Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Cb-34-2011.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7Cb/34/2011
Rozhodnutie
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa Viktora Motýľa, IČO: 17 808 090, Liesek 4, zastúpeného JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou so sídlom Medvedzie 45/19, Tvrdošín, proti odporcovi RI-NO export-import, s. r. o., Veľký Krtíš, Nám. A. H. Škultétyho 7, IČO: 36 027 324, zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Mierová 1, o zaplatenie 14.082,15 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 14. 082,14 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania p. a. od 11. 05. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že pre odporcu vykonával práce a to ťažbu, približovanie a manipuláciu s drevom a to na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 01. 03. 2012 a objednávky 4/2010 zo dňa 01. 03. 2010. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 04. 04. 2012 č. k. 7Cb/34/2011-147 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom, pričom proti predmetnému rozsudku Okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorý v predmetnom odvolaní tvrdil, že odporca s navrhovateľom neuzatvoril žiadnu zmluvu o dielo, pričom o tejto skutočnosti svedčí aj to, že zmluva je podpísaná Z.. F., ktorý k takémuto úkonu nemal poverenie. V predmetnom odvolaní odporca uviedol, že popiera to, že by pre jeho spoločnosť bol navrhovateľ vykonával akékoľvek služby. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je preto potrebné, aby okresný súd v ďalšom konaní v prvom rade nesporne vyriešil a posúdil otázku konania Z.. J. F., ktorý podpísal zmluvu o dielo za odporcu a to v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, pričom podľa právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Potreba vydania plnomocensta súvisí s činnosťou, ktorá má povahu uskutočnenia právnych úkonov. Mandátna zmluva zakladá medzi účastníkmi zmluvy právny vzťah a v prípade, ak zo zmluvy vyplýva záväzok mandatára vykonať v mene mandanta vymedzené právne úkony, nenahradzuje vo vzťahu k tretím osobám plnú moc. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant vymedzí rozsah oprávnenia mandatára konať v jeho mene. Udelenie plnomocenstva v osobitnej listinnej forme však nie je potrebné v prípade, keď plnomocenstvo je obsiahnuté už v zmluve. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej v predmetnom svojom rozhodnutí uviedol, že z obsahu pripojenej mandátnej zmluvy nesporne vyplýva, že plnomocenstvo nie je súčasťou mandátnej zmluvy, nie je v nej zahrnuté plnomocenstvo oprávňujúce Z.. J. F. uzavrieť s treťou osobou zmluvu o dielo v mene odporcu. Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil právny názor, že v danej veci je preto potrebné, aby okresný súd v ďalšom
konaní v prvom rade nesporne vyriešil a posúdil otázku konania Z.. J. F., ktorý podpísal zmluvu o dielo za odporcu a to v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a následne posúdiť, či zmluva o dielo obsahuje podstatné časti zmluvy o dielo v zmysle citovaného ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka.
Súd v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, keďže v mandátnej zmluve jednak nebolo zahrnuté plnomocenstvo oprávňujúce Z.. J. F. uzavrieť s treťou osobou zmluvu o dielo v mene odporcu a zároveň z obsahu mandátnej zmluvy nesporne vyplýva, že plnomocentvo ani nebolo súčasťou tejto mandátnej zmluvy, v zmysle právneho názoru Krajského súdu súd túto situáciu vyhodnotil a to tak, že keďže Z.. F., ktorý podpísal zmluvu o dielo za odporcu nemal takéto oprávnenie, bolo možné vyhodnotiť uvedený právny stav tak, že zmluva o dielo medzi účastníkmi nebola platne uzavretá, preto potom ani súd neposudzoval, či zmluva o dielo obsahuje podstatné časti zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka.
K predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu podal vyjadrenie odporca, ktorý v predmetnom vyjadrením zo dňa 22. 05. 2013n (na č. l. 178) uviedol, že v plnom rozsahu popiera tvrdenia navrhovateľa, takúto zmluvu odporca nikdy nepodpísal a zároveň odporca v predmetnom vyjadrení poprel, že by pre jeho spoločnosť bol navrhovateľ vykonal akékoľvek služby.
