad by viedol jednak k tomu, že všetci ľudia, ktorí kúpili v predajni bicykle, užívali tieto do doby predloženia hlásenia komisionára o stave predaja a do úplného uhradenia ceny predaného tovaru v mylnom domnení, že sú ich vlastníkmi, ako aj k tomu, že splnením samotného účelu zmluvy z 5.6.2007, teda predajom bicyklov tretím osobám sa ako predajcovia mali zakaždým dopustiť trestného činu sprenevery. Takýto výklad je neudržateľný. Ak by odvolací súd mal za to, že obžaloba obžalovaným kladie za vinu spreneveru bicyklov, je potrebné ich spod obžaloby oslobodiť, nakoľko takýto skutok sa nestal ( ), keďže všetky bicykle riadne predali a nič také dokázané, ani dokazované nebolo. Obžalovaní opakovane poukázali v odôvodnení na skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodol o inom skutku a pokiaľ poškodenému nevyplatili peniaze z tržieb za predaj bicyklov, nemohlo ísť o trestný čin sprenevery, nakoľko utŕžené peniaze neboli cudzou vecou. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie , ktorý upravuje obsah komisionárskej zmluvy. Podľa veta prvá k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Zmluva z 5.6.2007 uzavretá s poškodeným obsahovala ustanovenie, podľa ktorého komisionár (M. H., R..K..S..) sa zaviazala, že zriadi vo vlastnom mene pre komitenta (H. R., R..K..S..) na svoj účet predaj tovaru uvedeného v kúpnej zmluve/faktúre. Pre uvedené citované ustanovenia nešlo v uzavretej zmluve s poškodeným o komisionársku zmluvu podľa . Obžalovaní uviedli, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si riadne splnili a cudziu vec, ktorou mali byť bicykle, predali tretím osobám. Peniaze utŕžené z predaja patrili spoločnosti M. H., R..K..S.., a preto nebol splnený základný zákonný predpoklad pre spreneveru, nakoľko v prípade ich trestného stíhania absentuje cudzia vec. Poškodeným bol o zlej finančnej situácii spoločnosti M. H., R..K..S.. včas informovaný a napriek tejto skutočnosti ich ďalej povzbudzoval k predaju zverených bicyklov. Do spoločnosti na zlepšenie finančnej situácie mal vstúpiť podnikateľ H. F., ktorý mal mať zároveň vedomosť o tom, že poškodený vedel o

nenahlasovaní predaných bicyklov a s takýmto postupom aj súhlasil. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd odmietol svedka H. F. vypočuť, nebolo možné v prvostupňovom konaní takéto tvrdenia preukázať. Ďalším nedostatkom prvostupňového konania je fakt, že súd odmietol nariadiť znalecké dokazovanie z odvetvia účtovníctva za účelom zistenia príjmov a výdavkov spoločnosti M. H., R..K..S.., z čoho by vyplynulo, že príjmy boli použité na úhradu výdajov súvisiacich s podnikaním a že z predaných bicyklov bolo spoločnosti M. H., R..K..S.. nahlásených a zaplatených toľko kusov, koľko bolo možné zaplatiť pri súčasnej úhrade režijných nákladov, ktoré boli vo výške viac ako 6.000,- Eur mesačne, keďže túto skutočnosť okresný súd z pohľadu trestného činu sprenevery považoval za irelevantnú.

V prípade, že by bola okresným súdom obhajoba na základe týchto skutočností preverená, musel by dospieť k záveru, že peniaze utŕžené z predaja bicyklov boli ako podnikatelia oprávnení zahrnúť do finančných prostriedkov vedených na účte v banke za účelom uhrádzania platieb súvisiacich s ich podnikaním. Taktiež by zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že obžalovaní nahlasovali predaj bicyklov poškodenému v počte, ktorý boli po odrátaní výdavkov schopní uhradiť. Za tejto situácie je podľa názoru obžalovaných potrebné rozhodnúť o ich oslobodení spod podanej obžaloby, nakoľko pre absenciu cudzej veci alebo úmyslu, skutok nie je trestným činom, a to podľa

Pokiaľ prvostupňový súd rozhodol o náhrade škody vo výške 48.018,97 €, táto nezodpovedá skutočnému zostatku ich dlhu voči poškodenému, ktorý ku dňu podaného odvolania činí 46.871,93 €. O tejto skutočnosti obžalovaní predložili výpisy z účtu, z ktorých podľa ich názoru vyplýva, že poškodenému uhradili sumu 7 x 1563,- € a dodatok k notárskej zápisnici z 31.3.2011, z ktorého vyplýva suma po zápočte v bode 1/ notárskej zápisnice, ktorá v konečnom dôsledku činí 1.773,07 €. Teda z celkového dlhu uznaného v notárskej zápisnici v sume 59.586,- € uhradili 12.714,07 € a poškodenému dlhujú sumu 46.871,93 €.

