Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/236/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti C.: O. A.. XX.XX.XXXX Y. O., A.. XX.XX.XXXX, E. W. Q. X.G., U. XX/A, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, deti rodičov: matky - T. S.S., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. X., U. XX/A a otca - Q. C.Y., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. X., W. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Borisom Holcingerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Gallayova 25, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom, takto

rozhodol:

Maloleté deti C.: O., A.. XX.XX.XXXX Y. O., A.. XX.XX.XXXX sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Deti budú v starostlivosti otca každý nepárny týždeň od nedele od 17:00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 17:00 hod.

Deti budú v starostlivosti matky každý párny týždeň od nedele od 17:00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 17:00 hod.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Výživné sa počas trvania striedavej starostlivosti neurčuje.

Prídavky na deti je oprávnená poberať matka detí.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k.: XC XX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 04.02.2013 sa otec maloletých detí O. Y. O. C., A.. XX.X.XXXX domáhal zmeny úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu a to, tak, že žiadal obe maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uviedol, že o úprave práv a povinností k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa XX.XX.XXXX, Č..O.. XC XX/XXXX-

XX, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi detí bola určená vyživovacia povinnosť v sume 130 eur na každé dieťa a styk otca s deťmi bol ponechaný bez obmedzení.

Otec maloletých detí má momentálne zriadenú samostatnú domácnosť v Senci, žije v rodinnom dome, ktorý sa nachádza blízko bydliska detí. V dome sú vytvorené dobré podmienky na bývanie detí, deti tam majú samostatné izby. V dome žije i priateľka otca detí, s ktorou majú obe deti dobrý vzťah. Otec sa o deti dobre a vzorne stará, má ich rád, jeho práva mu dovoľuje venovať deťom všetok voľný čas. Striedavú starostlivosť navrhuje najmä z dôvodu, že styk s deťmi, tak ako je momentálne upravený, je nevykonateľný, vzhľadom k aktivitám, ktoré deti majú. Otec detí sa nechce spoliehať na dobrú vôľu matky detí, ktorá rozhoduje o tom, kedy umožní otcovi detí styk s dcérami. Deti vedia o možnosti striedavej starostlivosti a súhlasia s ňou. Vek detí a skutočnosť, že obaja rodičia sa o deti vzorne starajú, bude garanciou toho, že striedavá starostlivosť bude pre deti vhodná.

K návrhu na začatie konania sa vyjadrila matka maloletých detí podaním doručeným súdu dňa 19.03.2013. Uviedla, že deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a sám otec detí to tak chcel. Styk detí s otcom bol ponechaný neobmedzený, prázdniny deti trávili na 95% s matkou, alebo jej rodičmi, na ZRPŠ otec nechodil ani počas trvajúceho manželstva, matka ich vozidla do školy aj zo školy. Deti nosia zubné aparáty, navštevujú pravidelne lekárske kontroly, chodia na tanečnú. Matka sa deťom od narodenia naplno venovala, vo dne, v noci. Cvičila s deťmi Vojtovou metódou, pomáhala jej mama, otec a slobodný brat. Od veku 1,5 roka detí bývala s deťmi v samostatnej domácnosti. Keď deti začali chodiť do školy, venovala sa im, pripravovala sa s nimi na vyučovanie. Otec detí to psychicky nezvládal. Od tretieho ročníka sa pripravujú deti už samostatne. Majú dobré študijné výsledky. Kvetka je kardiologický pacient. Pravidelne navštevuje kardiologickú ambulanciu. Matka má s deťmi dobrý vzťah, majú 13 rokov, sú vo veľmi náročnom období dospievania. Radi šijú, pomáhajú v kuchyni. Deti majú zaužívaný systém, zvyky v príprave do školy, vedia si upratať, pripraviť desiatu, chodia do kostola. Podľa matky by bol prechod na striedavú starostlivosť neprípustný. Po návštevách u otca sú arogantné, vystresované, nevedia kontrolovať svoje správanie. Matka uviedla, že s návrhom na striedavú starostlivosť nesúhlasí. Keď deti prišli s tým, že chcú striedavú starostlivosť, dozvedela sa, že návrh už bol podaný na súd. Nepáči sa jej, že ju otec detí obišiel. Matka detí sa nechce s otcom detí podieľať na striedavej starostlivosti, nakoľko otec deti manipuluje. Návrh otca detí preto žiada zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise : rodné listy detí, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjmoch a nákladoch rodičov, nákladov detí, a iné.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie kde vypočul rodičov detí, kolízneho opatrovníka a maloleté deti O. Y. O. C..

