Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-18-2013.pdf
PDF · 102.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu C.. P. M. C. F. F. R., V. X. M., M. Č..XX, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Kissom, Pražská č.2, Košice, proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č.8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-220-2012 zo dňa 27.12.2012, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-220/2012 z 27.12.2012 ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Košice-okolie, Okresný dopravný inšpektorát Košice-okolie č. ORPZ-KS-ODI2-P-89/2012 zo dňa 11.10.2012 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do rúk advokáta JUDr. Ladislava Kissa, Pražská č.2, Košice, trovy právneho zastúpenia v sume 205,67 eur a iné trovy konania v sume 35,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou z 28.02.2013 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 01.03.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-220/2012 zo dňa 27.12.2012, ktorým žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstvo Policajného zboru Košice- okolie, Okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-KS-ODI2-P-89/2012 zo dňa 11.10.2012.
Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.1 písm.g/ zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil porušením ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukázaním na ustanovenie § 137 ods.2 písm.c/ tohto zákona tým spôsobom, že dňa 06.01.2012 sa v čase o 16.10 hod. spoluzavinil dopravnú nehodu tak, že ako vodič osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia ev.č. M.-XXXDA premával po štátnej ceste III. triedy v smere od centra obce Nižný Klatov smerom na mesto Košice, kde v chatovej časti na konci obce zašiel s vozidlom viac do stredu komunikácie, kde ľavým spätným zrkadlom narazil do ľavého spätného zrkadla oproti idúceho motorového vozidla značky Škoda Octavia ev.č. M.-XXXCH, ktoré riadil vodič U. I., ktorý s vozidlom taktiež zašiel do stredu komunikácie. Podľa § 22 ods.2 zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150,- eur.
Správny orgán prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie výpoveďou žalovaného na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 11.10.2012 a výsledkami vykonaného dokazovania. Žalobca dňa
11.10.2012 zotrval na svojej pôvodnej výpovedi zo dňa 15.03.2012, v ktorej uviedol, že nie je si vedomý dopravného priestupku, pretože celou plochou motorového vozidla bol vo svojom jazdnom pruhu a predchádzajúcim dvom vozidlám jazdiacim v ľavom jazdnom pruhu v protismere, z ktorých jedno bolo terénne a druhé dodávkové vozidlo sa vyhol bez problémov. Poprel, aby s motorovým vozidlom zašiel viac do stredu komunikácie, pretože k tomu nemal žiaden dôvod. Pred ním jazdilo osobné motorové vozidlo vo vzdialenosti minimálne 20 metrov. Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán prihliadol na skutočnosť, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2001 a má evidovaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej v premávke, ktorého sa dopustil 06.04.2012. Poukázal na odlišné výpovede svedkov. Svedok U. Y. dňa 09.01.2012 uviedol, že 06.01.2012 v čase okolo 16.10 hod. ako vodič riadil osobné motorové vozidlo z obce Hýľov do Košíc, pričom jazdil v kolóne troch motorových vozidiel, on bol v poradní tretí. Pred ním idúce osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia s košickým evidenčným číslom, pričom v obci Nižný Klatov v časti záhradkárskej lokality pri míňaní sa s oproti idúcimi motorovými vozidlami prešlo ľavou časťou za stredovú čiaru po tom, čo sa minulo s prvým vozidlom a následne došlo k poškodeniu spätného zrkadla tohto vozidla. Upresnil, že ľavé kolesá pred ním idúceho motorového vozidla išli po stredovej čiare. Túto výpoveď správny orgán prvého stupňa hodnotil tak, že z nej vyplýva, že žalobca svojou jazdou po stredovej čiare musel jednoznačne svojim spätným zrkadlom zasahovať do jazdného pruhu proti idúceho vozidla U. I.. Správny orgán prvého stupňa reprodukoval výpoveď svedka U. P. zo dňa 30.01.2012, v ktorej menovaný uviedol, že ako spolujazdec sa viezol na prednom sedadle vedľa vodiča v osobnom motorovom vozidle, ktoré viedol M. U. v smere od Košíc na obec Nižný Klatov. Jazdili v kolóne motorových vozidiel. Pred ním išlo motorové vozidlo značky Škoda Octavia čiernej farby. Po prejdení tiahlej zákruty a jazde na rovinke videl, ako vozidlo Škoda Octavia čiernej farby vykonalo taký manéver, že sa vysunulo vľavo a vrátilo sa späť do svojho jazdného pruhu. Zrážku obidvoch vozidiel nevidel. Na záver uviedol, že pretože v týchto miestach nie je široká cesta, svedkovi sa javilo, že vozidlo jazdiace pred ním prešlo cez stredovú čiaru do protismeru.