Zároveň spochybnili správnosť a zákonnosť výroku súdu o náhrade spôsobenej škody, nakoľko o škode už bolo rozhodnuté v inom konaní, keďže poškodený - H. R., R..K..S.., disponuje s vykonateľnou notárskou zápisnicou z 11.2.2011 na sumu 82.824,- €, ktorá je exekučným titulom, nakoľko sa v bode 2/ suma 59.586,- € týka rovnakého titulu, teda dlhu za odobratý a následne predaný tovar. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie , ktorý upravuje oprávnenie poškodeného na uplatnenie nároku na náhradu škody, pričom v sa uvádza, že návrh podľa ods.3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občiansko-súdnom konaní alebo v inom príslušnom konaní. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 27.9.2012, ktorým nebolo vyhovené nároku poškodeného na zaistenie majetku a majetkových práv obžalovaného - spoločníka a konateľa právnickej osoby, práve s poukazom na to, že o jeho nároku bolo rozhodnuté v občianskom súdnom konaní právoplatnými platobnými rozkazmi, pričom tak, ako v prípade ich vykonateľnej notárskej zápisnice, oprávneným subjektom v týchto platobných rozkazoch bola právnická osoba. Krajský súd v Košiciach skonštatoval, že vzhľadom na existenciu právoplatných exekučných titulov - platobných rozkazov, o nároku poškodeného na náhradu škody bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní.

Prokurátor okresnej prokuratúry podal odvolanie smerujúce proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola obžalovaným podľa § 51 ods.2 Tr.zák. určená skúšobná doba v trvaní 36 mesiacov, a to pri podmienečnom odložení trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51 ods.1 Tr.zák. Prokurátor v tejto súvislosti poukázal na výšku spôsobenej škody pri stíhanom trestnom čine, pričom uložená skúšobná doba by podľa jeho názoru mala takéto kritérium spáchaného trestného činu zohľadňovať a z tohto dôvodu by mala byť prísnejšia. Navrhol preto napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd obžalovaným sám uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 60 mesiacov, bez zmeny výrokov o vine a o náhrade škody.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo po splnení zákonných podmienok v neprítomnosti E. V., obžalovaný v zastúpení svojej obhajkyne zotrvali na písomných dôvodoch podaného odvolania. Dôvody podaného odvolania doplnili v tom smere, že na spoločnosť M. H., R..K..S.. bol vyhlásený konkurz a táto neexistuje, pričom konkurzné konanie s výmazom z registra obchodných spoločností prebehlo po dátume podaného odvolania. V prípade, že by krajský súd dospel k záveru o vine obžalovaných, navrhli podané odvolanie prokurátora týkajúce sa uloženého trestu zamietnuť.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť odvolaniu prokurátora okresnej prokuratúry a odvolania obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaniu povinnosť podľa zistil, že odvolanie obžalovaných a prokurátora okresnej prokuratúry boli podané oprávnenými osobami a včas v lehote stanovenej v V zmysle ustanovenia , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že odvolania obžalovaných boli sčasti dôvodné.

Pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania a dôvodov podaného odvolania krajský súd považoval za potrebné uviesť, že obžalovaní spáchanie žalovaného trestného činu popreli. V prípravnom konaní využili svoje zákonné právo a odmietli vypovedať, pričom obžalovaný K. V. v prípravnom konaní vypovedal dňa 13.7.2012. Na hlavnom pojednávaní obžalovaní na svoju obhajobu uviedli v podstate totožné skutočnosti, ktoré boli obsahom podaného odvolania. Poškodeného o zlej finančnej situácii v inkriminovanom čase informovali a tento ich napriek upovedomeniu povzbudzoval k ďalšiemu predaju bicyklov. Pri chýbajúcich bicykloch na predajni, zistený stav nespochybnili, výsledkom čoho bola notárska zápisnica o uznaní dlhu z 11.2.2011. Získané a neodvedené finančné prostriedky z predaja bicyklov použili na svoju podnikateľskú činnosť a takýmto spôsobom sa snažili vytvoriť zisk, z ktorého by uhradili vzniknuté záväzky.

V trestnom stíhaní bol tak, ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní vypočutý poškodený A.. E. Š., ktorý obsahom svojich výpovedí nepotvrdil tvrdenia obžalovaných. O predaji bicyklov a neodvádzaní finančných prostriedkov spoločnosti H. R., R..K..S.., v ktorej bol spoločníkom a konateľom, nevedel a tvrdenia o opaku označil za lož. V žiadnom prípade obžalovaných nepovzbudzoval k predaju bicyklov, a to za situácie, že by za už predaný tovar neodviedli spoločnosti H., R..K..S.. príslušné finančné čiastky. Spolupráca s obžalovaným prebiehala v predchádzajúcom období, teda od roku 2007 korektným spôsobom a problémy pri predaji tovaru nastali až v roku 2010. Do uvedeného obdobia neboli z jeho strany zaznamenané žiadne vážne nedostatky a menšie nezrovnalosti sa riešili operatívne, a to k spokojnosti obidvoch zmluvných strán. Poškodený na obsahu svojej výpovedi zotrval aj pri vykonanej konfrontácii s obžalovaným E. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.7.2013.

