Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-30-2013.pdf
PDF · 85.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: PAXTRAVEL, s.r.o., so sídlom Pečnianska 23, Bratislava, IČO: 31 340 571, proti odporcom: 1. T.. Z. A., narodený XX.XX.XXXX, 2. M.. Q. A., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXX/XX, C. pod Z., o zaplatenie 518 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. augusta 2012, č. k. 5C/108/2011-57, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom uložil odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 518 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 16.04.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 31 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil skutkovým stavom, ktorý zistil z vykonaného dokazovania, podľa ktorého bolo preukázané, že medzi odporkyňou v 2. rade a navrhovateľom došlo dňa 10.04.2011 k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu „O. O.“, a to prostredníctvom internetu. Zájazdu sa mali zúčastniť obaja odporcovia. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky. Bolo zistené, že zmluva má všetky náležitosti podľa § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o formu zmluvy, ustanovenie § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje písomnú alebo inú vhodnú formu. Za inú vhodnú formu možno považovať uzavretie zmluvy prostredníctvom internetu. Aj zo všeobecných podmienok navrhovateľa vyplýva, že zmluva je platne uzavretá aj v prípade, že objednávka je zaslaná v elektronickej podobe a následne potvrdená a doručená objednávateľovi. Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ prijatie objednávky potvrdil. Pre platnosť zmluvy nie je podstatné, že absentoval zaručený elektronický podpis, ako to namietala odporkyňa v 2. rade. Okresný súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku odporcov, že navrhovateľ im neuviedol ubytovacie zariadenie. Podľa ustanovenia § 471b ods. 2 písm. b) Občianskeho zákonníka, zmluva o obstaraní zájazdu by mala obsahovať aj údaj o ubytovaní. Nedostatok tejto informácie však nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Odporcovia ďalej namietali, že informácie v katalógovej ponuke navrhovateľa, sú v rozpore s údajmi uvedenými v zmluve a v pokynoch k zájazdu. Poukazovali na to, že si objednali zájazd, ktorý sa mal realizovať autobusom. Podľa informácie v pokynoch k zájazdu, na zájazd mal byť použitý „midibus“. Tvrdili, že zájazd s takouto formou dopravy si neobjednali. Okresný súd nepovažoval ani túto námietku odporcov za opodstatnenú, pretože v katalógovej ponuke bolo uvedené, že ide o autokarový zájazd, v zmluve je uvedený spôsob dopravy autobusom a aj z pokynov k zájazdu je zrejmé, že ide o dopravu autobusom. Keďže ide o midibus s počtom miest na sedenie 26, teda ide o autobus. Použitie takéhoto dopravného prostriedku nemožno preto považovať za porušenie povinností zo strany navrhovateľa - nedodržanie
dohodnutého spôsobu dopravy. Nebolo tiež preukázané, že by navrhovateľove konanie malo povahu nekalých obchodných praktík, podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako sa domnievala odporkyňa v 2. rade. V konaní však bolo preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade na zájazd nenastúpili a cenu zájazdu navrhovateľovi neuhradili. Podľa čl. VII písmeno a) Všeobecných podmienok, pri odstúpení zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Na toto navrhovateľ odporcov upozorňoval, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade. Odporcovia však takýmto spôsobom od zmluvy neodstúpili. Keďže zmluva bola uzatvorená platne a k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, odporcovia mali povinnosť uhradiť navrhovateľovi dohodnutú cenu zájazdu. To, že sa rozhodli na zájazd nenastúpiť, nemá na túto ich povinnosť vplyv. Odporca v 1. rade namietal, že on zmluvu s navrhovateľom neuzavrel, preto nie je zmluvou ani viazaný. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí, povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. V danom prípade nejde o právny úkon presahujúci rámec bežných vecí (obstaranie zájazdu v hodnote 259 eur na osobu), v zmysle citovaného ustanovenia sú zo zmluvy o obstaraní zájazdu oprávnení a povinní obaja odporcovia spoločne a nerozdielne. Príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania, okresný súd priznal navrhovateľovi od 16.04.2011, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý bol dňom nástupu na zájazd, a to vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 31 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania.
