Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-137-2013.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/137/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa navrhovateľ Secapital S.á.r.L., so sídlom Luxemburské veľkovojvodstvo, 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO 36 715 352 proti odporcovi C. D., štátnemu občanovi G. republiky, bytom T., G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča o zaplatenie 929,23 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 355,64 eur v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur , ktoré sú splatné vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že prvá splátka je splatná dňa 20.03.2014 a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti s a návrh navrhovateľa z a m i e t a .
III. Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 27,85 eur k rukám JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 929,23 eur spolu 9 % ročným úrokom z omeškania od 10.7.2010 do zaplatenia. Uviedol, že s odporcom ako dlžníkom uzatvoril jeho právny predchodca zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol pôžičku 1.888,47 eur. Odporca mal túto pôžičku podľa zmluvy splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 42,92 eur. Do dňa podania návrhu na začatie konania však odporca z pôžičky splatil len 972,12 eur. Keďže odporca porušil svoju povinnosť riadne a včas platiť dojednané splátky pôžičky, právny predchodca navrhovateľa v súlade so zmluvnými dojednaniami dňa 26.6.2010 listom vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Popri sume nesplatenej pôžičky tvorí žalovanú sumu aj 140,06 eur, čo sú zmluvné pokuty, ktoré si strany dojednali vo všeobecných obchodných podmienkach pre prípad porušenia povinností odporcu a 72 eur, čo sú náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky.
Odporca potvrdil, že zmluvu o pôžičke s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril a peňažné prostriedky pôžičky mu boli odovzdané. Pôžičku prestal splácať, pretože mu to jeho pomery nedovolili.
Do konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší účastník, ktorý vzniesol námietku premlčania uplatneného práva navrhovateľa. Podľa neho právny predchodca navrhovateľa listom, ktorým oznámil zosplatnenie
celej pôžičky odstúpil od zmluvy o pôžičke a nasledujúci deň, 27.6.2010, mu začala planúť premlčacia doba dva roky na uplatnenie jeho práva na súde, pričom ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď odstúpením právneho predchodcu navrhovateľa od zmluvy o pôžičke táto zanikla, teda právny dôvod plnenia odpadol. Navrhovateľ podal svoj návrh na súd až dňa 28.2.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby a súd musí preto na námietku premlčania prihliadnuť a navrhovateľovi premlčané právo nepriznať.
Odporca sa k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom konania pripojil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:
Výpoveďou odporcu a samotnou zmluvou č. 13848 zo dňa 13.11.2008 bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvoril dňa 13.11.2008 zmluvu o pôžičke, podľa obsahu ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi- odporcovi pôžičku 1.327,78 eur s ročným úrokom 20,65 %, ktorú pôžičku sa dlžník-odporca zaviazal splatiť v 44 mesačných splátkach po 42,92 eur. V zmluve je uvedený údaj o RPMN 20,65 % a údaj o konečnej splatnosti 48 mesiacov, Splatnosť splátok pôžičky /20. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci/ je uvedená čl. 6 bod 6.2 všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú podľa textu zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktoré si dlžník-odporca podľa zmluvy prečítal. Podľa čl. 12 bod 12.2 všeobecných obchodných podmienok je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v prípade, že sa dlžník dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek splátky a to vo výške 10 % z dlžnej splátky. Všeobecné obchodné podmienky sú predtlačené drobným písmom na samostatnom liste a je zrejmé, že sú pripravené veriteľom pôžičky.
Z obsahu prehľadu splátok a úhrad k predmetnej pôžičke vyplynulo, že odporca na uvedenú pôžičku doposiaľ zaplatil 972,12 eur a navrhovateľ na tejto pôžičke vyúčtoval popri súčte dojednaných mesačných splátok 1.689,29 eur aj zmluvné pokuta v sume 140,37 eur a poplatky 72 eur.
Listom zo dňa 26.6.2010 veriteľ vyzval dlžníka-odporcu, aby okamžite, najneskôr však do 3 dní, uhradil jednorazovo všetky splátky pôžičky v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Z obsahu všeobecných obchodných podmienok súdu nevyplynulo, že by veriteľ mohol za nejakých okolností vyhlásiť predčasnú splatnosť pôžičky.
