Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-1281-2022.pdf
PDF · 88.45 KB
Case nature
Subarea
32Ek/1281/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, právne zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., IČO 47 239 921, so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, proti povinnému 1/.: A.. G. L., X.. XX.XX.XXXX, L. B. XXXX/XXA, XXX XX H., povinnému 2/: K. L., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX Š.-R. o vymoženie 222,90 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivan Polák, so sídlom exekútorského úradu Potočná 15, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 311EX 661/22, o návrhu povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivan Polák, so sídlom exekútorského úradu Potočná 15, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 311EX 661/22 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.04.2022 domáhal od povinných vymoženia 222,90 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Senica, sp. zn. 9Csp/27/2021 zo dňa 22.06.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Senica, sp. zn. 9Csp/27/2021 zo dňa 20.10.2021. Povinní sú právnymi nástupcami žalovanej: H. L., X.. XX.XX.XXXX, X. L. Š. XXXX/XX, Š.-R..
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho JUDr. Ivan Polák vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1281/2022 zo dňa 16.05.2022 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122309134.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 311EX 661/22.
3. Povinný v 1. rade podal v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinní sú zaviazaní na plnenie z exekučného titulu ako dedičia po poručiteľke: H. L., X.. XX.XX.XXXX, X. L. Š.Ú. XXXX/XX, Š.-R.. Dedičské konanie prebehlo a bolo právoplatne ukončené dňa 06.10.2021. Vzhľadom k tomu, že exekúcia v prospech oprávneného nebola prihlásená do dedičského konania a nebola priznaná k dátumu ukončenia dedičského konania po poručiteľke, povinný v 1. rade preto považuje finančné plnenie vo veci exekúcie č. 311EX 661/22 za neoprávnené a žiada o zastavenie exekúcie.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Povinný vo svojom návrhu neuviedol žiaden zo zákonných dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že nárok oprávneného je uplatnený v súlade s Ústavou SR a príslušnými právnymi predpismi, najmä § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP). Podotýka, že Okresný súd Senica postupoval v súdnom konaní sp. zn. 9Csp/27/2021 v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 CSP, keď v konaní pokračoval s dedičmi pôvodnej žalovanej, čo bolo možné jedine spôsobom, že súd počkal na právoplatné uznesenie o dedičstve. Oprávnený má za to, že námietky mal povinný v 1. rade uplatniť v súdnom konaní sp. zn. 9Csp/27/2021 a nie v exekučnom konaní, ktoré slúži na výkon právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
Povinný v 1. rade však v súdnom konaní sp. zn. 9Csp/27/2021 žiadne námietky nevzniesol. Na základe uvedeného oprávnený žiada, aby súd návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
10. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
12. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
13. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
14. Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
15. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
16. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
17. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
18. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.
19. Podľa § 197 CMP, súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.
20. Podľa § 198 ods. 1 CMP, ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada.
21. Podľa § 200 ods. 1 CMP, na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.
22. Podľa § 203 ods. 1 písm. e) CMP, súd v uznesení o dedičstve potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
23. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
24. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia, resp. iného rozhodnutia alebo listiny v zmysle § 45 ods. 2 Exekučného poriadku, byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
25. Exekučný poriadok umožňuje povinnému v rámci exekučného konania uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
26. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že pohľadávka oprávneného voči povinným je neoprávnená z dôvodu, že nebola prihlásená do dedičského konania exekučný súd uvádza, že pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). V praxi však nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva na inú fyzickú alebo právnickú osobu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu).
