Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-205-2013.pdf
PDF · 75.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/205/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Y., ul. Y. č. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov Z. O., nar. X.X.XXXX, bytom N. Y., ul. Y. č. XX a S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 4P/159/2009-18 zo dňa 29.09.2009 vo výroku o výživnom pre mal. dieťa tak, že toto výživné zo strany matky mal. dieťaťa S. G., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 25,36 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 4P/205/2013-1 zo dňa 17.10.2013 začal súd z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného pre mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pretože naposledy bolo o výživnom pre mal. dieťa rozhodnuté Okresným súdom Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 4P/159/2009-18 zo dňa 29.09.2009 a odvtedy došlo zo zákona k zvýšeniu sumy minimálneho výživného.
Súd uznesením č.k. 4P/205/2013-8 zo dňa 17.12.2013 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka, a to ÚPSVaR v Starej Ľubovni.
Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predmetného spisu a spisu sp. zn. 4P/159/2009 a zistil nasledovný skutkový stav.
Keďže rodičia mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili a predvolanie na pojednávanie mali riadne a včas vykázané, súd vo veci pojednával v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/159/2009 zo dňa 29.09.2009 bola mal. S. S. zverená do osobnej starostlivosti otcovi Z. O. a vyživovacia povinnosť zo strany matky S. G. bola určená sumou 25,36 eur mesačne.
Na pojednávaní kolízna opatrovníčka uviedla, že prešetrením pomerov v rodine mal. dieťaťa bolo zistené, že maloletá naďalej žije v spoločnej domácnosti s otcom a jeho družkou Y. S.. Rodina obýva unimobunku na Y. ulici v N. Y., za ktorú mesačné náklady uhrádza okolo 30 eur. Z. O. je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR, poberá dávku pomoci v hmotnej núdzi a prídavky na mal. S.. Iný príjem nemá. Mal. S. navštevuje 1. ročník strednej školy, učí sa v odbore krajčírka, je zdravá a náklady na mal. dieťa súvisia so zakupovaním školských potrieb, oblečenia, obuvi, stravy a s nákladmi na dopravu do školy. Výživné zo strany matky je pravidelne uhrádzané, dlh na výživnom matka nemá. O mal. dieťa sa zaujíma príležitostne a to formou návštev v domácnosti dieťaťa. Matka mal. dieťaťa žije v obci S., je vydatá a z jej terajšieho manželstva pochádza 8 mal. detí.
Vzhľadom na to, že doposiaľ určená výška výživného nezodpovedá sume stanovenej zákonom, čiže 30 % sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa navrhla, aby súd toto výživné zvýšil zo strany matky S. G. pre mal. dieťa na sumu 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa, t.j. 27,13 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného zo strany matky mal. dieťaťa z toho dôvodu, že doposiaľ určené výživné nezodpovedá zákonnej výške minimálneho výživného.
V porovnaní s doterajším určením výživného pre mal. dieťa teda nastala výrazná zmena v tom, že každý rodič je povinný, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov.
Nakoľko ide o minimálnu výšku výživného určenú zákonom o rodine, t.j. výšku, v ktorej je každý rodič mal. dieťaťa povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko aktuálna suma minimálneho výživného činí 27,13 eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o vec starostlivosti súdu o maloleté deti, ktorú možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.