Pomocou interaktívnej kalkulačky na portály www.fininfo.sk vykonal súd výpočet RPMN /ročnej percentuálnej miery nákladov/ pri vyššie uvedenej pôžičke a zistil, že pri pôžičke 1.327,76 eur s úrokom 20,65 % a splatnosti v 44 splátkach po 42,92 eur činí RPMN činí 21,44 %.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 17.3.2013 medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom bolo preukázané, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávky proti odporcovi z predmetnej zmluvy o pôžičke na navrhovateľa.
V danej veci bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi pôžičku na základe zmluvy o pôžičke ako právnická osoba, podnikateľ a odporca je fyzická osoba, ktorej navrhovateľ pôžičku poskytol bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporca pri uzatváraní zmluvy a čerpaní pôžičky konal v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13.11.2008 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmysle § 2 a § 3 uvedeného zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Takto súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 657 Občianskeho zákonníka uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorá je vzhľadom na charakter strán zmluvy pri jej uzatvorení a plnení a vzhľadom na poskytnuté plnenie zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade ide podľa výsledkov vykonaného dokazovania o formulárovú zmluvu s predtlačenými obchodnými podmienkami, ktorú zmluvu pripravil právny predchodca navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.327,76 eur, ktorý odporca aj v uvedenej výške čerpal. Na istinu uvedeného úver odporca zaplatil doposiaľ len 972,12 eur, takže z istiny čerpaného úveru zostalo nezaplatených ešte 355,64 eur a v tejto časti pokladal súd návrh navrhovateľa za dôvodný.
Navrhovateľ si ďalej uplatňoval aj úroky z úveru ako aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a zmluvné pokuty za omeškanie odporcu so splácaním splátok spotrebiteľského úveru. Na uvedené plnenia však podľa súdu navrhovateľ nárok nemá.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o pôžičke, ktorú odporca uzatvoril neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Za takýto údaj nemožno považovať uvedenie údaja 48 mesiacov v zmluve o pôžičke, pretože uvedené predstavuje dobu, po ktorú majú byť platené dojednané splátky pôžičky avšak nie údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý by mal byť uvedený riadne dátumom, teda dňom, mesiacom a rokom, kedy má prísť k splateniu spotrebiteľského úveru. Okrem toho uvedený údaj 48 mesiacov nezodpovedá ani dojednaným podmienkam spotrebiteľského úveru, keď tento mal byť splatený v 44 mesačných splátkach a teda konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá musí vychádzať z počtu týchto mesačných splátok, je určite nižšia ako v zmluve uvedených 48 mesiacov. V predmetnej zmluve o pôžičke je tiež nesprávne uvedený údaj o RPMN /ročná percentuálna miera nákladov/. V zmluve sa tento údaj uvádza ako 20,65 %, ale vykonaným dokazovaním súd zistil, že s ohľadom na podmienky pôžičky je RPMN 21,44 %. Vychádzajúc z účelu uvádzania hodnoty RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, tým je nepochybne poskytnutie možnosti spotrebiteľovi presvedčiť sa na základe tohto údaju o výhodnosti spotrebiteľského úveru, je nepochybné, že uvedenie nesprávneho údaja RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má z hľadiska ochrany spotrebiteľa rovnaké dôsledky ako úplná absencia tohto údaju v zmluve. V tomto zmysle súd potom prijal záver, že predmetná zmluva o pôžičke v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch neobsahuje povinné údaje o konečnej splatnosti úveru a o RPMN. S prihliadnutím na skutočnosť, že odporca spotrebiteľský úver na základe tejto zmluvy čerpal, je síce uvedená zmluva platná avšak spotrebiteľský úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov / § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch/. Navrhovateľ tak nemá právo na zaplatenie dojednaného úroku z pôžičky. Uvedený záver sa týka aj nákladov za vymáhanie pohľadávky navrhovateľa, ktoré boli v návrhu vyčíslené na 72 eur. Ak by tieto mali byť vyčíslené ako nejaké poplatky, ktoré boli medzi stranami zmluvne dojednané, navrhovateľ nemá právo na ich zaplatenie na základe vyššie uvedeného odôvodnenia. Súd však musí ešte pred takýmto hodnotením prijať iný záver a to, že navrhovateľ nijako neuviedol, na základe čoho mu právo na zaplatenie takýchto nákladov vzniklo /zmluvné dojednanie alebo nejaké zákonné ustanovenie/ a tiež nijako neuviedol spôsob vyčíslenia požadovaných nákladov. Navrhovateľ teda podľa súdu v časti o zaplatenie 72 eur ako nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky neuniesol ani bremeno svojho tvrdenia o tomto uplatnenom práve, a preto súd jeho návrhu v tejto časti vyhovieť nemohol.