Navrhovateľ následne na pojednávaní dňa 02. 09. 2013 predniesol návrh na zmenu návrhu v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O. s. p., kedy navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 14.082,15 Eur s prísl., vec posúdiť ako nárok z bezdôvodného obohatenia, pričom v predmetnom návrhu na zmenu petitu uviedol, že si uplatňuje žalovanú sumu s príslušenstvom od 11. 05. 2011 do zaplatenia, uvedený deň je dňom, kedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania a od vtedy je v dôsledku omeškania povinný odporca zaplatiť aj úrok z omeškania, zároveň navrhovateľ uviedol, že v dôsledku právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže je nesporné to, že navrhovateľ pre odporcu práce, ktoré boli popísané v návrhu na začatie konania aj vykonal, pričom výkon týchto prác aj preukázal.
Odporca na pojednávaní v zastúpení právnym zástupcom žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol, pričom k nároku navrhovateľa uviedol to, že v danom prípade je potrebné dokazovať rozsah vykonaných prác a či vôbec táto práca vykonaná bola.
Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 24. 09. 2013 č. k. 7Cb/34/2011-204, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 01. 10. 2013 pripustil zmenu návrhu a zároveň doplnil dokazovanie za účelom vyžiadania si stanoviska Lesov Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Hrádok ohľadne vykonaných prác a samotnej zmluvy o dielo, kedy Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Liptovský Hrádok súdu oznámili, že s odporcom uzatvorili zmluvu o dielo č. 105/12ŤČ/2010, 05. 02. 2010, ktorú za odporcu podpísal Z.. J. F. po telefonickom splnomocenení pánom T. Q., konateľom spoločnosti, kedy navrhovateľ Viktor Motýľ v tejto zmluve nefiguroval, pričom podľa ich názoru bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená zmluva o sub dodávke, pričom ďalej v tejto veci Z.. K. H., aby lesník vykonával činnosť na úseku, na ktorom odporca vykonával ťažbovú činnosť na základe vyššie citovanej zmluvy. Všetky technické náležitosti pre realizácii zákazky podľa zmluvy 105/12 podpisoval Z.. J. F., predložili zmluvu o dodaní služieb (na č. l. 208), dodatok č. 1 (na č. l. 214) a súhlas na ťažbu dreva (na č. l. 215-262).
Súd zároveň, opätovne vypočul svedkov Z.. J. F., Z.. K. H.. Odporca sa na termín pojednávania nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil riadne a včas.
Svedok Z.. J. F. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 13. 11. 2013 uviedol, že navrhovateľ vykonával práce pre odporcu a to ťažbu dreva na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, pričom on túto zmluvu uzatvoril za odporcu a to na základe poverenia konateľa spoločnosti odporcu pána Q. a pokiaľ by takéto poverenie nemal, on by túto zmluvu neuzatvoril, mal k dispozícii aj pečiatku odporcu, zároveň uviedol, že odporca mal uzatvorenú zmluvu na ťažbu dreva z Lesmi Slovenskej republiky Odštepný závod Liptovský Hrádok, na ktorú činnosť si potom odporca zabezpečoval pracovníkov, ako napríklad navrhovateľa, keďže odporca nemal k dispozícii vlastných zamestnancov. Práce, ktoré vykonal navrhovateľ potom prevzal pán H., ktorý skontroloval objem vykonaných prác, pričom tú skutočnosť, že navrhovateľ vykonával práce pre odporcu potvrdzujú
aj tie skutočnosti, že navrhovateľ odporcovi fakturoval za vykonané práce a odporca navrhovateľovi za tieto zaplatil okrem faktúr č. 9 a č. 11.. Svedok K. H. pri svojom výsluchu dňa 13. 11. 2013 uviedol, že navrhovateľ pracoval pre odporcu, pričom potvrdil, že práce, ktoré vykonal navrhovateľ vždy odsúhlasil so skutočným stavom a vždy tento stav súhlasil.
