Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/349/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého Y. F., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko A. č. XXX, okres O. A. P., občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa matky P. F., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko A. č. XXX, okres O. A. P., občianky Slovenskej republiky, právne zastúpená JUDr. Máriou Mestickou, advokátkou, so sídlom v Žiline, a otca P. F., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko H., ul. D. Č.. X/XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa (v čase rozhodovania už plnoleté dieťa), na Okresnom súde Žilina dňa 26. 2. 2014, takto

rozhodol:

Súd návrh otca P. F., nar. XX. X. XXXX, zo dňa 23. 10. 2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 29. 10. 2012, na z n í ž e n i e výživného pre maloletého Y. F., nar. XX. X. XXXX (v čase rozhodovania už dospelého), zo sumy 100 Eur na sumu 30 EUR, od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,

z a m i e t a .

odôvodnenie:

Podaním zo dňa 23. 10. 2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 29. 10. 2012, sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia výživného pre maloletého syna, a to zo sumy 100 EUR na sumu 30 EUR mesačne.

Návrh na zníženie výživného odôvodnil predovšetkým tým, že v dôsledku organizačných zmien, sa stal od. 1. 9. 2011 nezamestnaným. Jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 109,24 EUR.

Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení navrhla návrh otca zamietnuť.

Otec vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že žiada znížiť výživné na sumu 30 EUR, od 26. 2. 2014, pretože mu jeho príjem neumožňuje platiť 100 EUR mesačne.

Aj v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V marci 2012 mu bola naposledy vyplatená podpora v nezamestnanosti vo výške 450

EUR. Potom žil z úspor, ale stále bol evidovaný na úrade práce a bola mu priznaná sociálna dávka vo výške asi 105 EUR, ktorú poberá doteraz - od 1.9.2011.

Počas evidencie na úrade práce si privyrába na základe dohody o pracovnej činnosti, priemerne každý mesiac si takto privyrobí 20 až 30 EUR. Iný príjem nemá.

Má základné vzdelanie, prax v oblasti zámočníctva, baníctva. Pracoval aj ako kuchár. Naposledy bol zamestnaný vo firme Mondi SCP Ružomberok ako robotník, kde pracoval do roku 2011. Pracovný pomer skončil dohodou z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť a bolo mu vyplatené aj odstupné vo výške 4 000 EUR. Toto odstupné bolo vyplatené v septembri 2011. Celé odstupné už minul na osobnú potrebu a platil z toho aj výživné 100 EUR.

K iným zmenám od predchádzajúcej úpravy výživného nedošlo.

Býva v Ružomberku v 1-izbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Iný majetok nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Na bývanie vynaloží 130 EUR, v čom sú zarátané aj služby spojené s bývaním a energie, na stravu 100 EUR, za oblečenie nevydá nič, lebo si nič nekupuje, na hygienické a iné základné potreby 20 EUR, za telefón 10 EUR mesačne, 2 EURÁ návšteva posilňovne. Platí si aj životnú poistku ročne, vo výške 370 EUR, ročnú poistku na byt 26 EUR a 30 EUR výživné.

So synom sa stretáva 4 až 5 krát do roka, naposledy v lete 2013. Veci mu teraz nekupuje, lebo nemá z čoho. Keby bol zamestnaný, tak by výživné riadne platil. Prácu si hľadá, ale zatiaľ neúspešne.

Pri úhrade životných nákladov mu pomáhajú aj rodičia, raz za pol roka si od nich požičia 500 EUR. Má od nich požičané celkovo asi 1000 EUR. Keď sa zamestná, tento dlh bude musieť splatiť.

Privyrába si v oblasti zámočníckych prác. Zamestnávatelia s ním nechcú uzavrieť pracovný pomer. Je odmeňovaný za hodinu 2,30 EUR. V septembri 2013 odpracoval viac hodín, lebo zamestnávateľ to potreboval. Keď zarobí, tak niekedy pošle výživné aj vo výške 60 EUR. Od 1.9.2013 do 31.12.2013 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v obchodnej spoločnosti CIPI s.r.o. so sídlom v Liskovej. Vykonával pomocné práce, kde zarobil asi 30 EUR mesačne. Od januára 2014 nepracuje, je mu stále vyplácaná dávka v hmotnej núdzi asi 106 EUR.

