Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-366-2013.pdf
PDF · 95.66 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/366/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci navrhovateľky: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, K., zastúpenej JUDr. Ingrid Škrabskou, advokátkou, Hlavná 15, Prešov, proti odporcovi: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K., zastúpeného otcom V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom U. O. G., nar. XX.XX.XXXX a E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
Rozvádza manželstvo účastníkov O. H., nar. XX.XX.XXXX a M. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX I. K., N. H. I. G. M. N. Í., zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika Bratislava, zväzok Q., ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX.
Na čas po rozvode z v e r u j e mal. U. O. G., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. G.Ú., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. U. O. G. a na mal. E. G., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.10.2013 domáhala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a ich mal. deti pochádzajúce s manželstva U. O., J.. XX.XX.XXXX M. E., J.. XX.XX.XXXX zveril do jej osobnej starostlivosti, odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. U. O. sumou 150 Eur a mal. E. sumou 130 Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že prvé nezhody v manželstve vznikli okolo roku 2010, kedy odporca nejavil záujem o rodinu, o navrhovateľku, o mal. deti, nezabezpečoval starostlivosť o mal. deti, väčšinu času trávil s kamarátmi mimo domu. Osobnú a finančnú starostlivosť o deti zabezpečovala výlučne navrhovateľka. Od septembra 2012 účastníci nevedú spoločnú domácnosť v dôsledku vyvrcholenia nezhôd s odporcom. Odporca neprejavoval žiaden záujem o vyriešenie problémov. Od decembra 2012 odporca nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou čaká dvojčatá. K odporcovi navrhovateľka nič necíti.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu 27.01.2014, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí. Zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a aby ho v
konaní zastupoval jeho otec V. H., J.. XX.XX.XXXX, nakoľko sa zdržiava v zahraničí v Českej republike alebo v Anglicku.
Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vo svojej správe o rodinných a výchovných pomeroch zo dňa 25.02.2014 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné podľa Zákona o rodine.
Odporca sa na pojednávanie nariadené na 26.02.2014 neustanovil, pričom z doručenky, ktorou súd doručoval predvolanie na pojednávanie, návrh odporcovi do vlastných rúk na adresu Plzenská 31, Prešov (č. l. 40) vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, avšak z písomného podania odporcu vyplýva, že mal vedomosť o pojednávaní, keďže vyhlásil súhlas s rozvodom a zároveň uviedol, že počas jeho neprítomnosti ho bude zastupovať jeho otec V. H., J.. XX.XX.XXXX M. súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti niektorého z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo vedci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúma existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania). V prejednávanej veci nebol súdu známy žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednal vec v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :
Zo sobášneho listu MV SR - osobitná matrika Bratislava mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX I. K., N. H. I. G. M. N. Í., ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku Q., ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX.
Z rodných listov mal súd preukázané, že počas manželstva sa účastníkom narodili dve deti mal. U. O. G., J.. XX.XX.XXXX M. S.. E. G., J.. XX.XX.XXXX.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo na základe citovej náklonnosti po ročnej známosti. Prvé nezhody a rozpory vznikli v roku 2010, kedy odporca nejavil záujem o rodinu, o navrhovateľku, o mal. deti, nezabezpečoval starostlivosť o mal. deti a rodinu a väčšinu času trávil s kamarátmi mimo domu, kde chodil len prespávať. Osobnú a finančnú starostlivosť o deti zabezpečovala výlučne navrhovateľka. Navrhovateľka s odporcom žili v Anglicku, kde príležitostne pracovali. Medzi účastníkmi dochádzalo po uzavretí manželstva k nezhodám vo všetkých oblastiach manželstva. Od septembra 2012 účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka s deťmi odišla s Anglicka na Slovensko, kde býva doposiaľ v domácnosti svojich rodičov z dôvodu vyvrcholenia nezhôd s odporcom. Od uvedenej doby účastníci konania nežijú intímnym životom a spoločne nehospodária. Ďalším dôvodom rozvratu manželstva je skutočnosť, že od decembra 2012 odporca udržiava vzťah s inou ženou, s ktorou čaká dvojčatá. V súčasnosti navrhovateľka uviedla, že obnovenie manželstva si predstaviť nevie a k odporcovi už neprechováva žiadne city. Rozvrat podľa jej názoru zapríčinil odporca svojim nezáujmom no rodinu, detí, domácnosť a tým, že nadviazal vzťah s inou ženou. Navrhovateľka uviedla, že odporca nejaví o deti žiaden záujem, netelefonuje im, na ich starostlivosti sa nepodieľa ani len platením bežného výživného, nad rámec neprispieva. Navrhovateľka je dobrovoľne nezamestnaná, poberá rodinné prídavky na dve deti v sume 130 Eur, ktoré si uplatňuje v Anglicku. Výdavky na bývanie v sume 150 Eur mesačne hradia rodičia navrhovateľky, ktorí jej pomáhajú aj s bežnými výdavkami.
Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že mal. U. O. je žiakom 1. ročníka základnej školy. Na začiatku školského roka matka uhradila dieťaťu potrebné školské pomôcky, dieťa sa stravuje v školskej jedálni za poplatok 20 Eur mesačne. Mal. E., J.. XX.XX.XXXX navštevuje predškolské zariadenie na Budovateľskej ulici v Prešove, za ktorý navrhovateľka uhrádza poplatok 17 Eur mesačne. Zdravotný stav oboch detí je dobrý. Kolízny opatrovník uviedol, že z výpovede matky vyplýva, že účastníci sú na rozvode dohodnutí a rovnako sú dohodnutí aj na úprave práv a povinností k deťom. Po rozvode manželstva má navrhovateľka v úmysle vrátiť sa spoločne s deťmi do Anglicka.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej ako „ O.s.p.“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad, ale nezhody a nesúlad medzi nimi pretrvajú dlhu dobu. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinnosti vyplývajúcich z manželstva. Pravidla vzájomného správania sa manželov, ku ktorým patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, podľa schopnosti a možnosti oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú právnym vyjadrením mravných postulátov na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18,19 Zákona o rodine). Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať, ak sa však neplnia môže to mať za následok rozvrat manželstva.
Súd mal za preukázané, že manželstvo je hlboko a vážne rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je len formálnym zväzkom. Navrhovateľka vylúčila obnovenie manželského spolužitia. Príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania bol odporcov nezáujem o rodinu, domácnosť a skutočnosť, že nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou čaká narodenie detí. Takéto rodinné prostredie, kde neexistujú vzájomné citové väzby medzi manželmi, nepredstavuje vhodné rodinné a výchovné prostredie pre deti pochádzajúce z ich manželstva. Navrhovateľka nemá žiaden záujem na obnovení spolužitia. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2012, majú dlhodobý odlúčený spôsob života, mal. detí sú na tento stav zvyknuté a teda nedôjde rozvodom manželstva ani k podstatnej zmene v živote mal. detí, preto súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol.
O úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode súd rozhodol v súlade s ustanovením § 24 Zákona o rodine a v súlade s návrhom matky a stanoviskom kolízneho opatrovníka zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich starostlivosť riadne zabezpečuje, pričom v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
V konaní mal súd za preukázané, že matka s mal. deťmi žije v spoločnej domácnosti v domácnosti svojich rodičov. Je dobrovoľne nezamestnaná. Poberá rodinné prídavky vo výške 130 Eur, ktoré sú vyplácané z Anglicka, zároveň bežné výdavky s bývaním a starostlivosťou o deti zabezpečuje s pomocou svojich rodičov. Na druhej strane z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že odporca pracuje v Anglicku, avšak súdu sa nepodarilo zistiť jeho príjem. Na starostlivosti o deti sa nepodieľa platením ani len bežného výživného, neprispieva na ich výživu, nepodieľa sa na mimoriadnych výdavkoch detí. Matka zabezpečuje potreby detí na požadovanej úrovni pri totálnom nezáujme zo strany odporcu, celá starostlivosť ostala na matke. S poukazom na návrh matky určiť výživné v minimálnom rozsahu, na skutočnosť, že súdom nebol zistený príjem odporcu mal súd za to, že je dôvodné určiť výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa v súlade s ustanovením § 62, nakoľko každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
U P O Z O R N E N I E :
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.