27. Je nesporné, že platobný rozkaz Okresného súdu Senica, sp. zn. 9Csp/27/2021 zo dňa 22.06.2021 uložil žalovanej H. L., X.. XX.XX.XXXX, X. L. Š. XXXX/XX, Š.V.-R. povinnosť zaplatiť pohľadávku oprávnenému. Vzhľadom na to, že sa zásielka vrátila ako nedoručená, z dôvodu úmrtia žalovanej, súd ďalej zisťoval, či sú splnené podmienky pre pokračovanie v konaní. V predmetnej veci mal Okresný súd Senica z úmrtného listu preukázané, že žalovaná MÁ. L., X.. XX.XX.XXXX, L. Š.-R., Š. XXXX/XX, B. G. XX.XX.XXXX a z uznesenia súdu sp. zn. 7D/111/2021 zo dňa 06.10.2021, právoplatného dňa 06.10.2021 súd zistil, že dedičské konanie je právoplatne skončené a dedičmi sú dcéra poručiteľky: A.. G. L., K.. L., X.. XX.XX.XXXX, L. H., B. XXXX/XXA a syn poručiteľky K. L., K.. L., X.. XX.XX.XXXX, L. Š.-R.. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Senica vydal uznesenie, sp. zn. 9Csp/27/2021 zo dňa 20.10.2021, ktorým rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi po poručiteľovi ako s účastníkmi konania na strane žalovaného. Súd pre úplnosť dodáva, že v prípade ak povinný z akéhokoľvek dôvodu považuje pohľadávku oprávneného za neoprávnenú, táto skutočnosť mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu, teda v základnom konaní, avšak povinní túto možnosť nevyužili. S prihliadnutím na túto skutočnosť a na to, že povinní si svoju povinnosť ustanovenú rozhodnutím súdu neplnili oprávnený následne nemal inú možnosť ako návrhom na vykonanie exekúcie iniciovať začatie exekučného konania voči dedičom po poručiteľovi, ktorý v exekučnom konaní vystupujú v procesnom postavení povinných.
28. Exekučný súd k námietke povinného v 1. rade, že pohľadávka oprávneného nebola prihlásená a priznaná v rámci dedičského konania uvádza, že v rámci konania o dedičstve koná a rozhoduje notár ako súdny komisár na základe poverenia súdu, ktorého úlohou je vykonať všetky potrebné úkony tak, aby boli splnené predpoklady pre skončenie konania. Ide predovšetkým o zistenie tých skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre vymedzenie okruhu oprávnených dedičov a zistenie rozsahu a stavu dedičstva po poručiteľovi. Za týmto účelom notár zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis, pričom pod pojmom majetok je potrebné rozumieť všetky aktíva a pod pojmom dlhy, je potrebné rozumieť všetky pasíva poručiteľa. Následne na základe súpisu aktív a pasív poručiteľa sa určí všeobecná hodnota majetku, výška dlhov a čistá hodnota dedičstva. Pri prejednaní dedičstva však môže dôjsť k spornosti ohľadom majetku, príp. dlhov poručiteľa v čoho dôsledku sa pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na sporné aktíva a pasíva neprihliada.
29. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že Občiansky zákonník pri úprave dedičského práva vychádza zo zásady, že dedič, resp. dedičia nadobúdajú dedičstvo ipso iure a teda okamihom poručiteľovej smrti. Inak povedané, dedenie je založené na tom princípe, že majetok, majetkové práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na právnych nástupcov (dedičov) priamo zo zákona okamihom smrti poručiteľa. Týmto okamihom prechádza na dedičov nielen majetok poručiteľa, ale aj jeho dlhy za predpokladu, že smrťou poručiteľa nezanikli. Dedičia teda vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa, čím priamo zo zákona dochádza k zmene v osobe oprávneného, resp. zaviazaného subjektu v majetkovoprávnych vzťahoch. Dedič tak vstupuje do majetkových práv a povinností poručiteľa, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, či o záväzkoch poručiteľa má alebo nemá vedomosť. V záujme právnej istoty v rámci úpravy prechodu majetkových práv a povinností poručiteľa na dedičov sa v rámci dedenia uplatňuje princíp súdnej ingerencie čo znamená, že súd v konaní o dedičstve svojím rozhodnutím potvrdí to, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu. Povinní teda v rámci konania o dedičstve nadobudli nielen poručiteľove aktíva ale okamihom poručiteľovej smrti nadobudli aj poručiteľove dlhy a teda zodpovedajú za záväzok poručiteľa voči oprávnenému.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
32. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.