Proti tomuto rozsudku odporcovia podali včas odvolanie a v doplnení svojho odvolania žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Z obsahu ich odvolania je zrejmé, že uplatňujú odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci a odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - nesprávny skutkový záver okresného súdu. Podľa ich názoru, s navrhovateľom neuzavreli platnú zmluvu, nakoľko spätne zaslaná zmluva bola iná, ako tá, ktorú si objednali. Pri objednávaní cez elektronický obchod CK PAXTRAVEL, objednávateľ ešte konkrétnu zmluvu nevidí. Tá mu je doručená až spätne po potvrdení objednávky. Namietali ďalej nesprávny skutkový záver okresného súdu v otázke posudzovania dopravného prostriedku. Súd vzal do úvahy tvrdenie navrhovateľa, že „autobus = midibus“. Midibus je úplne iné vozidlo, má asi polovičnú dĺžku ako bežný autobus, je úzky, má tvrdšie pruženie, menšie kolesá a na ceste je menej stabilný. Jeho vnútorné vybavenie nezabezpečí pohodlie klasického autobusu (im ponúkaný midibus nemal opierky na nohy). Podľa ich názoru, okresný súd nesprávne posúdil aj absenciu informácie v zmluve o ubytovacom zariadení. Navrhovateľ im nevedel dať túto informáciu ani v deň odchodu zájazdu 15.04.2011 napriek niekoľkým telefonickým urgenciám. Mali preto obavy, že ich môžu ubytovať v zariadení nižšej kategórie, ako to bolo v roku 2007 na zájazde v Ríme, kde časť cestujúcich bola ubytovaná v hotelovej prístavbe, v 8-posteľových izbách s mravcami. Po proteste ich presťahovali do hlavnej budovy hotela. Domnievajú sa, že zmluva mala obsahovať aj druh ubytovacieho zariadenia podľa § 741b ods. 1 bod b. Túto okolnosť okresný súd neposúdil správne.
Navrhovateľ využil svoje právo a k odvolaniu odporcov sa písomne vyjadril. Uviedol, že odporcovia uvádzajú v odvolaní rovnaké tvrdenia, ako v konaní pred okresným súdom, a ktoré sa vykonaným dokazovaním ukázali ako nepravdivé alebo v rozpore s realitou. K tvrdeniu odporcov, že „midibus nie je autobus“, poukázal na technické osvedčenie vozidla IVECO IRISBUS, ktoré je súčasťou spisového materiálu, z ktorého je zrejmé, že ide o autobus. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Odporcovia k písomnému vyjadreniu navrhovateľa k ich odvolaniu trvali na svojom názore, o charaktere dopravného prostriedku. Domnievajú sa, že zákazníkovi je úplne jedno, čo má vozidlo zapísané v technickom preukaze. Zákazník sa potrebuje bezpečne a pohodlne dopraviť na miesto určenia. Midibus im po skúsenostiach s týmto druhom dopravy nevyhovoval ani z hľadiska zdravotného, keďže jeden z nich má preukaz ZŤP. S takýmto druhom dopravy nepočítali, pretože v materiáloch o obstaraní zájazdu bol uvedený autokarový zájazd = veľký autobus s počtom účastníkov minimálne 35. Čo však vôbec nezistili, a to ani v deň odchodu midibusom do Paríža, bolo ubytovanie. Zmluva o obstaraní zájazdu neobsahovala druh ubytovacieho zariadenia, nieto ešte jeho názov a polohu. Informácia im bola doručená až dve hodiny po odchode midibusom do Paríža. Zo strany navrhovateľa nebola vopred splnená ani jedna podmienka zabezpečenia ponúkaných služieb.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu v otázke posudzovania platnosti zmluvy o obstaraní zájazdu a opodstatnenosti odstúpenia odporcov od zmluvy, je vecne správny a odôvodnený v súlade s kritériami v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., úplne, správne a presvedčivo, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd identifikoval s odôvodnením rozsudku okresného súdu.