Ku skutočnostiam dokumentujúcim predaj bicyklov a neodvedenia financií, boli v trestnom stíhaní vypočutí aj zamestnanci spoločnosti H., R..K..S.., a to svedkyňa K.. A. Š., ako i svedok O. Z.. Títo svedkovia potvrdili skutočnosti, ktoré uviedol poškodený a v zmysle ktorých k nezrovnalostiam súvisiacim z predajom bicyklov spoločnosťou M. H., R..K..S.. došlo až v roku 2010. Stav, v zmysle ktorého na predajni chýbal tovar bez odvedenia, resp. zaplatenia príslušných finančných prostriedkov, bol zistený pri vykonanej inventúre za rok 2010.

K obchodnej činnosti spoločnosti M. H., R..K..S.. v rozhodnom období bol vypracovaný znalecký posudok znalkyne z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva - A.. C. L.. V zmysle jeho záverov je zrejmé, že celková výška rozdielu medzi evidovaným a skutočným stavom tovaru bola vo výške 57.396,97 €. V priebehu roka 2011 spoločnosť M. H., R..K..S.., F. uhradila sumu 9.378,- € a tým hodnota rozdielu medzi evidovaným a skutočným stavom tovaru vo finančnom vyjadrení po odpočítaní úhrady bola 48.018,97 €.

Po starostlivom vyhodnotení uvedených dôkazov krajský súd v odvolacom konaní zistil, že v doposiaľ vykonanom trestnom stíhaní nebola riadnym spôsobom preverená obhajoba obžalovaných. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby prvostupňový súd zákonným spôsobom vypočul svedka H. F.. Tento svedok by mal podľa udania obžalovaných, potvrdiť vedomosť poškodeného A.. E. Š. o stratovom podnikaní v spoločnosti M. H., R..K..S.. v roku 2010. Napriek tejto skutočnosti mal ako komitent trvať na ďalšom predaji bicyklov, ktoré boli jeho vlastníctvom, a to aj za stavu, že mu po ich predaji neboli vyplatené príslušné finančné prostriedky zo strany obžalovaných.

Ďalej bude potrebné v trestnom stíhaní preveriť obhajobu obžalovaných v tom smere, že finančné prostriedky, ktorých súhrn tvorí škodu pri žalovanom trestnom čine, boli výlučným spôsobom použité len na ďalšie podnikanie, resp. zabezpečenie chodu spoločnosti M. H., R..K..S.. Z dostupných dokladov je potrebné znalcom z odboru účtovníctva vykonať znalecké dokazovanie k spôsobu hospodárenia spoločnosti M. H., R..K..S.. v rozhodnom období, t.j. v roku 2010. Znalecké dokazovanie v tomto smere musí dostatočným spôsobom ozrejmiť výdaje spoločnosti obžalovaných, ako i získané príjmy a stanoviť medzi nimi určujúci pomer.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania ohľadne spôsobenej a uhradenej škody, prvostupňový súd musí na základe predložených výpisov z účtov, ako i ďalších dokladov ustáliť jej presnú výšku, pričom sa musí zaoberať aj ustanovením Podľa tohto ustanovenia návrh podľa nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občiansko-súdnom konaní alebo v inom príslušnom konaní. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný spolu s poškodeným spísali v konaní pred notárom notársku zápisnicu z 11.2.2011 o vyhlásení povinnej osoby o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa Exekučného poriadku. Prvostupňovému súdu preto prináleží povinnosť preskúmať takýto exekučný podklad, ktorý by mohol vykazovať znaky rozhodnutia o nároku na náhradu škody v inom príslušnom konaní tak, ako je to uvedené v ustanovení K podanému odvolaniu obžalovaných ohľadne spôsobenej škody a uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 27.9.2012, odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie nie je na tunajšom súde evidované. Z tohto dôvodu sa krajský súd s jeho obsahom v ďalšom konaní nemohol zaoberať.

V konaní pred okresným súdom bude potrebné zabezpečiť aj listinné dôkazy, svedčiace o spôsobe zániku spoločnosti M. H., R..K..S.. a vysporiadaní jej záväzkov, resp. priebehu konkurzného konania. V prípade, že prvostupňový súd dospeje k záveru o vine obžalovaných, bude potrebné, aby sa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zaoberal aj argumentmi prokurátora o jeho primeranosti.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností teda dospel k záveru, že sú dané dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa , Po zrušení napadnutého rozsudku odvolací súd podľa , s poukázaním na to, že vo veci treba po doplnení dokazovania urobiť nové rozhodnutie, vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vysloví vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva.

Preto krajský súd o odvolaní obžalovaných a prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.