Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-644-2013.pdf
PDF · 75.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/644/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I., V. XXX/XX-X, zastúpený JUDr. I. B., nar. X.X.XXXX, bytom I., Z. XX/XX, proti odporcovi: Ing. C. A., nar. X.X.XXXX, bytom Z. R., N. J. XXXX/XX-XX, o zaplatenie sumy 986,19 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/198/1999-108 zo dňa 21. augusta 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zastavení konania ohľadne zaplatenia sumy 986,19 eur.
Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 17,6 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy:
- 3.452,17 eur za obdobie od 5.4.1996 do 3.2.1997,
- 2.788,29 eur za obdobie od 4.2.1997 do 9.4.1997,
- 2.290,38 eur za obdobie od 10.4.1997 do 4.7.1997,
- 1.982,01 eur za obdobie od 5.7.1997 do 18.3.1998,
- 1.650,07 eur za obdobie od 19.3.1998 do 27.1.1999 a
- 986,19 eur za obdobie od 28.1.1999 do 30.1.2006.
Vychádzal z preukázaného zistenia, že navrhovateľ dňa 4.3.1996 poskytol odporcovi pôžičku vo výške 100.000 Sk (3.319,39 eur), ktorú sa v zmysle písomnej zmluvy odporca zaviazal vrátiť do 4.4.1996 spolu s 12,5% úrokom vyčísleným sumou 1.000 Sk (33,19 eur), ako aj s pokutou za navrhovateľom uskutočnený predčasný výber požičanej sumy z vkladnej knižky vo výške 3.000 Sk (99,58 eur). Za nesporne ustálenú považoval tiež okolnosť, že odporca požičanú sumu v dohodnutej lehote nevrátil. Neskôr, ešte v čase pred podaním návrhu, uhradil z celkovej dlžnej sumy (104.000 Sk, t.j. 3.452,17 eur) postupnými splátkami jej časť vo výške 74.290,40 Sk (2.465,99 eur), a to nasledovne:
- dňa 3.2.1997 sumu 20.000 Sk (663,88 eur),
- dňa 9.4.1997 sumu 15.000 Sk (497,91 eur),
- dňa 4.7.1997 sumu 9.290,40 Sk (308,38 eur),
- dňa 18.3.1998 sumu 10.000,- Sk (331,94 eur)
- dňa 27.1.1999 sumu 20.000(663,88 eur).
Následne, už v priebehu súdneho konania (30.1.2006), odporca uhradil zostatok dlhu - 29.710 Sk (986,19 eura). V reakcii na uvedené navrhovateľ zobral podaný návrh v časti istiny (vrátane zmluvného úroku a pokuty za predčasný výber) späť a okresný súd v tomto rozsahu konanie zastavil.
Vo zvyšnej časti prvostupňový súd posúdil návrh ako dôvodný. Vychádzajúc z nespochybneného omeškania odporcu s úhradou požičanej sumy, priznal navrhovateľovi pri aplikácii § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu) 17,6% ročný úrok z omeškania. Prihliadol pritom na jednotlivé (vyššie uvedené) čiastkové plnenia/splátky odporcu. Keďže odporca sa v omeškaní ocitol dňom 5.4.1996, pri určení výšky úroku z omeškania okresný súd zohľadnil skutočnosť, že k danému dátumu diskontná sadzba NBS predstavovala 8,80%, t.j. jej dvojnásobok (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) činí 17,6%.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. tak, že navrhovateľom majúcemu plný úspech vo veci (i v časti predmetu konania, ktorého sa týkalo čiastočné späťvzatie návrhu, nakoľko tento úkon navrhovateľa bol vyvolaný výlučne správaním sa odporcu, ktorý až v priebehu konania uhradil nárokovanú istinu) priznal právo na náhradu dôvodne vzniknutých trov právneho zastúpenia v celkovej sume 97,59 eur a ďalších trov vo výške 122,44 eur. Okresný súd za účelne vynaložené trovy nepovažoval sumu 75,44 eur, ktorú navrhovateľ vyplatil súdnemu exekútorovi. Tento nárok nespadá totiž pod demonštratívny výpočet trov konania v zmysle § 137 O.s.p. a nejde o náklad, ktorý by navrhovateľ vynaložil v súvislosti s predmetným konaním.
Proti tomuto rozsudku, v časti týkajúcej sa úroku z omeškania, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V dôvodoch svojho odvolania sa obmedzil na konštatovanie, že nesúhlasí s rozhodnutím, ktorým bol zaviazaný platiť 17,6% úrok z omeškania počas celej doby splácania.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu sa navrhovateľ stotožnil s určením výšky úroku z omeškania súdom prvého stupňa. Zdôraznil, že odvolateľ celé súdne konanie odignoroval, nedostavil sa ani na jedno pojednávanie, v rámci ktorého mohol uplatniť svoje pripomienky. Z tohto dôvodu podané odvolanie hodnotil ako účelové s cieľom (iba) oddialiť vymoženie uplatneného nároku/úroku z omeškania a trov konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal odvolaním nenapadnutý výrok o čiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktorý odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Z daného aspektu je predložené odvolanie na hranici úplnosti a nasvedčuje dôvodnosti tvrdenia navrhovateľa o obštrukčnom charaktere postupu odporcu, ktorý nevyužil žiadnu z príležitostí prezentovať bezprostredne pred súdom prvého stupňa konkrétne dôvody svojho nesúhlasu s uplatneným nárokom na úrok z omeškania.
Vo vzťahu k vecnému posúdeniu prejednávaného prípadu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na jeho závery v konkrétnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Okresný súd náležite a jednoznačne ustálil relevantný okamih vzniku omeškania (5.4.1996), zodpovedajúco priebežným plneniam dlhu odporcom konkrétne vymedzil v jednotlivých obdobiach omeškania výšku (ešte) nesplateného dlhu a správne aplikoval právne normy o určovaní výšky úroku z omeškania.
Krajský súd (len opakovane) zdôrazňuje, že výška úroku z omeškania sa v zmysle § 10a v spojení s § 3 (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu) nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určuje k prvému dňu omeškania dlžníka (odporcu) s plnením peňažného dlhu. Rozhodujúcim je teda spôsob stanovenia úroku z omeškania k tomuto dňu - v súdenej veci k 5.4.1996 - a prípadné neskoršie zmeny v otázke určovania výšky úroku z omeškania sú nepodstatné.
Nakoľko neboli zistené ani žiadne nedostatky v konaní, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), napadnutý rozsudok bol v preskúmavanej časti potvrdený ako vecne správny.
Okresný súd tiež zodpovedajúco skutkovým zisteniam a súvisiacej procesnej situácii aplikoval na otázku náhrady trov konania (i) ustanovenie § 146 ods. 2veta druhá O.s.p. Náležite pritom vyhodnotil tiež charakter nesprávne (v rámci trov) uplatňovanej platby súdnemu exekútorovi.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadny z nich predmetný procesný nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.