Čo sa týka navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokuty, aj v tejto časti je návrh navrhovateľa podľa súdu nedôvodný. Zmluvná pokuta musí byť v zmysle § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dojednaná písomne a musí byť v dojednaní určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Dojednanie zmluvnej pokuty nie je v texte samotnej zmluvy ale je súčasťou navrhovateľom pripravených a drobným písmom predtlačených všeobecných obchodných podmienok, kde je uvedené v čl. 12. Pri hodnotení platnosti takéhoto dojednania zmluvnej pokuty bol súd vedený úvahami z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Je potrebné vychádzať z toho, že medzi účastníkmi ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. V takomto vzťahu sú účastníci v nerovnom postavení, keď dodávateľ / v tomto prípade navrhovateľ/ je vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom /v tomto prípade odporcom/, ktorému službu poskytuje. Preto je potrebné aby sa dodávateľ choval vo vzťahu k spotrebiteľovi poctivo a v prípade, že takto nepostupuje nemožno jeho konaniu poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivého konania dodávateľa v spotrebiteľských vzťahoch okrem iného vyžaduje, aby bol text spotrebiteľskej zmluvy dobre čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť umiestnená v oddieloch, ktoré môžu v spotrebiteľovi vzbudiť dojem o ich nepodstatnom charaktere. Uvedená zásada dopadá aj na obchodné podmienky, ktoré sa v praxi spotrebiteľských zmlúv vyskytujú. Obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nemuseli byť do každej zmluvy vpisované dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemajú ale slúžiť k tomu, aby sa do nich vkladali v neprehľadnej forme, malým písmom dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých možno predpokladať, že pozornosti spotrebiteľa asi uniknú. Takto by v obchodných podmienkach nemali byť ani ustanovenia o dojednaní zmluvnej pokuty pre prípady porušenia záväzkovej povinnosti zo strany spotrebiteľa. Dojednanie zmluvnej pokuty by malo byť súčasťou vlastného textu spotrebiteľskej zmluvy, listiny, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. V danom prípade to tak nie je. Samotná zmluva o pôžičke dojednanie o zmluvnej pokute nestanovuje. Toto je uvedené v predtlačených všeobecných obchodných
podmienkach, drobným písmom. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty je výsledkom konania dodávateľa, navrhovateľa, ktorý podmienky pripravil a z hľadiska spotrebiteľského práva ho nemožno hodnotiť inak ako nepoctivé. Konaniu navrhovateľa preto nemožno poskytnúť právnu ochranu a dojednanie zmluvnej pokuty je potrebné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
Nakoniec pokiaľ ide o navrhovateľ uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne požadovaný zo žalovanej sumy 929,23 eur od 10.7.2010 do zaplatenia súd uvádza, že ani v tejto časti nebol návrh navrhovateľa dôvodný. Uvedené právo na zaplatenie úrokov z omeškania uplatňoval navrhovateľ s odôvodnením, že dňa 26.6.2010 vyzval odporcu na okamžitú úhradu všetkých splátok pôžičky. Listom zo dňa 26.6.2010 bola uvedená skutočnosť síce preukázaná, avšak podľa súdu navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca nemal právo požadovať od odporcu okamžité splatenie celej pôžičky. Takéto právo má veriteľ v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak to bolo medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Z obsahu zmluvy o pôžička ani z obsahu všeobecných obchodných podmienok však takéto dojednanie podľa súdu nevyplýva. Napokon, ak by sa aj toto dojednanie niekde vo všeobecných obchodných podmienkach nachádzala a len ušlo pozornosti súdu, je potrebné poukázať na ustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje, aby veriteľ-dodávateľ, ktorý chce uplatniť právo podľa § 565 upozornil dlžníka-spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Navrhovateľ súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal splnenie uvedenej zákonnej povinnosti. Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemal právo požadovať od odporcu okamžité zaplatenie celej pôžičky a preto ani nemôže byť odporca so splnením svojho dlhu zaplatiť pôžičku v omeškaní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť pôžičky.
Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu, túto súd nepovažoval za dôvodnú a to preto, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľ alebo jeho právny predchodca od zmluvy o pôžičke odstúpili. Za odstúpenie od zmluvy súd na rozdiel od vedľajšieho účastníka nemôže považovať list právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 26.6.2010, keď podľa jeho obsahu právny predchodca navrhovateľa len vyzýval odporcu na okamžité splatenie pôžičky. Z obsahu listu nemožno usudzovať, že by právny predchodca navrhovateľa prejavil vôľu od zmluvy o pôžičke odstúpiť. Žiadne slovné vyjadrenie v tomto liste tomu nenapovedá. V tomto zmysle, keď nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a tým ku vzniku bezdôvodného obohatenia /plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol/ nemožno ani uvažovať o premlčacej dobe 2 roky na uplatnenie práva navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčacia doba práva navrhovateľa na zaplatenie pôžičky je tak 3 roky, pričom premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť pri jednotlivých splátkach pôžičky osobitne a to odo dňa ich zročnosti. Odporca doposiaľ nezaplatil splátky splatné od 20.10.2010 /zaplatil 972,12 eur, teda 22 celých splátok a časť z 23. splátky, ktorá bola splatná práve 22.10.2010/ a keďže navrhovateľ si svoje právo na zaplatenie týchto splátok uplatnil návrhom na začatie konania, ktorý súdu došiel dňa 28.2.2013, uplatnil si navrhovateľ svoje právo včas, v rámci premlčacej doby. Námietka premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník konania a odporca sa k nej pripojil, tak nie je dôvodná.
Na základe všetkých vyššie uvedených záverov súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nesplatenú istinu pôžičky 355,64 eur, pričom splniť tento dlh súd uložil odporcovi podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v splátkach po 40 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že prvá splátka je splatná do 20.3.2014 a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. K povoleniu splátok súd viedli zistené pomery odporcu, keď z jeho výpovede pred súdom vyplynulo, že jeho jediným príjmom je mzda vo výške asi 400,- eur mesačne v čistom. Odporca býva v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá je zamestnaná a jej priemerná mesačná mzda je asi 350,- eur mesačne. Náklady na bývanie odporcu a jeho manželky predstavujú asi 135 eur mesačne a odporca spláca úver v Poštovej banke po 60 eur mesačne. Za uvedenej situácie je nemožné, aby odporca splnil svoj dlh voči navrhovateľovi jednorazovo. Určené splátky 40 eur mesačne pri dlhu 355,64 budú viesť k zaplateniu dlhu do 9 mesiacov, pričom nebudú predstavovať pre odporcu taký výdaj, ktorú by viedol k ohrozeniu uspokojovania základných životných potrieb odporcu a jeho manželky.
Čo sa týka zostávajúcej časti návrhu navrhovateľa, tu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. V danej veci nebol ani jeden z účastníkov plne úspešný a preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 355,64 eur a na druhej strane bol odporca úspešný v časti o zaplatenie 573,59 eur /kde súd návrh navrhovateľa zamietol/. Odporca bol teda v konaní úspešnejší a pomer jeho úspechu v konaní je 23,45 % (573,59 - 355,64 = 217,95 eur, čo je v pomere k predmetu konania 929,23 eur 23,45 %). Odporca si náhradu trov konania neuplatnil a keďže súd o náhrade trov konania rozhoduje podľa § 151 ods. 1 O.s.p. len na návrh, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Na druhej strane si náhradu trov konania uplatnil vedľajší účastník na strane odporcu, na ktorého sa , z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania, tiež vzťahuje úspech odporcu v konaní. Trovy konania vedľajšieho účastníka sú 118,75 eur za trovy právneho zastúpenia /tarifná odmena 51,45 eur + režijný paušál 7,81 eur za prevzatie a príprava zastúpenia, tarifná odmena 51,45 eur + režijný paušál 8,04 eur za písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa na začatie konania/. Z celkových trov konania vedľajšieho účastníka v sume 118,75 eur tak súd uložil navrhovateľovi uhradiť ich pomernú náhradu vo výške 23,45 %, teda v sume 27,85 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.