Predložil súdu tri podacie lístky - dva z marca 2012 a jeden z októbra 2011, ktoré preukazujú, že posielal žiadosti zamestnávateľom. Žiadostí poslal viac, ale nemá o tom doklady. Fotokópie ani vyhotovenia žiadostí súdu nepredložil.

Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, je v možnostiach a schopnostiach otca, aby pracoval a mal príjem. Zdravotný stav má dobrý, pokiaľ si požičiava od rodičov a žije z úspor, mal by to prednostne použiť na dieťa.

Predložila súdu doklady, preukazujúce výdavky na syna a domácnosť matky. Matka žije v rodinnom dome, ktorý nie je v jej vlastníctve v obci Nesluša s priateľom, s ktorým sa podieľa na nákladoch v polovici. Má výdavky na výživu a výchovu syna, pretože nie je schopný samostatne sa živiť.

Už plnoletý Y. by rád chodil na záujmové krúžky, športoval by, ale finančné prostriedky na ne nepostačujú.

Matka má vedomosť, že otec brigáduje mesačne a jeho príjem je vyšší ako uviedol, čo je ťažko preukázať, lebo to popiera. Otec je denne v posilňovni s čím sú spojené výdavky.

Matka zvažovala návrh na zvýšenie výživného, lebo potreby a náklady pre syna sú stále vyššie, a preto navrhuje návrh zamietnuť.

Poukázala aj na to, že budúci týždeň nastúpi syn na zváračský kurz, za čo matka zaplatila 300 EUR. Ide o kurz v súvislosti so štúdiom a prípravou na budúce povolanie. V máji bude mať syn záverečnú učňovskú skúšku, preto matka bude musieť kúpiť oblek, ktorý má už vybratý, za sumu asi 150 EUR. V súvislosti so záverečnou skúškou musí zaplatiť matka 80 EUR na certifikát. V roku 2012 zaplatila matka 400 EUR za autoškolu. Výdavky na syna neustále rastú.

Matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, otec bol zaviazaný prispievať na výživu syna 100 EUR na základe rodičovskej dohody. Od marca posiela nižšie sumy - 40 až 30 EUR, v mesiaci máj 2013 nezaplatil výživné vôbec. V roku 2012, keď bolo zvýšené výživné syn navštevoval 3. ročník Dopravnej akadémie, v súčasnosti navštevuje 4. ročník Dopravnej akadémie.

Učí sa za automechanika, v marci 2012 zaplatila vodičský kurz za sumu asi 380 EUR. Plánuje si urobiť zváračský kurz. Od poslednej úpravy výživného vzrástli aj životné náklady, pretože už ide v podstate o dospelého muža.

Dospelý syn vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti študuje v 3. ročníku na Dopravnej akadémii. V marci 2014 nastúpi na zváračský kurz, za čo matka zaplatila asi 300 EUR. V roku 2012 si urobil vodičský kurz, za čo matka zaplatila 400 EUR.

Jeho osobné výdavky sú asi 100 EUR na stravu, na oblečenie 30 EUR, na hygienické a iné základné potreby 15 EUR, cestovné do školy viac ako 40 EUR, na začiatku tohto školského roka zaplatil za školské pomôcky asi 200 EUR a v priebehu roku mesačne asi 10 EUR, telefón 8 EUR. Na konci roku, keď zloží skúšky, si môže zaplatiť certifikát za 80 EUR.

S otcom sa stretáva asi 4 krát do roka. Naposledy sa s ním stretol v lete 2013. Keď mal narodeniny, tak mu otec kúpil oblečenie - nohavice, ale okrem sviatkov mu iné veci nekupoval a ani neposkytoval peniaze nad rámec výživného. Keď otec pracoval, raz ho navštívil, dal mu 15 EUR, ale ani vtedy nad rámec výživného nič iné neplatil, ani nekupoval.

Chodenie do posilňovne je otcova záľuba, hovoril mu, že chodí do posilňovne, a to každý týždeň, ale presný počet návštev uviesť nevedel.

Navrhol, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Kolízna opatrovníčka v písomnom vyjadrení navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, pretože nie je v záujme maloletého dieťaťa. Na pojednávaní sa nezúčastnila.

_____

Súd na pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy, preukazujúce predovšetkým príjmy a výdavky otca, matky, ich majetkové pomery, ich sociálny status, ako aj náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.

