Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-5-2014.pdf
PDF · 81.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci navrhovateľky N. I., U.. X. XX. XXXX H. L., trvale bytom M., D. XXX/XX, F.. Č.. F. L. XX/XX proti odporcovi E. I., U.. XX. X. XXXX H. L., trvale bytom M., D. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal.deťom: M.. A. I., U.. X. XX. XXXX, X. E. I., U.. XX. XX. XXXX K. X. L. I., U.. X. X. XXXX, všetci bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky N. I., A.. I., U.. X. XX. XXXX H. L., A.. Č.. XXXXXX/XXXX, F. R. M., D. XXX/XX a odporcu E. I., U.. XX. X. XXXX, A.. Č.. XXXXXX/XXXX, U.. H. L., F. R. M., D. XXX/XX, uzavreté dňa X. X. XXXX H. M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M., vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode manželstva súd zveruje mal. deti A., U.. X. XX. XXXX, E., U.. XX. XX. XXXX K. L., U.. X. X. XXXX I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaväzuje prispievať na výživu mal. detí, na každé mesačne výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 20 - teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky o určenie výživného z a m i e t a .
IV. Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a na čas po rozvode manželstva navrhla všetky 3 mal. deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu navrhla zaviazať výživným na mal. A. sumou 230 € mesačne, na mal. E. sumou 170 € mesačne a na mal. L. sumou l50 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, od mája 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, pretože pre hrubé správanie sa odporcu voči navrhovateľke sa navrhovateľka musela odsťahovať spolu s deťmi. Ďalej uviedla, že odporca už bol v minulosti odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Navrhovateľka v zamestnaní má mesačný príjem vo výške 380 €, odporca na výživu detí ničím neprispieva.
Na pojednávaní navrhovateľka ďalej uviedla, že mal. A. je žiakom l. ročníka SOŠ v L., mal. E. je žiačkou 8. Ročníka a mal. L. žiačkou 7. Ročníka Základnej školy v M.. V zamestnaní dosahuje príjem okolo 400 € a ako obchodný zástupca firmy D., E..A..O.. na províziach zarobí mesačne do 200 €. Spolu s deťmi žije v prenajatom byte, kde za nájom platí mesačne l50 €, za inkaso a ďalšie poplatky, spojené s užívaním
bytu taktiež 150 € mesačne. Mesačne spláca pôžičky v sume 230 € a mesačne po l23 € spláca aj osobné motorové vozidlo. Ďalej uviedla, že jej finančne vypomáhajú jej rodičia.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nesúhlasil s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka ohľadom vzájomných rozporov, uviedol, že sa hádali najmä preto, že on pracoval väčšinou v zahraničí, kde dosahoval dobrý príjem a vždy, keď sa vrátil domov, zistil, že v domácnosti nie sú žiadne peniaze, resp. mu navrhovateľka ohľadom peňazí klamala a zatajila mu aj to, že si vzala viaceré pôžičky. Odporca priznal, že sa správal k navrhovateľke agresívne, ale uviedol, že to bolo len z dôvodov, ktoré už rozviedol. Od 5. 6. 2012 nie je zamestnaný, kvôli svojmu odsúdeniu mal aj zákaz vycestovať do zahraničia a v mieste svojho bydliska si prácu nenašiel. V súčasnosti sa živí len brigádnickými prácami, zarába maximálne 100 € týždenne, žije u svojich rodičov, ktorým za stravu mesačne dáva 50 €. Odporca nemá žiadne pôžičky.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd na čas po rozvode manželstva mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky a aby otca zaviazal mesačne prispievať na mal. A. sumou 70 € a na mal. deti E. K. L., na každé po 50 € mesačne.
Zo správy o zárobku navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka mesačne poberá príjem v sume 400 € netto.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých neskorších predpisov (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, ods. 3 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 ZR o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci konania, t. j. navrhovateľka a odporca už dlhšiu dobu nežijú spolu, v ich manželstve vzhľadom na finančné problémy dochádzalo k hádkam, rozporom, dokonca aj k fyzickému násiliu zo strany odporcu a toho času je manželstvo úplne nefunkčné a rozvrátené. Obaja účastníci konania vyhlásili, že sa chcú rozviesť, a preto súd manželstvo rozviedol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Na čas po rozvode manželstva súd zveril všetky 3 mal. deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože sa o deti stará aj v súčasnosti a dokazovaním neboli voči jej starostlivosti zistené žiadne výhrady.
Príjem navrhovateľky zo zamestnania, ako aj ďalšej pracovnej činnosti činí okolo 600 € mesačne, odporca je nezamestnaný, nepoberá dávku v nezamestnanosti, avšak sám prehlásil, že dokáže si zarobiť maximálne 100 € týždenne. Vzhľadom na tieto zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov, ako aj vzhľadom na odôvodnené potreby mal. detí súd zaviazal odporcu minimálnym výživným v zmysle zákona tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Je zrejmé, že takto určené výživné zo strany odporcu je minimálnym výživným, avšak vzhľadom na jeho príjem nebolo možné určiť výživné vyššie. Je nesporné, že ak sa odporca riadne zamestná, toto výživné by malo byť zvýšené.
Z rovnakých dôvodov, ako je vyššie uvedené, súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na určenie výživného zamietol, pretože odporca nedosahuje taký príjem, aby dokázal navrhované výživné platiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci konania o rozvod manželstva v zásade nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).