Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-178-2010.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/178/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľky: L. F., G.. XX.XX.XXXX, E. K. F. I. XXX, C., proti odporcovi: Centrum privátnych sociálnych služieb Privilégium, n.o. v likvidácii, so sídlom Priekopnícka 19, Bratislava, IČO: 36 076 872, o zaplatenie 732,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 572,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 02.12.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.03.2010 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 572,57 eur s príslušenstvom titulom nárokov z pracovného pomeru.
Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľka si predvolanie na pojednávanie dňa 25.02.2014 prevzala riadne dňa 13.12.2013. Svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie nepožiadala. Odporcovi bolo predvolanie na pojednávanie dňa 25.02.2014 doručené do jeho sídla v súlade s § 48 ods. 2 O.s.p., svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, k návrhu nevyjadril, o odročenie nepožiadal.
Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je len oprávnený ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti niektorého z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúma existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav resp. iná vážna prekážka na strane účastníka). V prejednávanej veci nebol súdu známy žiadny z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť.
Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa návrhom na začatie konania, pracovnou zmluvou, listom "skončenie pracovného pomeru", fotokópiou potvrdenia o výške mzdy, potvrdením odporcu zápočte predchádzajúcich období pracovnej neschopnosti, výpisom z registra neziskových organizácií ako aj ostatnými listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 02.06.2008 bola medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva s dojednaným druhom práce: opatrovateľka, s miestom výkonu práce: Krajné. Súčasťou pracovnej zmluvy bola Pracovná náplň navrhovateľky.
Deň nástupu do práce, teda deň vzniku pracovného pomeru bol dohodnutý na deň 03.06.2008. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s minimálnou výpovednou dobou podľa ust. § 62 Zákonníka práce.
Navrhovateľka listom označeným ako "Skončenie pracovného pomeru" požiadala u odporcu o skončenie pracovného pomeru dohodou a zároveň požiadala o vyplatenie mzdy za mesiac október 2008 a november 2008 ku dňu 31.12.2008. Na tejto listine sa nachádza aj potvrdenie zamestnávateľa o tom, že pracovný pomer s navrhovateľkou sa skončil dňa 01.12.2008.
Odporca do podania návrhu na súd neuhradil navrhovateľke mzdu za vykonanú práce za mesiac november 2008 vo výške 441,28 eur a za mesiac december 2008 vo výške 12,25 eur, spolu sumu 453,53 eur.
Navrhovateľke vznikol u odporcu do skončenia pracovného pomeru nárok na 6 dní dovolenky. Nakoľko jej nebolo určené čerpanie dovolenky, bol odporca povinný poskytnúť navrhovateľke náhradu mzdy na nevyčerpanú dovolenku, a to vo výške jej priemerného zárobku, t.j. v sume 119,04 eur
Pohľadávku navrhovateľky spolu v sume 572,57 eur odporca do podania návrhu na súd neuhradil.
Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom ku dňu vzniku pracovného pomeru (ku dňu 03.06.2008), zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 130 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Podľa § 102 Zákonníka práce, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Podľa § 104 Zákonníka práce, ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky znejúci na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 572,57 eur titulom mzdových nárokov má oporu vo vyššie uvedených citovaných zákonných ustanoveniach. Súd mal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise za preukázané, že navrhovateľka bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.06.2008, od 03.06.2008 v pracovnom pomere u odporcu ako zamestnávateľa, a to do 01.12.2008, kedy bol pracovný pomer ukončený dohodou. Odporca navrhovateľke nezaplatil mzdu za mesiac november 2008 vo výške 441,28 eur a za mesiac december 2008 vo výške 12,25 eur, spolu sumu 453,53 eur. Okrem toho mal súd za preukázané, že navrhovateľke vznikol nárok na 6 dní dovolenky, ktorú si navrhovateľka nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru, preto navrhovateľke patrí náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške jej priemerného zárobku, čo za 6 dní dovolenky predstavuje sumu 119,04 eur.
Odporca bol v priebehu konania procesne nečinný, nepredložil ani neoznačil v konaní žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť skutkové a právne tvrdenia navrhovateľky o základe a výške jej nároku. Súd preto na základe takto zisteného skutkového stavu veci návrhu navrhovateľky na zaplatenie istiny, spolu vo výške 572,57 eur, v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákonníka práce ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania (2.12.2008), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v cit. znení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 02.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože odporca dlžnu sumu 572,25 eur riadne a včas nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu do omeškania najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia pracovného pomeru, t.j. dňom 02.12.2008, a od tohto dňa až do zaplatenia dlhu má navrhovateľka voči odporcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľka uplatnila v zákonom stanovenej výške.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná v celom rozsahu, avšak žiadne trovy jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.