Považuje za potrebné akcentovať, vzhľadom na v odvolaní uplatnené dôvody, nasledovné:
Ustanovenie § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje, že zmluva o obstaraní zájazdu musí mať písomnú alebo inú vhodnú formu. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, za inú vhodnú formu možno považovať uzavieranie zmlúv prostredníctvom internetu. napokon forma uzatvárania zmlúv je považovaná za písomnú s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. V prejednávanej veci je splnená písomná forma zmluvy o obstaraní zájazdu, ktorá bola uzavretá elektronickými prostriedkami. Z dôvodu nedodržania formy, ju nemožno považovať za neplatnú, ako sa mylne domnievajú odporcovia. Nedostatok zaručeného elektronického podpisu v prípade elektronického právneho úkonu nie je preto dôvodom jej neplatnosti.
Ustanovenie § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza náležitosti, ktoré musí obsahovať každá zmluva o obstaraní zájazdu. Ide o podstatné náležitosti, ktorých nedostatok môže spôsobiť neplatnosť zmluvy o obstaraní zájazdu.
V odseku 2 sú uvedené aj ďalšie, tzv. pravidelné náležitosti, ktoré majú byť v zmluve uvedené. Ich nedostatok však už nespôsobuje neplatnosť zmluvy.
Objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť v prípade porušenia povinnosti cestovnej kancelárie určenej zmluvou.
Odporcovia ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedli, že navrhovateľ uviedol v zmluve o obstaraní zájazdu a v pokynoch k zájazdu odlišné údaje o druhu dopravy. Podľa ich názoru, dohodnutá autobusová doprava a v pokynoch uvedená doprava midibusom nie sú identické dopravné prostriedky, a to vzhľadom na parametre midibusu.
Navrhovateľ v konaní predložil údaje o použitom type motorového vozidla, z ktorých bolo preukázané, že ide o diaľkový autobus s počtom miest na sedenie 28. Je nepochybné, že išlo o autobusovú dopravu, dopravu klimatizovaným diaľkovým autobusom, čo zodpovedalo katalógovej ponuke a dohodnutému spôsobu dopravy v zmluve.
Pokiaľ ide o ubytovanie, z komunikácie medzi účastníkmi pred začatím zájazdu nevyplynulo, že toto je dôvodom na ich odstúpenie od zmluvy. Napokon v pokynoch je uvedené, že ubytovanie bude v dvojlôžkovej izbe a bližšie informácie žiadali až potom, ako navrhovateľovi telefonicky oznámili, že na zájazd nenastúpia kvôli forme dopravy midibusom, ktorý, podľa ich názoru, nie je spôsobom dopravy, ktorú dohodli s navrhovateľom v zmluve o obstaraní zájazdu.
Z obsahu elektronickej komunikácie medzi účastníkmi je nepochybné, že odporcovia len telefonicky oznámili, že na zájazd nepôjdu, teda neodstúpili od zmluvy spôsobom, ktorý predpokladá úprava v čl. VII.
písmeno a) všeobecných podmienok (teda aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu, čo vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Za tejto situácie, odporcovia ani platne od zmluvy neodstúpili, na zájazd nenastúpili, sú preto povinní zaplatiť tzv. storno poplatok, tak ako to bolo dohodnuté v zmluve a vo všeobecných podmienkach (čl. VII. písm. a/), ktorých výška predstavuje 100% z celkovej sumy zájazdu, t. j. 518 eur a k tomu aj príslušenstvo, teda sankcie v podobe úrokov z omeškania 9,25% ročne podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Úspešný navrhovateľ v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu nebola priznaná (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .