Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/5/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: Mgr. T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. XXXX/XX, zastúpenej spoločnosťou: TIMAR&PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šaľa, Pázmáňa 915/9 a otca: K. H., nar. X.X.XXXX, bytom C., R. X, t.č. T. R. C. XXX, zastúpeného spoločnosťou Čibrik&Blazsek, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 14, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky i otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.6.2013 č.k. -402 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.8.2013 č.k. -421 a zo dňa 18.11.2013 č.k. -441 - v časti o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou došlo k zvýšeniu výživného, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 5.4.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 29.6.2011 v časti o výživnom na maloletého Q. tak, že výživné zvýšil zo sumy 140,- Eur na sumu 160,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2012. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 27.6.2013 vo výške podľa rozsudku 300,- Eur a podľa opravného uznesenia zo dňa 19.8.2013 200,- Eur povolil otcovi splatiť v dvoch splátkach spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody týchto splátok. Treťou výrokovou vetu doplnenou opravným uznesením zo dňa 18.11.2013 súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Ostatným výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. , , a Zákona o rodine odôvodnil v podstate tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletého dieťaťa ako i na strane rodičov. Na strane dieťaťa súd skonštatoval zmenu pomerov tým, že dieťa je o tri roky staršie, stalo sa študentom strednej školy, má zvýšené náklady na zubára a tiež na záľuby, ktorým sa venuje, ktoré malo ale i v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Súd skonštatoval čiastočnú zmenu pomerov i na strane matky, keď v čase predchádzajúcej úpravy dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 580,03 Eur a v čase tohto rozhodnutia 597,03 Eur. Na strane otca súd vychádzal zo zistení, že v čase predchádzajúcej úpravy mal príjem 650,- Eur mesačne, pričom z daňového priznania za rok 2011 vyplýva, že základ dane u neho činil

2.148,72 Eur a základ dane v roku 2012 22,42 Eur. Z pripojených faktúr a peňažných denníkov mal súd za preukázané, že výdavky a príjmy otca sú jednoznačne zakotvené v daňovom priznaní, teda otec nemá iné príjmy, ktoré by zvyšovali jeho životnú úroveň. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá má príjem cca 432,- Eur netto. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej A., naposledy súdom stanovenú vo výške 100,- Eur mesačne. Na základe toho potom súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, avšak vzhľadom na osobné a majetkové pomery otca mu vyhovel iba čiastočne a výživné zvýšil na sumu 160,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2012, teda dňom podania návrhu. Nakoľko spätným zvýšením výživného vznikol dlh v sume 200,- Eur, tento mu povolil zaplatiť v dvoch splátkach po právoplatnosti rozsudku. Nakoľko u otca dieťaťa podľa výsledkov vykonaného dokazovania nenastali také rozhodné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu iba v časti, ktorou bolo výživné zvýšené, podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolania obaja rodičia. Matka maloletého ako odvolacie dôvody uplatnila dôvody obsiahnuté v , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f) , že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa nej majetkové pomery otca dovoľujú výživné zvýšiť aj s poukazom na vývoj životných nákladov a výdavkov na maloletého. Súd pritom nezohľadnil výdavky, ktoré otec vynakladá na osoby voči ktorým nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a ktoré znižujú jeho príjmy, najmä vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je samoživiteľ a nemá možnosť získať iný príjem. V konaní nebolo preukázané, že otec hradí maloletému poistku a preto jediný podiel otca na výžive maloletého okrem výživného je dobíjanie kreditu na mobilný telefón. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že priemerný príjem otca v roku 2011 bol 901,- Eur mesačne a v roku 2012 cca 870,- Eur mesačne. Otec pritom nebol ani po opakovanej výzve súdu schopný vydokladovať svoje výdavky. Podľa matky je možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na dieťa na sumu žiadanú v záverečnom návrhu, pričom priestor je daný najmä tým, že otec napriek tomu, že nemá žiadnu zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej priateľke, prispieva na domácnosť sumou 350,- Eur až 530,- Eur mesačne, pričom z tejto sumy je hradený hypotekárny úver priateľky, ktorý nie je úverom otca. Jeho priateľka je dlhodobo nezamestnaná a bola poberateľkou v hmotnej núdzi. Jediným oprávneným výdavkom otca sú náklady na bývanie vo výške polovice otcom hradených výdavkov v sume 56,74 Eur, exekúcie nie sú z dôvodu nedostatočného príjmu otca, ale sú výsledkom neefektívnych výdavkov otca, neboli preukázané ako oprávnené výdavky otca na mobilný telefón, ktorému nárok na služobný vyplýva zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Keďže nebolo otcom preukázané z akého dôvodu mu nie sú za obchodné zastúpenie uhrádzané náklady od spoločnosti, ktoré zastupuje, otec sa nedôvodne vzdal zákonného nároku. Rovnako sa otec nedôvodne vzdal svojho majetku auta v hodnote 7.000,- Eur, ktoré previedol na svoju priateľku. Bolo nedôvodné prihliadať na údajné pôžičky otca od matky, či sestry, ktoré neboli preukázané, paušálne vedenie účtovníctva za rok 2012 bolo spochybnené, otec podal návrh na zníženie výživného len voči maloletému Q. a voči druhej dcére A. takýto návrh nepodal, predmetný návrh na zvýšenie výživného bol podaný viac ako jeden a pol roka odo dňa zohľadnenia rozhodujúcich skutočností. Záverom matka poukázala na to, že súd napadnutým rozhodnutím nerešpektoval ani názor kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil zvýšenie výživného na sumu 170,- Eur mesačne. Domáhala sa, aby odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 140,- Eur na 200,- Eur počínajúc dňom 1.9.2013, podľa následného podania došlo k oprave dátumu na 1.9.2012.

Otec maloletého sa odvolaním podaným prostredníctvom svojho právneho zastúpenia domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 zmenil a návrh na zvýšenie výživného zamietol s tým, že ho považuje za absolútne nedôvodný a nemôže sa preto stotožniť so závermi prvostupňového súdu. Uviedol, že matka podala návrh na zvýšenie výživného len 14 mesiacov od rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktorým bolo výživné zvýšené na 140,- Eur a podľa otca hlavným dôvodom podania tohto návrhu bola nespokojnosť s rozhodnutím krajského súdu a snaha o jeho reparáciu. Dôvodom, prečo navrhovateľ nesúhlasí so zvýšením výživného je to, že mu to jeho príjmové pomery nedovoľujú. Už v súčasnosti určené výživné na obe deti v sume 265,- Eur mesačne spolu so splátkami zročného výživného uhrádza len s veľkými ťažkosťami a s finančným prispením priateľky na úhradu ďalších životných potrieb. Platenie zvýšeného výživného už nebude v jeho možnostiach. V prípade čo i len čiastočného vyhovenia návrhu na zvýšenie výživného by bol vystavený reálnej hrozbe trestného stíhania pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Záverom poukázal na nepresnosť vo výroku, keď súd nesprávne určil výšku zročného výživného na sumu 300,- Eur, pričom v odôvodnení je správne uvádzaných 200,- Eur.

Z obsahu oboch odvolaní rodičov je teda zrejmé, že ich odvolania smerujú voči zvýšeniu výživného, keď matka sa domáha určenia ešte vyššieho výživného ako určil prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku a otec žiada návrh matky na zvýšenie výživného v akejkoľvek výške zamietnuť, a teda žiadne z odvolaní nesmeruje voči tej časti preskúmavaného rozsudku, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. V tejto zamietajúcej časti sa preto rozsudok prvostupňového súdu stal právoplatným.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že obe odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými osobami - účastníkmi konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti zvýšenia výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolania rodičov maloletého nie sú dôvodné a boli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, v zmysle

S poukazom na vyššie uvedené predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného otca k maloletému Q., odkedy a v akom rozsahu.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie naplnenia zákonných podmienok pre zvýšenie výživného, za situácie, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. odvolací súd sa obmedzuje len na odkaz na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu v napadnutej časti stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žiadnemu z odvolateľov. Na podporu záverov prvostupňového súdu, s poukazom na odvolaciu argumentáciu, sa žiada dodať už iba nasledovné:

