Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej v právnej veci navrhovateľky K.. A. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, XXX XX D. D., zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom J. Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, XXX XX D. D., zast. JUDr. Ján Mravec, advokát so sídlom Skuteckého č. 12, 974 01 Banská Bystrica, za účasti maloletého dieťaťa Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. - 168, zo dňa 20. septembra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o rozvode manželstva, vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľke a vo výroku o výživnom odporcu na maloletú.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu R., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XXX, por. č. X. Maloletú Q. C., na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky), ktorá je oprávnená maloletú opatrovať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Odporca (otec maloletej) je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 135,00 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v súčasnej dobe je manželstvo navrhovateľky a odporcu hlboko a trvale rozvrátené, neplní svoj účel a funkcie vyplývajúce zo o rodine (Zákon o rodine). Obnovenie manželského spolužitia účastníkov nemožno očakávať. Preto súd manželstvo rozviedol. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, hoci sa otec domáhal, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Za zisteného stavu, že rodičia dopustili, aby maloletá bola svedkom ich závažných nedorozumení, čím vystavili maloleté dieťa stresujúcej situácii a hrubo porušili svoju rodičovskú povinnosť konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd nariadenie striedavej starostlivosti nepovažoval za vhodné. Pri určení výšky výživného súd vzal v úvahu, že maloletá je žiačkou 7. ročníka základnej školy, má náklady primerané jej veku. Obaja rodičia sú riadne zamestnaní a žiaden z nich nemá inú vyživovaciu povinnosť. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky je 778,46 eur a odporcu 741,94 eur. Výživné vo výške

135,00 eur mesačne je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a zároveň možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. A vzhľadom na vek maloletej sa zvýšila miera finančného príspevku, ktorý má na výživu dieťaťa poskytnúť matka, tento už nemožno osobnou starostlivosťou matky o dieťa kompenzovať v plnom rozsahu. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletou súd zamietol s odôvodnením, že hoci maloletá pod vplyvom udalostí z marca 2013 prejavuje svoje obavy a strach z otca, do budúcna kontakt s otcom nevylučuje a kolízny opatrovník navrhol možnosť sprostredkovania postupného kontaktu otca s dieťaťom, postupne obnovovať vzájomné vzťahy medzi otcom a maloletou. Za existujúceho stavu súd nepovažoval za možné v súčasnej dobe upravovať styk otca s maloletou, keďže kontakt otca s dieťaťom záleží najmä od schopnosti maloletého dieťaťa prijať otca, čo sa môže stať len postupne a ohľaduplne.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, a to voči výrokom o rozvode manželstva, o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke a o určení výživného na maloletú. Navrhol alternatívne, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že súd návrh na rozvod manželstva zamietne, alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Trvá na zachovaní manželstva. V jeho prípade ide o manželstvo druhé v poradí a po uvážení všetkých skutkových okolností dospel k tomu, že rozvod manželstva nič nerieši. Nemôže užívať byt na L. ulici č. XX, v D. D., ktorý s navrhovateľkou spolufinancovali ešte v roku 2002, kedy žili vo vzťahu ako druh a družka. Odporca prispel na byt zo stavebného úveru 290.000,-Sk, čo s úrokmi predstavuje asi pol milióna Sk (vtedajšej meny). Navrhovateľka zaplatila sumu 400.000,00 Sk, ktorú získala od jej zamestnávateľa. Byt je vlastnícky evidovaný na navrhovateľku a v súčasnosti v ňom býva s maloletou. Odporca do tohto bytu nemá prístup v dôsledku obmedzení, ktoré mu z iniciatívy navrhovateľky uložil Okresný súd Banská Bystrica v rámci začatého trestného konania vedeného pod sp.zn. T 51/2013, nemôže sa priblížiť k navrhovateľke ani zdržiavať v blízkosti uvedeného obydlia. Následkom toho má obmedzený prístup aj k maloletej Q.. Podľa jeho názoru v rozsudku chýba výrok o úprave jeho styku s maloletou, poukazuje na § 25 ods. 2 Zákona o rodine a na skutočnosť, že s maloletou mali veľmi dobrý vzťah do času, kedy matka podala návrh na rozvod. Odvtedy matka maloletú negatívne ovplyvňuje voči otcovi a ak bude pretrvávať stav, že otec bude mať zamedzený prístup k maloletej, v budúcnosti môže dôjsť k ochladnutiu citových vzťahov zo strany dcéry voči nemu.

Navrhovateľka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že v priebehu konania súhlasil s rozvodom manželstva, čo prezentoval aj v podaní doručenom súdu zo dňa 02.09.2013, kde sám uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou už nie je znesiteľné, že ich vzťahy sú narušené. Odvolacie dôvody odporcu sú čisto špekulatívne a pokiaľ by súd na ne prihliadal, povedie to iba k predlžovaniu rozvodového konania. Podľa jej názoru súd pri rozhodovaní o styku otca s maloletou zvážil náležite daný stav a rozhodol správne, aj vzhľadom na výsledok psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 15.05.2013. Zároveň súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza možnosť dočasného riešenia styku otca s maloletou prostredníctvom úradu za účasti nestrannej osoby a psychológa, keďže v súčasnosti dieťa s otcom kontakt odmieta.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa v znení neskorších predpisov , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa , potvrdil. V ostatnej časti, vo výroku ktorým súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom zamietol, a vo výroku o trovách prvostupňového konania, je rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odvolací súd si osvojil skutkové zistenia okresného súdu, oboznámil sa s obsahom spisu, všetkým podaniami predloženými účastníkmi konania vrátane podaní doručených súdu v odvolacom konaní a preskúmaním dospel k rovnakému záveru ako okresný súd. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí okresného súdu a jeho rozhodnutie za daných okolností považoval za správne, na tieto dôvody odvolací súd v tomto rozhodnutí odkazuje. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre správne rozhodnutie vo veci, rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s ustanoveniami o rodine v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania umožňuje posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a právne normy.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Pokiaľ ide o povinnosti vyplývajúce z ust. § 18 Zákona o rodine, ide o imperfektnú normu, plnenie týchto povinností nie je súdne vymáhateľné ani sankcionovateľné. Ich porušenie však môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia (na to by mal myslieť každý z manželov a tomu podriadiť svoje vzájomné správanie pri spolužití) a na ich porušenie obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi súd podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine.

Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine, a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií, ktoré manželstvo má plniť. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Pritom nie je a ani nemôže byť rozhodujúci iba subjektívny pomer jednotlivca k manželstvu. Či to, alebo ono manželstvo treba rozviesť sa posudzuje nielen z úzkeho subjektívneho hľadiska samých manželov. Rozvod manželstva sa považuje za nežiadúci jav, ktorý je len výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi už nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní manželstva. Na rozvod manželstva treba hľadieť ako na poslednú možnosť, keď vzájomné rozpory medzi manželmi už dávno nemožno vyriešiť iným spôsobom.

Aj v prejednávanej veci došlo medzi manželmi k nezhodám, ktoré vyústili podaním návrhu na rozvod. Okresný súd sa podrobne zaoberal príčinami, ktoré viedli k nezhodám medzi manželmi, mierou vážnosti rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi a zvažoval tým možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva.

Súd vyhodnotil vzťahy manželov natoľko narušené a trvalo rozvrátené, že je vylúčené, aby do budúcna manželstvo znova mohlo plniť svoje základné funkcie. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje. V odvolaní odvolateľ trvá na zachovaní manželstva, avšak neuvádza žiadne také skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali resp. mohli zvrátiť výsledok rozhodnutia okresného súdu o rozvode manželstva. Iba stroho uvádza že „Rozvod manželstva v tomto prípade nič nerieši“. Keď odporca dôvodí tým, že má obmedzený, resp. nemá t.č. vôbec prístup do bytu, ktorý spolufinancovali s navrhovateľkou spoločne, ide o dôvody, ktoré môžu byť významné pri vyporiadaní majetku bývalých manželov, ale nie v konaní o rozvod ich manželstva. A pokiaľ vyššie uvedené súdne obmedzenia k prístupu do bytu a jeho okolia odporca spája s obavou citového odcudzenia maloletej voči nemu, tak na túto okolnosť mal odporca myslieť predovšetkým v čase, kedy dochádzalo k vzájomnému nerešpektovaniu dôstojnosti manželov, ktorá

vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie, pretože práve v tom čase sa u maloletej vytvorili určité citové zábrany voči nemu, u maloletej vznikol strach z otca, ktorý sa prejavil následne tak, že maloletá na tento čas kontakt s otcom odmieta, aj keď do budúcna ho nevylučuje.