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav: rodičia maloletých detí boli manželia, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XX/XXXX-XX, rodičia pred súdom uzavreli rodičovskú dohodu podľa ktorej, boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matke, otec detí sa zaviazal prispievať na výživu detí sumou 130 eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Styk otca s deťmi bol ponechaný na dohodu rodičov. Obe deti t. č. navštevujú základnú školu v Senci, šiesty ročník. Deti navštevujú ZUŠ, tanečný odbor.

Matka detí je zamestnaná v spoločnosti IRPEX, s.r.o. s príjmom cca 500 eur.

Na nariadenom pojednávaní otec maloletých detí uviedol, že súčasná úprava styku je nepostačujúca. Detí vidí 3x za 2 týždne, samotné deti s ním chcú tráviť viac času. Sú rozvedení 4 roky a za tú dobu s ním deti neboli ani raz na Vianoce, iba 1x na Silvestra. O deti sa vie komplexne postarať, zabezpečil si bývanie, každá dcéra má vlastnú izbu.

Právna zástupkyňa otca uviedla, že deti majú radi oboch rodičov. Vzhľadom na vek detí, je striedavá starostlivosť spravodlivá. Deti ju samé chcú, nakoľko majú otca radi. Rodičia majú napätie v komunikácii, nakoľko sa doťahujú u koho deti budú, takto by sa to vyriešilo. V dome otca majú deti vytvorené všetky podmienky, školu majú blízko.

Matka detí uviedla, že v januári 2013 sa situácia začala komplikovať, nakoľko deti sa vrátili od otca odmerané, začali sa dištancovať, správať sa provokačne. Povedali, že chcú byť viac s otcom, že chcú byť týždeň so mnou a týždeň s ním. Veľmi ju to prekvapilo, nakoľko deti boli otcom zmanipulované. Sú vo veku, kedy by mali byť pod kontrolou jedného rodiča, byť pod dohľadom. Majú krúžky a povinnosti. Deti v striedavej starostlivosti vidia iba výhody, chcú uniknúť dozoru.

Súd si vyžiadal stanovisko základnej školy, ktorú deti navštevujú, zamerané na zistenie, ktorý z rodičov sa viac informuje o výsledky detí v škole, zúčastňuje sa združení rodičov. Z prípisu Základnej školy J.G. Tajovského v Senci, doručeného súdu 18.12.2013 súd zistil, že obe deti chodia do školy pripravené, majú všetky pomôcky. O ich výsledky v škole majú záujem obaja rodičia. Matka chodí na triedne aktívy, otec je v telefonickom kontakte s triednym učiteľom.

Na nasledujúcom pojednávaní sa matka detí vyjadrila, že nesúhlasí s výchovným prístupom otca, nakoľko deti majú 5 párov čižiem, čo si matka detí nepraje a nesúhlasí s tým. Otec deti nabáda, aby zaň riešili finančné záležitosti, dcéra si pýtala peniaze na lyžiarsky a hneď na to, išla telefonovať otcovi. Po návrate z lyžiarskeho sa pocikala, matka sa obáva, aby to nebolo psychického charakteru.

Súd vypočul obe maloleté deti na pojednávaní konanom dňa 07.02.2014.