Správny orgán prvého stupňa ďalej zreprodukoval výpoveď svedka M. U. zo dňa 30.01.2012, ktorý uviedol, že ako vodič viedol osobné motorové vozidlo v smere od Košíc na obec Nižný Klatov, pričom jazdil v kolóne motorových vozidiel. Pred ním jazdili tri osobné motorové vozidlá, pričom prvé vozidlo bolo Škoda Octavia čiernej farby combi. Po prejdení tiahlej zákruty sa dostal na rovinku, kde videl, ako vozidlo Škoda Octavia čiernej farby sa vysunulo do stredu cesty a následne sa zrazilo s oproti idúcim vozidlom, a to spätnými zrkadlami, pričom hneď sa vrátilo do svojho pruhu. Uviedol, že mal výhľad na celú ľavú polovicu vozidla Škoda Octavia čiernej farby. Na otázku vypočúvajúceho policajta uviedol, že vozidlá jazdiace pred ním jazdili cca v strede jazdného pruhu. K tejto výpovedi správny orgán prvého stupňa uviedol, že sú v nej zjavné rozpory, keď svedok na jednej strane tvrdí, že vozidlo Škoda Octavia čiernej farby sa vysunulo do stredu cesty a na druhej strane uvádza, že vozidlá idúce pred ním jazdili v strede jazdného pruhu. Preto podľa správneho orgánu prvého stupňa sa táto výpoveď rozchádza v tvrdeniach a je účelová.
Ako ďalší dôkaz hodnotil správny orgán prvého stupňa skutočnosť, že L.. L. M., spolujazdec žalobcu v čase dopravnej nehody, sa dňa 23.01.2012, t.j. 17 dní po dopravnej nehode dostavil na ODI Košice- okolie za účelom doplnenia vysvetlenia, ktoré poskytol 06.01.2012 a následne 28.01.2012 bol v denníku Korzár uvedený inzerát o žiadosti vodiča tmavej Octavie, aby sa prihlásil svedok tejto dopravnej nehody. Ak týmto svedkom podľa správneho orgánu prvého stupňa mali byť M. U. R. U. P., tak títo svedkovia mali možnosť sa bezprostredne hneď po tejto udalosti prihlásiť na ODI Košice-okolie, resp. nechať žalobcovi hneď na mieste nehody telefonický kontakt a nie až 24 hodín po dopravnej nehode. Správny orgán vníma túto skutočnosť - podanie inzerátu a prihlásenie sa uvedených svedkov ako účelovú skutočnosť v snahe vyhnúť sa potrestaniu za spáchaný priestupok.
Správny orgán prvého stupňa v závere rozhodnutia uviedol, že pribratie znalca z odboru dopravy považoval za neúčelné, pretože na mieste dopravnej nehody neboli nájdené a zaistené také stopy, z ktorých by znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. Boli zdokumentované len úlomky z vozidiel, ktoré sa nachádzali po celej šírke vozidla a vzhľadom na frekventovanosť premávky mohlo dôjsť k ich posunutiu. Uvádzané vzdialenosti vodičmi a svedkami medzi jednotlivými vozidlami sú len subjektívne a v skutočnosti tieto vzdialenosti mohli byť úplné iné. Jedinou skutočnosťou, z ktorej sa dá vychádzať je, že z oboch strán išli kolóny protiidúcich vozidiel a pred aj za vozidlami, medzi ktorými došlo k zrážke, boli ďalšie vozidlá, pokiaľ jedno z týchto vozidiel by išlo riadne pri pravom okraji vozovky, takto druhé vozidlo by muselo prejsť do proti smernej časti vozovky tak, že by došlo k stretu aj s iným vozidlom.
