Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8CoE-142-2013.pdf
PDF · 74.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/142/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom Jilemnického 3760, Trenčín, proti povinnému: AustroBold s.r.o., IČO : 36 341 274, so sídlom Trenčianske Bohuslavice 232, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 1.027,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1Er/1651/2008-18, zo dňa 16. júla 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,39 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.12.2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 29.204,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trenčíne č. 700-0810090605-GC04/05 vydaného dňa 14.11.2005. V predmetnej veci prešiel výkon súdnictva k 01.01.2008 na súd prvého stupňa podľa § 18b ods. 1 zák. č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov. Dňa 13.03.2009 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko vykonaným šetrením bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného, pričom majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/97/2009-23 zo dňa 29.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2010, súd povinného zrušil bez likvidácie, a ten bol dňom 18.05.2010 z obchodného registra ex offo vymazaný. S poukazom na vyššie uvedené, ako i na zistenia súdneho exekútora, bol daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, k náhrade trov exekúcie zaviazal súd oprávneného v súlade s § 203 Exekučného poriadku. Odmena exekútora pozostáva z: 1/ 90 minút, t.j. 2 hodín, vrátane aj začatej exekučnej činnosti po á 200,- Sk, t. j. 400,- Sk (13,28 Eur) za vypracovanie: podnetu na zastavenie exekúcie a špecifikácie trov (60 min), zrušenia exekučného príkazu - 2 x banka
(30 min), keď súd priznal uvedenú odmenu po zvážení času potrebného na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje (viď rozsudok NS SR sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 28.05.2007); 2/ 5 úkonov exekučnej činnosti á 100,- Sk vo výške 500,- Sk (§ 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, i/) t. j. 16,60 Eur; 3/ náhrady hotových výdavkov vo výške 476,89 Sk, t.j. 15,83 Eur (telekomunikačné poplatky, obálky 50,- Sk, poštovné
426,89 Sk). Súdnemu exekútorovi bola priznaná i 19% DPH uplatnená z odmeny (t. j. zo sumy 29,88 Eur) vo výške 5,68 Eur. Odmena súdneho exekútora tak predstavuje sumu
51,39 Eur.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Namieta, že nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keďže ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať nemajetnosť povinného. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná.
Súdny exekútor zaslal k odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie. Uviedol, že oprávnený nenamietal výšku priznanej sumy trov exekúcie, iba súdom uloženú povinnosť. Za dôvodnú považoval súdny exekútor svoju požiadavku na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a súladné so zákonmi. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo/11/2012.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie nebolo podaným odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť a odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmaval.
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.11.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.027,55 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-0810090605-GC04/05 zo dňa 14.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2005 a vykonateľnosť dňa 13.01.2006.
Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.03.2009, súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) je potrebné sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).
V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28CbR/97/2009-23 zo dňa 29.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2010, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej veci preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktoré je podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, nakoľko v danej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.