Maloletá O. C., A.. XX.X.XXXX uviedla, že vie čo je striedavá osobná starostlivosť, obaja rodičia sa starajú o deti spoločne, rovnako dlho. Chcela by byť v striedavej starostlivosti, nakoľko by bola dlhšie s tatinom. Teraz je s ním každý druhý víkend od piatka do pondelka a v týždni vôbec. Na otázku, ako trávi s otcom čas uviedla, že v lete sa chodia korčuľovať, na bicykel, idú sa prejsť, pozerajú TV, hrajú hry. Varí sa každý deň. Tatino variť vie, ale častejšie varí jeho priateľka. S ňou vychádza veľmi dobre. U otca sa aj učia. Keď sú cez víkend s mamou, sú doma, učia sa a pomáhajú s varením. Striedať by sa chcela tak, že bude mesiac u mamy a mesiac u tatina, alebo 2 týždne. Prísnejšia je mama, ale aj tatino, ale u tatina sa tak často neháda so sestrou. O. je panovačná, u tatina si to nedovolí. Hádajú sa aj s maminou. Mama chce, aby niečo urobili a ešte to ani nemajú, už chce niečo iné. Striedavá starostlivosť bol tatinov nápad, ale ony súhlasili. U tatina majú svoje izby, do školy chodia autobusom, alebo ich tatino vezie.

Maloletá O. C., A.. XX.X.XXXX uviedla, že vie čo je striedavá osobná starostlivosť, budú rovnako u otca a rovnako u mamy. Vysvetli jej to tato. Bol to nápad sestry a jej. Chcela by byť v striedavej starostlivosti. Nemuseli by sa mamy pýtať, či môžu ísť k tatinovi. Keď sú u otca chodia do obchodov, na futbal, do mesta, hrajú sa a učia. U tatina sa stravujú zdravo, Varia si. Varí otec, alebo jeho priateľka. Vychádzajú spolu dobre. Keď sú cez víkend s mamou, sú doma, upratujú, niekedy idú von. Obaja rodičia sú rovnako prísni. Mama nechce striedavú starostlivosť. Rozumie si viac s tatinom, je u neho pohoda, väčší kľud, mama je nervóznejšia. So sestrou si rozumie dobre.

Právna zástupkyňa detí uviedla, že deti sú väčšinou úprimné, nemajú dôvod klamať. Z ich výpovedí vyplynulo, že chcú striedavú starostlivosť. Navrhuje preto, aby súd návrhu otca vyhovel.

Matka detí uviedla, že nesúhlasí a pýta sa, kde bol otec detí doteraz. Nesúhlasí, lebo nevedia s otcom detí komunikovať.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 07.02.2014 uviedol, že nedoporučuje striedavú osobnú starostlivosť rodičov, nakoľko títo nevedia spolu komunikovať. Navrhol pribrať do konania znalca, aby ten určil, čo je pre deti vhodné. Prípadne ustanovil psychológa, ktorého by rodičia a deti navštevovali.

Na pojednávaní dňa 26.02.2014 zmenil kolízny opatrovník svoje stanovisko a odporučil návrhu otca vyhovieť, nakoľko deti si striedavú starostlivosť želajú a je vhodná i vzhľadom na vek detí.

Súd ďalšie dokazovanie nevykonával, nakoľko mal za to, že skutkový stav veci bol zistený v rozsahu dostatočnom, pre rozhodnutie súdu. Za situácie, kedy sa maloleté deti jasne k striedavej starostlivosti vyjadrili, k starostlivosti ani jedného z rodičov neboli vznesené námietky zásadného charakteru, neboli zistené žiadne závažné okolnosti, ktoré by si vyžadovali posúdenie súdnym znalcom, sa návrh kolízneho opatrovníka na jeho ustanovenie javil ako nadbytočný.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1 súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa

b) zastupovanie maloletého dieťaťa

c) správa majetku maloletého dieťaťa

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Predmetom konania bola zmena úpravy práv a povinností rodičov k deťom prijatej rozhodnutím Okresného súdu Pezinok XC XX/XXXX-XX. V tom čase mali maloleté deti 9 rokov a rodičia sa na úprave práv a povinností k deťom na čas po rozvode dohodli. Návrhom na začatie konania žiadal otec maloletých detí zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že frekvenciu striedania ponechal na úvahu súdu, výživné počas trvania striedavej starostlivosti žiadal neupraviť.