Z tohto je zrejmé, že obidva vozidla išli bližšie k stredovej čiare a nie pri pravom okraji vozovky, a teda nevyhýbali sa včas a v dostatočnej miere tak, ako to uvádza zákon o cestnej premávke. Z rovnakých dôvodov správny orgán považoval za neúčelné vykonať aj rekonštrukciu navrhnutú žalobcom.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím po zamietnutí odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Zotrval na skutkových zisteniach a ich právnom hodnotení správnym orgánom prvého stupňa. Reagoval na odvolacie dôvody žalobcu. Neakceptoval odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej správny orgán prvého stupňa nezaujal stanovisko k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania formou znaleckého dokazovania a vykonanie rekonštrukcie na mieste dopravnej nehody. Uviedol, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol, prečo do konania neprizval znalca, nevykonal rekonštrukciu dopravnej nehody a z čoho vychádzal pri svojom rozhodnutí o priestupku. Postup správneho orgánu prvého stupňa považoval za súladný s ustanovením § 34 ods.1 zákona o správnom konaní. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o porušení základných pravidiel správneho konania v zmysle § 3 zákona o správnom konaní. Uviedol, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach, pretože správny orgán prvého stupňa mu dal možnosť na ústnom pojednávaní o priestupku vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa zistil riadne skutkový stav a v rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o priestupku.
Žalovaný nesúhlasil s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej správny orgán prvého stupňa bez akýchkoľvek dôkazov vyhodnotil podanie inzerátu a prihlásenie sa svedkov M. U. R. U. P. ako účelovú skutočnosť. K tejto námietke žalovaný uviedol, že menovaní sa neprihlásili dobrovoľne na útvare policajného zboru po dopravnej nehode a nie sú uvedení ani v zázname o dopravnej nehode ako svedkovia. Prihlásili sa na inzerát v denníku Korzár, kde bolo uvedené súkromné telefónne číslo. Z uvedeného dôvodu aj žalovaný považoval ich výpoveď za účelovú. Žalovaný zaujal stanovisko aj k odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorého správny orgán prvého stupňa pri ukladaní sankcie mal prihliadnuť na zápis v evidenčnej karte vodiča - žalobcu zo dňa 06.04.2012, pretože k prejednávanému priestupku došlo dňa 06.01.2012. Žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca nemá v evidenčnej karte vodiča žiaden záznam o porušení pravidiel cestnej premávky. Správny orgán prvého stupňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia však bol povinný uviesť, že žalobca má jeden záznam v evidenčnej karte vodiča o porušení pravidiel cestnej premávky, pretože v čase prejednávania priestupku dňa 11.10.2012 tento záznam už bol vykonaný.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán prvého stupňa vytkol, že bez akýchkoľvek relevantných dôkazov spochybnil výpovede svedkov U. P. a M. U., ktorí vypovedali v jeho prospech, pričom ich výpovede ako ja výpoveď poškodeného JUDr. L. M. označili za účelové. Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval za nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán v súlade s pokynom odvolacieho orgánu - Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát uvedený v jeho predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.03.2012 mal vykonať dokazovanie pribratím znalca z odboru cestná doprava a vykonať rekonštrukciu. V záujme vykonania týchto dôkazov bol správny orgán prvého stupňa povinný určiť miesto zrážky vozidiel, pričom toto miesto doposiaľ nebolo zistené. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním zo strany správneho orgánu nebolo preukázané, že sa priestupku dopustil. Svojim konaním nijako neporušil a ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zákonom č. 315/1996 Z.z. Ďalej popísal priebeh dopravnej nehody zhodne s jeho výpoveďou na ústnych pojednávaniach o priestupku. Poprel, aby pri nejakom výsluchu povedal policajtovi, že na konci obce Nižný Klatov zašiel s vozidlom viac do stredu vozovky. To nie je pravda, a ani nemal dôvod, prečo by zachádzal do stredu komunikácie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že so žalobnými námietkami žalobcu sa vyporiadal už v napadnutom rozhodnutí. K žalobnej námietke týkajúcej sa nevykonania dokazovania znaleckým dokazovaním a rekonštrukciou dopravnej nehody uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z plánika z miesta dopravnej nehody, kde sú zakreslené úlomky plastu a spätného zrkadla a taktiež z vyhotovenej fotodokumentácie. To preukazuje, že policajt na mieste dopravnej nehody vykonal všetky potrebné úkony na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci. Tým, že účastníci konania premiestnili motorové vozidlá, ako to vyplýva z plániku a fotodokumentácie, nebolo
možné policajtom realizujúcim uvedenú dopravnú nehodu určiť miesto zrážky oboch vozidiel. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne zdôvodnil, prečo toto navrhované dokazovanie nebolo možné vykonať. Úradný záznam správneho orgánu prvého stupňa o konzultácii uvedeného dopravného priestupku zo znalcom z odboru cestná doprava je iba vysvetlením toho, prečo správny orgán prvého stupňa nepriznal znalca z odboru cestná doprava.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
V zázname dopravnej nehody zo dňa 06.01.2012 je popísaný priebeh dopravnej nehody zhodne s výrokom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V zázname nie sú uvedené vyjadrenia účastníkov dopravnej nehody - žalobcu a U. I.. Do záznamu sa vlastnoručne vyjadrili poškodení L.. L. M. - spolujazdec žalobcu, ktorý sa vyjadril, že nesúhlasí s verziou o vyhnutí sa ich motorového vozidla do stredu vozovky a R. I. - spolujazdkyňa vodiča U. I., ktorá nesúhlasila so záverom policajta o tom, že vošli do stredu vozovky, pretože išli vo svojom jazdnom pruhu. V zázname dopravnej nehody nie sú uvedení žiadni svedkovia dopravnej nehody.