Súd sa na pojednávaní oboznámil predovšetkým obsahom spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. a z neho najmä s rozsudkom zo dňa 8. 3. 2012, č. k. -56, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 3. 2012.

Z uvedeného rozsudku vyplýva, že rodičia uzavreli na pojednávaní rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil a jej obsahom bol záväzok otca prispievať na výživu maloletého syna sumou 100 EUR mesačne od 1. 9. 2011 a dlh na výživnom vo výške 49 EUR v mesačných splátkach po 2 EURÁ.

Zo správy o príjme matky vyplýva, že jej čistá mzda sa v roku 2011 pohybovala od 316,41 EUR do 497, 79 EUR, v roku 2012 od 452, 35 EUR do 475,81 EUR.

Zo správy bývalého zamestnávateľa otca vyplýva, že pracoval v Mondi SCP, a.s., so sídlom v Ružomberku od 2. 2. 2002 do 31. 8. 2011. Pracovný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov.

Z vyjadrenia otca zo dňa 20. 12. 2011 okrem iného vyplýva, že:

· od 1. 9. 2011 bol nezamestnaný,

· v dôsledku zníženia príjmu prerušil dôchodkové sporenie a zrušil investičné životné poistenie.

Zo správy z ÚPSVaR Ružomberok vyplýva, že otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 1. 9. 2011 a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi.

Z výpovede otca na pojednávaní konanom dňa 8. 3. 2012 okrem iného vyplýva, že poberal dávky v nezamestnanosti vo výške cca 400 EUR.

Zo správy z ÚPSVaR Žilina vyplýva, že otec poberal v roku 2012 dávky v hmotnej núdzi od mesiaca september vo výške cca 109 EUR, v roku 2013 od cca 95 EUR do 109 EUR.

Zo správy zamestnávateľa otca - CIPI, s.r.o., so sídlom v Liskovej vyplýva, že otec mal príjem od novembra 2011 do septembra 2012 vo výške od 6,19 EUR do 13,90 EUR, od októbra 2012 do februára 2013 od 12,07 EUR do 15,73 EUR, od apríla 2013 do augusta 2013 od 15,73 EUR do 30,11 EUR, od septembra 2013 do novembra 2013 vo výške od 15,73 EUR do 120,38 EUR.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš vyplýva, že otec poberal dávku v nezamestnanosti za mesiace september 2011 až do apríla 2012 od 93, 20 EUR do 481,50 EUR.

Zo správy o príjme matky vyplýva, že jej príjem v roku 2012 sa pohyboval od 452, 35 EUR do 533, 55 EUR, v roku 2013 od 467, 16 EUR do 522, 99 EUR, v januári 2014 520,51 EUR.

Z poistenej zmluvy vyplýva, že otec má uzavretú poistnú zmluvu, od 6. 11. 2006, s ročným poistným 378,88 EUR. Otec si predĺžil lehotu na zaplatenie poistného za rok 2013 do 6. 5. 2014.

Z potvrdenia z Dopravnej akadémie v Žiline vyplýva, že už dospelý syn študuje v 3. ročníku.

Z listu vlastníctva č. 12400, k. ú. Ružomberok vyplýva, že otec je vlastníkom bytu.

______

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

______

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov konania - rodičov maloletého dieťaťa a prečítaním a oboznámením obsahu listín.

Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia

Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v marci 2012, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.

Súd preto v rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t. j. matky, otca aj maloletého dieťaťa (v čase rozhodovania už dospelého), a to v čase predchádzajúcej úpravy, ako aj v čase rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.

Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo všeobecných kritérií, a to:

· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,

· schopnosti, možnosti a majetkových pomery rodičov,

· práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne

· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,

ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania

Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Naposledy bolo výživné pre dieťa zvýšené v marci 2013, na sumu 100 EUR, a to na základe rodičovskej dohody. Otec bol v čase vyhlásenia rozsudku evidovaný medzi uchádzačmi o zamestnanie, poberal podporu v nezamestnanosti. Matkin príjem bol cca 450 EUR mesačne. Otcovi bola v tom čase vyplácaná podpora v nezamestnanosti od septembra 2011 až do apríla 2012 od 93, 20 EUR do 481,50 EUR. Maloletý syn navštevoval druhý ročník strednej školy. Otec je vlastníkom jednoizbového bytu, pri skončení pracovného pomeru v roku 2011 mu bolo vyplatené odstupné vo výške 4 000 EUR.

Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k zmene v tom, že už nepoberá dávku v nezamestnanosti ale iba sociálnu dávku asi 105 EUR. Má príjem aj z prác vykonávaných na základ dohôd o pracovnej činnosti. Otec už v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku, bol nezamestnaný a vedel, že mu bude vyplatená dávka v nezamestnanosti už len za jeden mesiac.

Otcov zdravotný stav je dobrý a má prax v rôznych oblastiach.

Na strane matky došlo k nepatrnému zvýšeniu príjmu.

Nepochybne došlo k zmene aj na strane dieťaťa. Od poslednej úpravy výživného (marec 2012) uplynuli takmer 2 roky. V súčasnosti navštevuje 3. ročník strednej školy, pripravuje sa na záverečné skúšky, s ktorými sú spojené značné jednorazové náklady. Je samozrejmé, došlo aj k nárastu životných nákladov.

Súd pri rozhodovaní o návrhu otca v prvom rade bral do úvahy najlepší záujem dieťaťa.

Súd konštatuje, že síce došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov, avšak zmena pomerov nemala taký charakter, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre dieťa.

Otec uviedol na pojednávaní nepomerne vyššie životné náklady, ktoré nie sú v rovnováhe s deklarovanými príjmami. Súd sa dôvodne domnieva, že si privyrába brigádnicky a jeho príjem je vyšší, ako uviedol. Tejto úvahe súdu nasvedčuje aj tvrdenie otca, že príjem z brigádnickej činnosti je 20 až 30 EUR mesačne, pričom v správach od zamestnávateľov sú väčšinou uvedené podstatne nižšie sumy. Tvrdenie otca, že mu pomáhajú rodičia, sa súdu nejaví hodnoverným. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že úver od rodičov v celkovej výške 1 000 EUR za celé posudzované obdobie, by nepokryl na 100 % všetky výdavky otca, ktoré uviedol, pri súčasnom nízkom príjme. Otec dostal v roku 2011 vysoké odstupné, ktoré mal použiť prednostne na platenie výživného. Rovnako musí zvážiť aj ďalšie platenie životného poistenia, prípadne zrušenie poistky. Plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť.

Súdu je známa veľmi nepriaznivá situácia na trhu práce, avšak otec musí vyvinúť väčšie úsilie, pri hľadaní zamestnania, aby si mohol plniť svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho syna. Aj keď funkciou súdu je poskytovať nestrannú ochranu subjektívnym právam účastníkom konania, a nie ich vychovávať k lepšiemu životu (pokúšať sa vytvoriť skutkový stav, aký by súd považoval za vhodný pre osobný život účastníkov), predsa len apeluje na otca, aby bol pri hľadaní vhodného zamestnania iniciatívnejší.

Keďže je otec dlhodobo nezamestnaný, avšak pracovať môže, súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý ustálil na sumu 400 EUR mesačne (zohľadňujúc jeho predchádzajúci príjem, zdravotný stav a doterajšiu prax).

Princíp potencionality príjmov vyplývajúci z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného tým, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery

povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah.

Následkom princípu potenciality je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. z príjmu pred ukončením pracovného pomeru, resp. z príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť z hľadiska jeho vzdelania, praxe, zdravotného stavu.

Otcovi musí byť zrejmé, že výživné vo výške 100 EUR, nemôže v potrebnom rozsahu pokrývať oprávnené potreby syna. Pri znížení na sumu 30 EUR, by sa plnenie vyživovacej povinnosti stalo iba formálnym, bez reálneho materiálneho obsahu.

Podľa názoru súdu, schopnosti, možnosti ale aj majetkové pomery otca, mu umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 100 EUR bez toho, aby to ohrozilo jeho sociálny status a schopnosť zadovažovať si príjem prácou. Napokon, otec si tejto skutočnosti musí byť vedomý, keď sám navrhol zníženie výživného až od 26. 2. 2013, pričom ním popisovaná sociálna situácia, má pretrvávať už od mája 2012 (keď mu už neboli vyplácané dávky v nezamestnanosti).

Vzhľadom na to, že nebola zistená taká zmena pomerov u účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného, súd návrh otca považoval za nedôvodný a zamietol ho.

_____

Súd podľa o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:

· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne

· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.