Do právneho poriadku Slovenskej republiky bol novelou o rodine po prvýkrát zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Nový inštitút umožní súdu zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Predmetná novela zákona o rodine nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2010.

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa (ďalej len "striedavá starostlivosť") sa na základe skúseností viacerých krajín, napr. USA, SRN, Nórska či susednej Českej republiky, javí ako najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti. Ako vyplýva zo štatistických údajov Hospodárskej komisie OSN pre Európu, trend zverovania detí do starostlivosti otcom bol za sledované obdobie rokov 1990-2001 v Slovenskej republike počas platnosti pôvodnej právnej úpravy výrazne klesajúci.

Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa opiera o znenie Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej

sa detí, nech už uskutočňovanej verejným alebo súkromným zariadením sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vynaložia štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Novela vychádza z úpravy zákona o rodine v Českej republike a inšpiráciou pre ňu bol aj nemecký Cochemský model opatrovníckeho súdu.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas uvedeného obdobia vymedzí súd. Striedavá starostlivosť umožňuje dieťaťu mať primeraný kontakt s obidvoma rodičmi a prispieva k jeho zdravému citovému a psychickému vývoju. Na základe novely môže súd zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak o osobnú starostlivosť majú obidvaja rodičia záujem.

Pokiaľ záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov, nie je to dôvod na vydanie zamietavého rozhodnutia. Aj v uvedenom prípade súd bude musieť skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa. Novela zákona o rodine uvedeným spôsobom zdôraznila potrebu sledovania záujmov dieťaťa a umožnila zavedenie striedavej starostlivosti aj v tom prípade, ak jeden z rodičov bude blokovať snahy druhého rodiča o uzatvorenie dohody.

Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov súd vychádza predovšetkým zo záujmov dieťaťa a skúma, či uvedeným zverením budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Formulácia druhej časti prvej vety nového ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine má donútiť súd, aby vždy skúmal, či striedavá starostlivosť o dieťa bude v záujme dieťaťa, napr. či nedôjde k citovému strádaniu dieťaťa alebo či bude jeho rozvoj úplný, pokiaľ by nebola dieťaťu umožnená striedavá starostlivosť. Podľa dôvodovej správy k novele bude súd preto nútený orientovať sa vyslovene na záujmy dieťaťa, čím sa má docieliť postupné upúšťanie od sledovania stereotypov u rodičov.

Nové ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o rodine explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov aj po rozvode či rozpade rodiny.

V zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Na základe novely bude povinnosťou súdu dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Zavedenie inštitútu zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti má za cieľ posilniť jeho vzťah k obidvom rodičom.

V danom prípade bolo dokazovaním v konaní preukázané, že obaja rodičia sa dokážu o deti plnohodnotne postarať, tak po stránke výchovnej, ako aj materiálnej. U oboch rodičov existujú vyhovujúce podmienky pre východu a starostlivosť o dieťa. Obe deti majú dobrý vzťah k obom rodičom. Deti sú vekovo a rozumovo vyspelé natoľko, že dokázali pred súdom veľmi spontánne a bezprostredne vysloviť svoj názor a jasne formulovali, že vedia, čo je striedavá starostlivosť a chcú byť v striedavej starostlivosti. Súd v konaní, kde rozhoduje o právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletým deťom, musí vždy prihliadať na záujem dieťaťa. Súčasná judikatúra súdov kladie veľký dôraz na potrebu zaoberať sa názorom maloletého dieťaťa a vypočuť jeho stanovisko v rámci súdneho konania. Deti svoj názor formulovali jasne. Súd sa nestotožňuje s tvrdením matky detí, že tieto sú manipulované otcom a vidia v striedavej starostlivosti iba možnosť, ako uniknúť povinnostiam. Tu je potrebné uviesť, že deti majú 14 rokov a sú dostatočne rozumovo vyspelé na to, aby prejavili svoj názor a nie iba reprodukovali názor rodiča. Nebolo ničím preukázané, že by deti u otca nemuseli mať svoje povinnosti, že by sa