Podľa zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 06.01.2012 je vzdialenosť od stredovej čiary po odtlačený sneh na okraji obidvoch jazdných pruhov 2,5 metra, pričom odtlačený sneh má šírku 0,4, resp. 0,5 metra. V grafickej časti zápisnice je uvedený smer jazdy osobných motorových vozidiel žalobcu a U. I., znázornené miesto nálezu úlomkov plastu a spätného zrkadla a predpokladané miesto zrážky osobných motorových vozidiel.
Podľa § 22 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
Podľa § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vodiči proti idúcich vozidiel sa vyhýbajú vpravo, včas a v dostatočnej miere. Ak sa nemôže bezpečne vyhnúť, prednosť v jazde je povinný dať ten vodič, na ktorého strane jazdy je prekážka alebo zúžená vozovka.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).
Podľa § 34 ods.5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 2 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Žalobca bol rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm.g/ zákona č. 372/1990 Zb. Tohto priestupku sa mal dopustiť tým, že porušil ustanovenie § 18 zákona č. 8/2009 Z.z., v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode. Ustanovenie § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. upravuje správanie sa vodičov protiidúcich vozidiel pri vyhýbaní sa ako aj ich povinnosti pri tejto dopravnej situácii v záujme toho, aby nedošlo k ich kolízii (povinnosť vodiča, na ktorého strane jazdy je prekážka alebo zúžená vozovka, dať prednosť v jazde vodičovi proti idúceho vozidla, ak sa mu nemôže bezpečne vyhnúť).
Správny orgán prvého stupňa protiprávnosť konania žalobcu pri predmetnej dopravnej nehode videl v tom, že žalobca zašiel s vozidlom viac do stredu komunikácie, kde ľavým spätným zrkadlom narazil do ľavého spätného zrkadla oproti idúceho motorového vozidla, ktorého vodič taktiež s vozidlom zašiel do stredu komunikácie. Z takto popísaného konania žalobcu nevyplýva jeho protiprávnosť a nie je z tohto popisu zrejmé, na základe čoho toto konanie správny orgán prvého stupňa kvalifikoval ako porušenie ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. Popis konania žalobcu je neurčitý a nie je z neho zrejmé, kde
sa žalobca v čase dopravnej nehody nachádzal, či bol celým objemom svojho motorového vozidla vo svojom jazdnom pruhu, resp. či svojim osobným motorovým vozidlom zasiahol do ľavého jazdného pruhu, v ktorom sa v protismere pohybovalo osobné motorové vozidlo vedené vodičom U. I.. Z dôvodov rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj z dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako bolo ustanovenie § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. aplikované a nevyplývajú z nich ani skutkové údaje o tom, že žalobca porušil povinnosť uvedenú v § 18 veta druhá zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. aby žalobca, v ktorého smere jazdy sa nachádzala prekážka alebo zúžená vozovka nedal prednosť v jazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu.