Ak okresný súd nepovažoval za možné, s ohľadom na dôvody existujúce v čase jeho rozhodovania ( ), v rozhodnutí uvedené, upravovať styk otca s maloletou, treba to považovať za procesný postup, ktorý sa nevymyká zákonnej úprave Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 (ide o dohodu rodičov pred vydaním rozsudku o rozvode, dohoda sa stane súčasťou rozsudku), súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Námietka odporcu, že rozhodnutie okresného súdu podľa jeho názoru komplexne neupravuje práva a povinnosti rodičov k maloletej na čas po rozvode, že v rozhodnutí chýba výrok z hľadiska § 25 ods. 2 Zákona o rodine, nie je dôvodná. (Pritom obsah odvolania svedčí aj o tom, že odporca zrejme vychádzal z už neplatného znenia dikcie toho ustanovenia, ktoré ešte neobsahovalo dovetok „to neplatí, ak rodičia úpravu styku nežiadajú upraviť“).

Za danej situácie, kedy nie sú stanovené presné pravidlá o bežnej úprave styku maloletej s rodičom (s otcom), ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, keďže účastníci konania žiadne pravidlá, ktorými by sa styk mal riadiť súdu ani nenavrhli (nežiadali styk upraviť) - styk otca s maloletou nie je osobitne regulovaný súdnym rozhodnutím, má otec v podstate možnosť iniciovať styk s maloletou „neobmedzene“ (to ale nemožno vykladať ako absolútnu bezhraničnú neobmedzenosť styku, ale, samozrejme, je treba, aby sa styk realizoval pri rešpektovaní najlepšieho záujmu maloletej z hľadiska jej starostlivosti a výchovy, a v neposlednom rade aj ňou prejavenej vôle, keďže už čoskoro bude mať 15 rokov a vie sa vyjadriť k otázke stretávania sa s otcom). Hoci v prejednávanej veci nejde ani o prípad, kedy by obaja rodičia výslovne „žiadali neupraviť“ bežný styk s dieťaťom, o prípad kedy súd styk v rozsudku o rozvode neupraví (niet dôvod na jeho úpravu, pretože rodičia sa zrejme vedia o styku vzájomne dohodnúť), matkou podaný návrh na zákaz styku otca s maloletou možno chápať ako istý návrh „na neúpravu styku otca s maloletou“. O tomto návrhu okresný súd rozhodol (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine) tak, že súd návrh matky na zákaz styku maloletej s otcom zamietol. Výrok je súčasťou rozvodového rozsudku okresného súdu. Aj tento výrok svedčí v prospech „neobmedzeného“ práva otca (vo vyššie uvedenom zmysle) s maloletou sa stretávať. Napokon otcovi maloletej nič nebráni, aby kedykoľvek, aj po právoplatnosti rozsudku o rozvode podal na súd návrh na konkrétnu úpravu jeho bežného styku s maloletou, ak bude vidieť potrebu súdnej úpravy a vydania rozhodnutia súdu o tejto otázke.

Odvolací súd podľa , potvrdil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o rozvode manželstva účastníkov, aj vo výroku o zverení maloletej do starostlivosti matke a vo výroku o výživnom od odporcu pre maloletú, teda aj vo výrokoch o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode, o ktorých súd obligatórne rozhoduje v konaní o rozvod manželstva ( .), a to z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, s týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a na ne odkazuje v tomto rozhodnutí. Konkrétne a bližšie odvolacie dôvody voči výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ani voči výroku o výživnom, ktoré je odporca povinný platiť na maloletú, odporca v odvolaní neuviedol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, účastníci náhradu trov ani neuplatnili.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.