Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. M. - A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U. A., podnikajúci pod obchodným menom: Anton Tkáč - Zabák, miestom podnikania: Vinohrady 649, 951 35 Veľké Zálužie, IČO: 44 111 029, o vymoženie 745,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. - 95 zo dňa 02. 11. 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. - 95 zo dňa 02. 11. 2021 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 4104/2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 03. 2017, , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, , , , , , , , v znení účinnom do 01. 01. 2008 a v platnom znení.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že preskúmaním zmluvy zo dňa 24. 01. 2013 zistil, že z jej znenia po formálnej stránke síce vyplýva poskytnutie úveru povinnému ako podnikateľovi - fyzickej osobe na účely jeho podnikateľskej činnosti, ale po materiálnej stránke túto skutočnosť súd na základe obsahu súdneho spisu nepovažuje a ani nemôže považovať za preukázanú. Poukázal na to, že povinný ako dlžník je v prvom odseku úverovej zmluvy označený identifikačnými údajmi ako fyzická osoba - spotrebiteľ, teda menom priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom, ale aj jeho obchodným menom, kým v treťom odseku je označený ako podnikateľ - fyzická osoba obchodným menom, identifikačným číslom a miestom výkonu podnikania. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že vzhľadom na úplnosť a komplexnosť osobných údajov povinného obsiahnutých v predmetnej úverovej zmluve, údaj o poskytnutí úveru povinnému na účely výkonu jeho podnikania sám osebe nevyjadruje zámer povinného uzavrieť obchodno-právny záväzkový vzťah, ale ide len o splnenie informačnej povinnosti povinného za účelom posúdenia jeho bonity. Súd sa nemohol v danom prípade uspokojiť s formálnym konštatovaním obchodno-právnej povahy záväzkového vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ale musel skúmať skutočný zámer povinného ako dlžníka pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy, ako aj skutočný účel poskytnutého úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej úverovej

zmluve nie je akýkoľvek bližší odkaz na účel poskytnutia úveru (okrem identifikácie povinného ako podnikateľa - živnostníka a zaškrtnutia políčka v texte úverovej zmluvy), súd mal za to, že zmienená úverová zmluva môže aj nemusí mať súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného, t. j. s jeho živnostenským podnikaním. Súd ďalej poukázal na to, že podľa obsahových a formálnych náležitostí sa predmetná úverová zmluva ničím neodlišuje od spotrebiteľských úverových zmlúv, ktoré oprávnený za rovnakých alebo obdobných podmienok uzavrel s inými fyzickými osobami - spotrebiteľmi. Aj keď povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere vykonával živnostenské podnikanie, nič by mu nebránilo zobrať si napríklad spotrebný úver pre osobné potreby, tzn. uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu, ktorá by s jeho podnikaním, povolaním alebo zamestnaním nesúvisela (nakoľko oprávnený nemôže vylúčiť alebo zabrániť povinnému zobrať si spotrebiteľský úver ako fyzická osoba - nepodnikateľ). Vzhľadom na zmienenú nejasnosť účelu poskytnutia predmetného úveru súd poukázal na všeobecne uznávanú zásadu „v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa“ s tým, že dôkazné bremeno spočíva na oprávnenom (dodávateľovi). Súd ďalej poznamenal, že oprávnený mohol a mal doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku takým spôsobom, že by zmienené pochybnosti odstránil. Nakoľko však z úverovej zmluvy nevyplýva žiadny súvis poskytnutého úveru s povolaním, zamestnaním alebo podnikaním povinného a súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že povinný toho času nevykonával živnostenské podnikanie ako fyzická osoba - podnikateľ (živnostník), súd takýto postup považoval za „obchádzanie zákona“ (konanie in fraudem legis) s tým, že zmienené zmluvné dojednania sú podľa postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na to, že oprávnený v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a súd úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, súd spochybnil aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24. 01. 2013. Na základe uvedeného súd posúdil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24. 01. 2013, dojednanú a uzavretú spolu s úverovou zmluvou, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a považoval ju za absolútne neplatnú. Súd preskúmaním spisového materiálu ďalej zistil, že oprávnený k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a k návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 04. 02. 2015 ako prílohu pripojil fotokópiu zmenky vlastnej, ktorú dňa 24. 01. 2013 vystavil povinný ako neúplnú zmenku vlastnú (blankozmenku). Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že zmenka vlastná slúžila „len“ ako zabezpečovací inštitút pre prípad, že povinný svoj záväzok nebude plniť riadne a včas, teda na jej podklade nebola a nie je vykonávaná predmetná exekúcia. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, oprávnený predmetnú zmenku nepoužil v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, nakoľko podal žalobu na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, a to v súlade s rozhodcovskou zmluvou zo dňa 24. 01. 2013. Zmenka vlastná, vystavená povinným dňa 24. 01. 2013, bola v spotrebiteľskom úverovom vzťahu medzi oprávneným (dodávateľom) a povinným (spotrebiteľom) použitá len ako zabezpečovací inštitút, ale nebola použitá v súdnom konaní za účelom vydania exekučného titulu. Oprávnený namiesto uplatnenia zmenky v súdnom konaní podal na podklade zmluvy o úvere zo dňa 24. 01. 2013 žalobu na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Na základe žaloby oprávneného Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, dňa 25. 09. 2014 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04284/14, ktorý dňa 03. 11. 2014 nadobudol právoplatnosť a dňa 06. 11. 2014 sa stal vykonateľným. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva dojednaná v deň uzatvorenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a preto je postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti. Z tohto dôvodu ani rozhodcovský rozsudok predmetného rozhodcovského súdu nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, na ktorého základe môže byť súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej stránky nemôže preskúmavať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože v niektorých

prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočného zisťovania skutkového stavu. S poukazom na namietal, že za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania ( a - ďalej len „CSP“) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa .

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom dňa 04. 02. 2015. Oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 745,97 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04284/14, ktorý vydal dňa 25. 09. 2014 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 11. 2014 a stalo sa vykonateľným dňa 06. 11. 2014. Dňa 16. 04. 2015 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 11. 04. 2016 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zo dňa 21. 01. 2016. Súd prvej inštancie uznesením č. k. - 22 zo dňa 25. 07. 2018 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. - 22 zo dňa 25. 07. 2018 podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. - 36 zo dňa 31. 01. 2019, ktorým napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dňa 27. 09. 2019 vydal vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie uznesenie č. k. - 44, ktorým rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Následne súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného. Odvolací súd rozhodol o odvolaní prvým výrokom uznesenia č. k. - 79 zo dňa 31. 05. 2021, právoplatným dňa 28. 07. 2021, a to tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra, č. k. - 53 zo dňa 15. 06. 2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Druhým výrokom tohto uznesenia zrušil procesné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27. 09. 2019 pod č. k. - 44 vydané vyššou súdnou úradníčkou z dôvodu procesnej chyby, ktorú nebolo možné iným spôsobom odstrániť. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vydal súd prvej inštancie uznesenie č. k. - 95 zo dňa 02. 11. 2021, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie napadol odvolaním oprávnený a vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

14. Účelom , ktorým sa menil a dopĺňal v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava mala zamedziť, aby dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli. V súvislosti s exekučnými konaniami sa do Exekučného poriadku doplnili prechodné ustanovenia uvedené v odsekoch Exekučného poriadku.

15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

16. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

17. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

18. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

19. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

20. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému finančné prostriedky. Ďalej konštatoval, že úver poskytnutý oprávneným spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a rovnako má za to, že medzi oprávneným a povinným ide o spotrebiteľský vzťah, a to napriek názoru oprávneného a rozhodcovského súdu v exekučnom titule, podľa ktorých si povinný zobral úver od oprávneného na nespotrebiteľský účel. Z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) dňa 24. 01. 2013 (v spise na č. l. 7) vyplýva, že úverový dlžník je označený aj ako fyzická osoba nepodnikateľ. V posudzovanom prípade ide zjavne o predtlačenú formulárovú zmluvu. Dôkazné bremeno ohľadom postavenia dlžníka v rámci úverového vzťahu za týchto okolností nesie veriteľ, ktorý individuálne nedojednanú formulárovú zmluvu o úvere pripravil a s dlžníkom takto uzatvoril.

22. V tejto časti posúdenia spotrebiteľského postavenia povinného sa odvolací súd so súdom prvej inštancie stotožnil už v predchádzajúcom rozhodnutí č. k. - 79 zo dňa 31. 05. 2021, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. - 53 zo dňa 15. 06. 2020 zrušené. V ostatných častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia sa odvolací súd so súdom prvej inštancie stotožniť úplne nemohol aj preto, že sa súd prvej inštancie namiesto povinného posudzovania exekučného titulu z dôvodu v ňom uplatneného nároku oprávneného zo zmenky, zaoberal výlučne rozhodcovskou zmluvou, v dôsledku čoho bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo vysporiadať sa s ustanoveniami týkajúcimi sa exekučných titulov, v ktorých bol premietnutý nárok zo zmenky.

23. Súd prvej inštancie však v napadnutom uznesení pochybil, pretože vydal rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nemá oporu v súdnom spise a nesprávne vyhodnotil aj zásadné, zo spisu vyplývajúce skutočnosti, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie povinnosť zaoberať sa tým, čo zákonodarca v § 39 ods. 4 Exekučnom poriadku a v ostatných súvisiacich ustanoveniach (uvedených v bodoch 11 - 13, 15

- 20 tohto odôvodnenia) ustanovil tak, že sa pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia nedá vyhnúť aplikácii ustanovení Exekučného poriadku týkajúcich sa exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie následne pristúpil k posudzovaniu exekučného titulu v duchu zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak skonštatoval (bod 29. a bod 35. odôvodnenia napadnutého uznesenia), že mu z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený predmetnú zmenku nepoužil v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, nakoľko, ako to vyplýva zo spisového materiálu, podal žalobu na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, a to v súlade s rozhodcovskou zmluvou zo dňa 24. 01. 2013. Súd prvej inštancie poznamenal, že oprávnený namiesto uplatnenia zmenky v súdnom konaní podal na podklade zmluvy o úvere zo dňa 24. 01. 2013 žalobu na rozhodcovský súd. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie zrejme pokladal zmenku za exekučný titul, akým je aj rozhodcovský rozsudok, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia táto skutočnosť vyplýva. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zmenka nie je a ani nemôže byť exekučným titulom. Tým môže byť rozhodcovský rozsudok, ale aj rozsudok všeobecného súdu vydaný vo veci na podklade zmenky. O takéto rozhodnutie ide aj v posudzovanej veci. Ak by súd prvej inštancie vzal do úvahy zásadné listiny založeného v jeho spise - rozhodcovský rozsudok SR 04284/14 zo dňa 25. 09. 2014 (č. l. 4 - 5) a fotokópiu zmenky (č. l. 9), nemohol by dospieť k záveru, že v predmetnom exekučnom konaní nejde o exekučný titul, v ktorom bol priznaný nárok zo zmenky. Už len samotný výrok rozhodcovského rozsudku a prvá veta jeho odôvodnenia sú dostatočným a spoľahlivým dôkazom o tom, že exekučné konanie má podklad v exekučnom titule, ktorý bol nepochybne vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti jeho výroku vecne správne. Súd prvej inštancie však pochybil, keď sa v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesprávne vysporiadal s príslušnými ustanoveniami ohľadom exekučného titulu, ktorý má svoj základ v nároku uplatnenom zo zmenky.

25. V predmetnej exekúcii je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým si oprávnený uplatnil svoju pohľadávku zo zmenky v rozhodcovskom konaní. Tak, ako už odvolací súd vyššie uviedol, predložená zmluva o úvere vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Povinný je označený

v zmluve aj ako fyzická osoba - podnikateľ, ale zároveň aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy je na dodávateľovi, t. j. oprávnenom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť ustanovenie , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nie je údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania. Oprávnený doteraz nepreukázal, že by predmetná zmluva o úvere mala nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ ide o argument oprávneného, že skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali známe exekútorovi a stali sa známe aj súdu, ktorému exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia, a že tieto preukazujú nespotrebiteľský charakter právneho vzťahu, s týmto sa odvolací súd nestotožnil.

26. Odvolací súd mal z obsahu spisu nepochybne preukázané, že charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský a v predmetnej veci ide o exekučné konanie, v ktorom je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný na základe nároku uplatneného zo zmenky. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovení a a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil uvedenému právnemu režimu. V zmluve o úvere je uvedené, že je tento poskytnutý na účel podnikania, podľa názoru súdu ide o vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „podnikania“, čo možno považovať za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na vopred pripravenom tlačive vylúčiť tento záväzkovo- právny vzťah spod pôsobnosti o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy o úvere preukázateľne vyplýva, že túto uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej ale nevyplýva, že by pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení , pričom rozhodcovský súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky nijakým spôsobom na spotrebiteľský charakter vzťahu neprihliadol. Odvolací súd konštatuje, že oprávnený si svoj záväzkový vzťah zabezpečil zmenkou. Dohoda o vyplnení zmenky upravená v čl. 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je podľa názoru odvolacieho súdu súčasťou spotrebiteľského vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a z hľadiska jej charakteru je v rozpore s ustanovením . Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola navyše do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru začlenená drobným písmom medzi množstvo ďalších dojednaní. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením zmenky povinným. Celá zmluva a všeobecné podmienky sú koncipované výlučne na prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť; obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Pokiaľ akýkoľvek súd zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, bez ohľadu na to, podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje, je povinný poskytnúť mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa.

27. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či na prípadný rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak uvedeného zo žiadneho dôkazu produkovaného oprávneným nevyplýva. Oprávnenému vznikla povinnosť doplniť podaný návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa účinnosti novely v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, inak súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v stanovenej lehote, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. V prípade, ak v konaní ešte nebolo vydané poverenie, tak pre tento prípad, keď by súd inak vzhliadol dôvody na zastavenie exekúcie, platí, že z týchto istých dôvodov sa žiadosť o udelenie poverenia zamietne. V kontexte zistených skutočností mal odvolací súd za to, že sú dané dôvody, pre ktoré je potrebné žiadosť súdneho exekútora zamietnuť tak, ako to urobil aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Súd prvej inštancie síce žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietol, avšak nie na základe dôvodu, ktorým sa mal zaoberať v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je vo výroku vecne správne napriek tomu, že časť jeho odôvodnenia nezodpovedá záväznému názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho zrušujúcom uznesení pod č. k. - 79 zo dňa 31. 05. 2021, odvolací

súd potvrdil s tým, že sám doplnil dôvody, na podklade ktorých mal byť výrok súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení postavený.

28. Keďže odvolací súd napravil nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívajúci v nesprávnom posúdení právneho základu, z ktorého exekučný titul vznikol (nárok zo zmenky) a za situácie, keď napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, rozhodol o odvolaní oprávneného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.