Obligatórnou obsahovou náležitosťou odôvodnenia správneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods.3 zákona o správnom konaní je aj uvedenie toho, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. Správne konanie je ovládané tzv. zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenou v ustanovení § 34 ods.5 zákona o správnom konaní. Hodnotenie dôkazov podľa vlastného uváženia správneho orgánu predstavuje myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán prijíma jedno tvrdenie a odmieta iné, pričom sa opiera o logické úsudky. Tejto zásade nezodpovedá postup správneho orgánu, ktorý jeden dôkaz prijíma a druhý protichodný dôkaz odmieta ako nevierohodný bez toho, aby uviedol relevantné dôvody, prečo neprihliadol na neakceptovaný dôkaz. Správny orgán prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia hodnotil svedecké výpovede svedkov U. Y., U. P. R. M. U.. Výpoveď svedka U. Y. zo dňa 09.01.2012, ktorý uviedol, že žalobca prešiel svojim osobným motorovým vozidlom ľavou časťou za stredovú čiaru, resp. ľavými kolesami sa pohyboval po stredovej čiare, hodnotil ako vierohodnú a potvrdzujúcu to, že žalobca svojou jazdou po stredovej čiare svojim spätným zrkadlom zasahoval do jazdného pruhu protiidúceho motorového vozidla riadeného U. I.. Svedecké výpovede U. P. R. M. U. zo dňa 30.01.2012, ktorí zhodne tvrdili, že osobné motorové vozidlo vedené U. I. sa vysunulo do stredu cesty, resp. prešlo cez stredovú čiaru do protismeru, hodnotil ako účelovú. Nevierohodnosť svedeckých výpovedí týchto svedkov správny orgán prvého stupňa vyvodil iba zo spôsobu zistenia identity týchto svedkov na základe inzerátu uverejneného v denníku Korzár dňa 28.01.2012 po tom, čo L.. L. M. ako spolujazdec žalobcu sa dňa 23.01.2012 dostavil na správny orgán prvého stupňa za účelom doplnenia svojho vysvetlenia zo dňa 06.01.2012 a oboznámenia sa so spisovým materiálom. S týmto hodnotením dôkazov sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný. Žalovaný naviac pri hodnotení výpovedí svedkov U. P. R. M. U. ako účelových zdôraznil aj skutočnosť, že vo výpovediach žalobcu, L.. L. M., U. I. R. R. I.j, ktorí boli priami účastníci dopravnej nehody, nebol výrok o tom, že sa pri nich zastavili nejakí svedkovia dopravnej nehody. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zázname dopravnej nehody nie sú okrem účastníkov dopravnej nehody uvedení ďalší svedkovia. Preto súd považuje hodnotenie svedeckých výpovedí svedkov U. P. R. M. U. za rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
V rozhodnutí žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa absentujú dôvody, z ktorých by vyplývala protiprávnosť konania žalobcu a zdôvodnenie aplikácie ustanovenia § 22 ods.1 písm.g/ zákona č. 372/1990 Zb. a ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. Taktiež z nich nevyplývajú relevantné dôvody hodnotenia už uvedených svedeckých výpovedí ako účelových a tým aj nevierohodných. Preto súd hodnotí žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ich podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).
Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, podľa ktorej správny orgán prvého stupňa mal vykonať dokazovanie zabezpečenia znaleckého posudku znalcom z odboru cestnej dopravy a vykonaním rekonštrukcie dopravnej nehody. Ako to nesporne z administratívnych spisov (zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia) vzhľadom na posunutie motorových vozidiel, medzi ktorými došlo k zrážke, rozptyl úlomkov spätných zrkadiel po nehode, nebolo možné presne určiť miesto dopravnej nehody a ani polohu motorových vozidiel pri ich zrážke. Vzhľadom na nedostatok týchto podkladov vykonať tieto dôkazy správnym orgánom prvého stupňa nebolo možné.
Úspešnému žalobcovi (§ 250k ods.1 O.s.p.) súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 205,67 eur a iné trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok v sume 35,- eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd - odmena za jeden úkon po 60,07 eur, účasť na pojednávaní dňa 26.02.2014 - odmena 61,87 eur; § 13 ods.1 písm.a/, b/,c/, § 11 ods.4 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) a k nim prislúchajúcich režijných paušálov ( 2x7,81 eur, 1x8,04 eur; § 16 ods.3 citovanej vyhlášky).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.