Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-28-2014.pdf
PDF · 102.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/215/2012-92 zo dňa 29. októbra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd uznesením č.k. 4C/150/2012-21 zo dňa 27.2.2013 spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 4C/150/2012 a 4C/215/2012 s tým, že konanie sa bude viesť pod sp.zn. 4C/215/2012.
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým si voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie sumy 125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 990,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Ten v exekučnom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 18 mesiacov) - vec sp.zn. 4C/215/2012.
Rovnako zamietol návrh navrhovateľa, ktorým si voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie sumy 125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 330,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Ten v exekučnom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov) - vec sp.zn. 4C/150/2012.
Okresný súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania ustálil, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná pred 01. 06. 2011, konkrétne dňa 14. 12. 2009, resp. 12. 01. 2009 z dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku potom vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie.
V exekučnej veci vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 11014/08, 7Er/10/2010 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená
súdu dňa 12.01.2009, pričom súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 22.01.2009, teda v zákonnej lehote. Preto pokiaľ navrhovateľ svoju žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote, toto tvrdenie sa nepreukázalo ako pravdivé. V sporovom konaní je súd návrhom, ako aj skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe, viazaný.
Vo veci vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 12339/09, 3Er/1071/2009 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená tunajšiemu súdu dňa 14.12.2009, pričom súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie dňa 20.01.2010, a to z dôvodu nedostatočnej súčinnosti na strane súdneho exekútora, ktorý k podanej žiadosti o udelenie poverenia o vykonaní exekúcie nepredložil Zmluvu o úvere č. 5980046 zo dňa 23. 10. 2008.
V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Mcdo/11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/105/2011).
Na základe uvedeného súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/2002 samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný nepriznal náhradu jeho trov, keď tento si v konaní uplatnil náhradu trov konania, avšak v zákonnej lehote nijako ich výšku nevyčíslil a ani z obsahu spisu mu žiadne preukázateľné trovy k okamihu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie.
Navrhovateľ namieta, že okresný súd vykonal pojednávanie napriek tomu, že podal žiadosť o zrušenie pojednávania z dôležitých dôvodov. V tejto žiadosti poukázal na skutočnosť, že súdu boli v žalobe oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Napriek tomu mu však nebolo vôbec predložené rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu. V prípade vylúčenia sudcov je zrejmé, že o veci rozhodoval nezákonný sudca. V prípade nevylúčenia sudcov, by sa bol bránil ochrany svojich práv na prejednanie veci pred zákonným sudcom sťažnosťou na ústavnom súde. Poukazuje na ust. § 15 O. s. p.. Navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajský súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.
Tvrdil, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.
Nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Takto došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu možnosti konať pred súdom. Namieta, že ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu nemôže vnútroštátny súd založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela.
V konkrétnostiach uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o návrhu v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Primárne zo strany odvolacieho súdu je potrebné zdôrazniť jeho viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V tejto spojitosti možno konštatovať, že odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ nenamietal zásadný záver okresného súdu, že vzhľadom na charakter exekučného titulu v navrhovateľom označenom exekučnom konaní - rozhodcovského rozhodnutia, exekučný súd tento musel preskúmavať z hľadísk vymedzených v ust. § 45 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v tejto súvislosti skúmať aj bez návrhu či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená platne. Následne dĺžka exekučného konania vzhľadom na vykonané úkony, ktoré smerovali k posúdeniu zákonnosti navrhovanej exekúcie neodôvodňovala vysloviť navrhovateľom namietané porušenie jeho práva na vydanie poverenia v zákonnej lehote. Odvolací súd tak vychádzal zo správnosti týchto záverov prvostupňového súdu, nakoľko strohé konštatovanie navrhovateľa v podanom odvolaní v bode 10/ „nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich“ bez ďalšieho správnosť týchto záverov nespochybňovalo.
Odvolací súd tiež poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov.
Napríklad v bode 3/ svojho odvolania tvrdí, že mu nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu a následne v bode 6/ tohto odvolania si odporuje keď uvádza, že okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti možno tohto sudcu považovať za
nestranného. V tomto prípade však bolo uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 8NcC/64/2012-17 zo dňa 28.12.2012 rozhodnuté, že zákonná sudkyňa Mgr. Zuzana Bajlová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/215/2012. V ďalšej spojenej veci sp.zn. 4C/150/2012 bolo uznesením Krajského súdu Žilina sp.zn. 9NcC/68/2012 z 18.12.2012 rozhodnuté, že z prejednávania a rozhodovania veci je vylúčená sudkyňa JUDr. Gabriela Brišková, ostatní sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Obe uznesenia boli právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 4.3.2013.
Z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania s poukazom na podanie ústavnej sťažnosti, okresný súd odročil pojednávanie určené na deň 27.3.2013. Uznesením č.k. 4C/215/2012-58 zo dňa 10.4.2013 zamietol návrh na prerušenie konania. Predmetné rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 10Co/264/2013-81 zo dňa 15.8.2013 potvrdené. Z uvedeného je zrejmé, že z namietaného dôvodu bolo okresným súdom stanovené pojednávanie odročené, rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania a až následne súd pokračoval vo veci.