Zo správy Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku Odštepného závodu Liptovský Hrádok súd zistil, že cena za vykonanie prác bola vypočítaná v programe KRPK na základe evidencie vyznačených stromov určených na výrub.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 13. 11. 2013 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu, pričom uviedol, že pre odporcu vykonával práce, jednak pílil drevo a na traktore toto drevo ťahal a to na sklad, drevo popílil, na sklad ho doviezol a odovzdal ho Z.. H., vykonal práce, ktoré mu zadal správca, pričom spracovával drevo, ktoré v úseku určil horár, teda Z.. H., poukázal zároveň na to, že za vykonané práce odporca riadne platil okrem faktúr, ktorých zaplatenie v súčasnej dobe žaluje.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaní plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že navrhovateľ vykonával pre odporcu práce, za ktorých vykonanie potom následne fakturoval odporcovi, pričom podľa názoru súdu, skutočnosť, že navrhovateľ pre odporcu vykonal práce, ktoré si následne vyfakturoval potvrdili jednak navrhovateľ, ale aj súdom predvolaní svedkovia, či už to bol Z.. J. F., alebo Z.. K. H.. Bolo zároveň preukázané, že navrhovateľovi odporca zaplatil faktúry za vykonávané práce, okrem prác vyfakturovaných faktúrou č. 11 a č. 9. Skutočnosť, že práce vyfakturované navrhovateľom a ktoré odporca navrhovateľovi nezaplatil boli skutočne vykonané potvrdili aj Lesy Slovenskej republiky Odštepný závod Liptovský Hrádok, pričom objem vykonaných prác zo strany navrhovateľa bol odovzdaný a potvrdený Z.. K. H., ktorý vlastne vykonával činnosť lesníka pre Lesy Slovenskej republiky Odštepný závod Liptovský Hrádok, kde je tento zamestnaný, s ktorými bol odporca v zmluvnom vzťahu a to na základe zmluvy o dielo č. 105/12/ŤČ/2010, na základe ktorej vykonával odporca ťažbovú činnosť. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že odporca ako dodávateľ pre odberateľa Lesy Slovenskej republiky Odštepný závod Liptovský Hrádok dodal a na základe dodávky a vykonania prác aj fakturoval tieto práce. V tejto súvislosti súd poukazuje na dodací list č. 011202/10/79 (na č. l. 250) a na dodací list č. 011202/10/89 (na č. l. 255) zo dňa 21.12. 2009, kedy Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Hrádok ako odberateľ zo zmluvy č. 105/12/ŤČ/2010 potvrdili objem fakturovaných prác, ich dodanie odporcom, pričom objem fakturovaných prác zodpovedal rozsahu vykonaných a prevzatých prác, z čoho teda nesporne vyplýva, že práce, ktoré vykonával pre odporcu navrhovateľ, boli navrhovateľom skutočne vykonané a v objeme tak, ako boli uvedené v jednotlivých faktúrach, pričom však si navrhovateľ fakturoval od odporcu nižšiu sumu, než si vyfakturoval odporca od Lesov Slovenskej republiky, Odštepného závodu Liptovský Hrádok. Súd podotýka, že cena práce bola určená podľa cenového predpisu, ktorú však odporca žiadnym spôsobom nespochybnil, je preto potom podľa názoru súdu nepochybné to, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, pričom bezdôvodné obohatenie odporcu spočíva v tom, že sa obohatil na úkor majetku navrhovateľa, o určité majetkové hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod. To znamená, že keďže navrhovateľ pre odporcu vykonal jednotlivé práce určené pri ťažbe a približovaní dreva, pričom odporca za uvedenú prácu dostal zaplatené od svojho odberateľa Lesov Slovenskej republiky, Odštepný závod Liptovský Hrádok, tieto práce však pre odporcu vykonal navrhovateľ, vznikol na strane odporcu majetkový prospech. Odporca síce tvrdil, že navrhovateľ pre neho nevykonal žiadne práce, avšak toto tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi a v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Podľa názoru súdu, skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia v danom prípade je plnenie z neplatného právneho úkonu a v tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, k uzavretej zmluve o dielo a mandátnej zmluve. Preto potom súd v súlade s ustanovením § 456 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Súd zároveň, keďže je odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania a to počínajúc dňom 11. 05. 2011, teda v zmysle návrhu navrhovateľa, kedy došlo k výzve na plnenie, ktorou bolo
doručenie žalobného návrhu. Preto potom súd v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % p. a. z dlžnej sumy.
Súd zároveň posúdil i námietku premlčania vznesenú odporcom na pojednávaní dňa 05. 02. 2014, pričom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom a zároveň podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky, keďže v danom prípade sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah. Súd vychádzal pri posudzovaní otázky premlčania z citovaných zákonných ustanovení, kedy faktúra č. 9/2010 bola splatná dňom 15. 10. 2010 a právo na uplatnenie nároku z uvedenej faktúry začalo plynúť dňa 16. 10. 2010, uplynie premlčacia doba až 16. 10. 2014, pričom navrhovateľ si uplatnil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy z uvedenej faktúry dňa 02. 09. 2013 (na pojednávaní č. l. 192), tak isto premlčacia doba na zaplatenie žalovanej sumy z faktúry č. 11/2010 začala plynúť dňom 16. 12. 2010, teda deň po splatnosti predmetnej faktúry a premlčacia doba štvorročná uplynie až 15. 12. 2014, preto potom súd námietku odporcu z titulu premlčania akceptovať nemohol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.