Prvostupňový súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania správne skonštatoval, že v danej veci došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého tým, že dňom 1.9.2012 začal navštevovať strednú školu, čím došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na dieťa, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Na strane matky pritom vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna podstatná zmena pomerov, keď došlo iba k nepatrnému zvýšeniu jej príjmu. Hoci otec v počiatkoch konania vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho príjem predstavuje priemerne sumu 742,- Eur mesačne, o pár mesiacov na to už tvrdil, že došlo k podstatnému poklesu jeho príjmov, ktorý pokles ale v priebehu konania nevyčíslil a ani nepreukázal. Bolo preto potrebným vychádzať zo skutočností, že na strane otca oproti času predchádzajúcej úpravy došlo k čiastočnému zvýšeniu príjmu zo sumy 650,- Eur na sumu 742,- Eur mesačne, pričom k zmene jeho pomerov došlo i tým, že bola v čase od predchádzajúcej úpravy tohto výživného súdom zvýšená vyživovacia povinnosť na ďalšie jeho dieťa dcéru A. zo sumy cca 83,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne. Napriek tvrdeniam matky v priebehu konania vykonaným dokazovaním iné príjmy otca preukázané neboli a vyšším ako preukázaným príjmom nenasvedčuje ani jeho životná úroveň. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniam matky obsiahnutým v odvolaní, že otec nemá žiadnu zákonnú vyživovaciu povinnosť voči jeho priateľke, avšak prvostupňový súd na žiadne platby otca voči priateľke podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ani neprihliadol. Otec má ale povinnosť v primeranej miere sa podieľať na nákladoch na spoločnú domácnosť, ktorú s priateľkou vedú. Prvostupňový súd podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku rovnako neprihliadal ani na údajné pôžičky otca od príbuzných. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, nebolo dôvodným prihliadať na príjmy otca podľa daňového priznania za rok 2012, keď sám vo svojej výpovedi priznal svoj mesačný príjem vo vyššej výške 742,- Eur, nebolo rozhodným tvrdenie matky, ktoré ale nebolo preukázané, že je pochybné, či v tomto roku viedol paušálne účtovníctvo. Rovnako bolo nerozhodným, či otec podal návrh na zníženie výživného iba voči maloletému Q. a nie i voči ďalšej dcére maloletej A.. Obdobne na výšku určenia výživného zo strany otca nemôže mať vplyv, že osobné motorové vozidlo previedol na priateľku, keď

naďalej dochádza k jeho užívaniu oboma z nich v rámci vedenia spoločnej domácnosti a zároveň týmto postupom nedošlo k žiadnemu zníženiu príjmov otca, keďže sa jednalo o majetok, z ktorého neplynú žiadne výnosy.

Pokiaľ ide o odvolacie argumenty otca, je potrebné uviesť, že pre zmenu výživného je rozhodujúca zmena pomerov a nie je preto rozhodné aký čas uplynul od predchádzajúcej úpravy výživného. Keďže v danom prípade bolo nesporné, že dňom 1.9.2012 maloletý začal navštevovať strednú školu, v dôsledku čoho nepochybne náklady na jeho výživu vzrástli, bolo dôvodným, aby od tohto dátumu (keď návrh na zvýšenie výživného bol podaný 31.8.2012) došlo i k zvýšeniu výživného. Odvolací súd súklasne s prvostupňovým sa nezhodol ani s tvrdeniami otca maloletého, že jeho príjmové pomery mu nedovoľujú hradiť zvýšené výživné na maloletého Q. v súdom stanovenej výške 160,- Eur mesačne. Zohľadnený príjem otca i po prihliadnutí na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k A. v sume 100,- Eur mesačne, umožňuje hradenie výživného v súdom prvého stupňa určenej výške i s prihliadnutím na to, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov a súd nemôže brať do úvahy tie výdavky rodiča, ktoré nemusí nevyhnutne vynakladať. Vzhľadom na to pri hospodárnom nakladaní s dosiahnutými príjmami, pri vylúčení nie nevyhnutných výdavkov, po zaplatení súdom stanoveného výživného otcovi maloletého zostane dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie jeho základných potrieb.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou došlo k zvýšeniu výživného, včítane správneho výroku o zročnom výživnom a výroku o náhrade trov konania, s použitím a ako vo výroku vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , v odvolacom konaní s použitím

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.