Termín pojednávania stanovený na deň 29.10.2013 žiadal odročiť z dôvodu kolízie pojednávania v obdobných veciach na Okresnom súde v Nitre, a nie z dôvodu že podal ústavnú sťažnosť vo veci.
Odvolateľ predovšetkým namietal, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca. Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danej veci zákonný sudca uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 8NcC/64/2012-17 zo dňa 28.12.2012 a 9NcC/68/2012 z 18.12.2012 nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Pokiaľ by aj neexistovalo žiadne rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, odvolací súd môže posúdiť túto otázku samostatne. Krajský súd však v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi vzniknúť postupom okresného súdu, na ktorom vykonáva zákonný sudca funkciu sudcu, nevidí dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania aj rozhodovania veci.
Je nutné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak apriórne stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný a profesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci zákonný sudca nekonal a nerozhodoval v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu Mgr. Zuzany Bajlovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy, s týmto konštatovaním možno v celom rozsahu súhlasiť. Túto zásadu však nemožno vykladať formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami občianskeho súdneho konania. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje procesné práva v rámci prebiehajúceho súdneho pojednávania. Navrhovateľ bol na
pojednávanie pred prvostupňovým súdom riadne predvolaný. O možnosť uplatniť tieto svoje práva sa obral sám svojim postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd predvolanie na termín pojednávania určený na 29.10.2013 doručil navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi dňa 14.10.2013. Právny zástupca navrhovateľa až v deň pojednávania (teda nie bezodkladne, keď sa dozvedel o dôvode na odročenie) doručil elektronickou formou prvostupňovému súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania v obdobných veciach na Okresnom súde v Nitre a že klient trvá na jeho účasti. Prvostupňový súd túto žiadosť správne posúdil ako okolnosť, ktorá nie je dôvodom pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s poukazom na to, že kolízia pojednávania nie je dôvodom na odročenie pojednávania. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že predmetná advokátska kancelária disponuje viacerými osobami spôsobilými poskytnúť právne zastúpenie navrhovateľovi na pojednávaní v danej veci (okrem advokátov Doc. JUDr. Branislav Fridrich PhD. alebo JUDr. Zuzana Zimanová) aj viacerými advokátskymi koncipientmi (podľa aktuálneho zoznamu na internetovej stránke SAK), pričom z návrhu na odročenie pojednávania nevyplynulo, z akých dôvodov sa pojednávania nemohla zúčastniť ani jedna z týchto osôb. Navyše je všeobecne známe, že navrhovateľ podal v rovnakom čase veľký počet žalôb na všetky okresné súdy Slovenskej republiky, preto je tu veľká pravdepodobnosť vzniku kolízie jednotlivých pojednávaní na rôznych súdoch.
Teda v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka pri splnení podmienok predpokladaným zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konania pred súdom a zároveň tým nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Následne sa nemožno stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o tom, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesmi účastníkov konania. Ako už bolo zdôrazňované, tým, že sa pojednávania nezúčastnil o túto možnosť sa ukrátil sám. Naviac vo veci boli vykonané dôkazy označené práve navrhovateľom, ktorými sa snažil preukázať oprávnenosť ním uplatneného nároku, a to oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučných spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/1071/2009 a 7Er/10/2009. Je teda nepochybné, že o týchto dôkazoch vedomosť mal a v súvislosti s podaným žalobným návrhom aj na ne reagoval.
Navrhovateľ sa v dôvodoch odvolania dotkol hmotnoprávnych dôvodov iba stroho konštatujúc, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu a nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich.
Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia. Z dokazovania vykonaného okresným súdom však vyplynulo, že exekučným titulom v daných prípadoch bol rozhodcovský rozsudok a základ právneho vzťahu vychádzal zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto exekučný súd bol oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ust. § 45 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Vo veci sp.zn. 7Er/10/2010 bola 15-dňová lehota na vydanie poverenia zachovaná, keď poverenie bolo vydané v lehote 10 dní od dôjdenia žiadosti súdneho exekútora.
Odvolací súd tiež poukazuje na to, že 15-dňová lehota môže byť zachovaná iba v prípade, že žiadosť o udelenie poverenia má všetky náležitosti a nie je potrebné doplniť listiny na preskúmanie zákonnej možnosti vydania poverenia pre súdneho exekútora. Vo veci sp.zn. 3Er/1071/2009 za účelom preskúmania rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskom vzťahu si zabezpečoval exekučný súd ďalšie listinné dôkazy prostredníctvom súdneho exekútora, ktoré mu boli predložené dňa 18.1.2010. Následne dňa 20.1.2010 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že po získaní potrebných podkladov okresný súd vydal poverenie v 15-dňovej zákonnej lehote. Súd potom nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Na základe konštatovaného, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom, v potrebnom rozsahu plne zodpovedajúcom kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania ako aj meritum veci.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol povinný nahradiť odporcovi jeho trovy. Keďže si odporca náhradu trov konania v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací súd mu tieto trovy nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.