nemuseli učiť, pomáhať pri domácich prácach, zúčastňovať sa mimoškolských aktivít a podobne. Otec detí nie je závadovou osobou, ktorej výchovné pôsobenie by znamenalo pre deti ohrozenie, čo do disciplíny a dodržiavania bežných, zaužívaných povinností. Matka detí neuviedla v konaní žiadne tak závažné okolnosti, ktoré by boli vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti rodičov kontraproduktívne. Samotná okolnosť spočívajúca v nesúhlase matky detí so striedavou starostlivosť, nemôže byť jediným dôvodom, pre ktorý by mal súd návrh zamietnuť. Je zrejmé, že matke detí sa myšlienka striedavej osobnej starostlivosti o deti nepáči a nevie sa s ňou stotožniť. Mala by si však uvedomiť, že dieťa nie je majetok ani jedného z rodičov, nepatrí mu. Dieťa je samostatná, jedinečná a mysliaca ľudská bytosť, ktorá má právo na svoj názor, na svoj postoj k životu. Neznamená to, že rodič nemá na dieťa výchovne vplývať a korigovať správanie dieťaťa, ale nemôže mu autoritatívne vnucovať svoje predstavy o živote, bez rešpektovania postoja dieťaťa k veciam, ktoré sa ho bytostne týkajú.

Postavenie rodičov, matky i otca je rovnoprávne. Tak matka ako aj otec majú rovnaké práva a povinnosti voči deťom, v tomto nemá ani jeden z nich "monopol ." Otec detí v konaní preukázal, že je rovnako spôsobilý o deti sa postarať a zabezpečiť ich potreby ako matka. Rodičia detí žijú v rovnakom meste, škola je v dostupnej vzdialenosti, rovnako miesta záujmovej činnosti. Deti nemusia zásadným spôsobom meniť svoje zaužívané zvyklosti.

Súd opiera svoje rozhodnutie i názory "odbornej obce" z oblasti detskej psychológie, ktorá v zásade zaujíma k striedavej osobnej starostlivosti pozitívne stanovisko, pokiaľ sú rodičia detí tzv. psychicky v poriadku a vhodnými podmienkami pre výchovu dieťaťa.

Stanovisko detskej psychologičky PhDr. Zuzany Martinkovej: "Zaužívaná prax "párnovíkendovej" úpravy styku detí s rodičom, ktorému neboli deti zverené do starostlivosti v naprostej väčšine neuspokojuje potrebu a túžbu detí mať druhého rodiča k dispozícii tak, ako by to odpovedalo ich predstavám. A to už bez ohľadu na to, či si to trúfnu deklarovať nahlas alebo nie.

Striedavá výchova by mala predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti a to bez ohľadu na to, či medzi rodičmi panuje dohoda. Rozpad vzťahu a definitívne riešenie partnerského vzťahu vo väčšine prípadov so sebou prináša napätie, nepohodu a nepochopenie. Deti veľmi často nechápu, prečo sa to všetko deje, keďže ich optika je veľmi často iná ako optika dospelých a predstava zachovania rodiny pretrváva dlho po tom, čo sa rodičia rozídu. Striedavá výchova by sa mohla stať najmä v prvej fáze alternatívou, ktorá deťom pomôže prekonať adaptáciu na zmenu vzťahových pomerov /nielen z hľadiska aktuálneho zjednodušenia prijatia nového vzťahové status quo, ale aj z hľadiska ďalšej štrukturácie ich životnej cesty/. Takýmto riešením by sa z ich života nevytratil výraznejším spôsobom ani jeden z rodičov, ktorí svojou rolou najvýznamnejším spôsobom determinujú ich budúcu partnerskú, rodičovskú a obecne ľudskú prosperitu. Mohlo by to byť len potvrdením často rodičmi deklarovaného prísľubu, "my sa síce rozchádzame, ale Teba milujeme a urobíme všetko pre to, aby si neprišiel ani o jedného z nás". Je však v každom prípade nutné neprehliadnuť konkrétne charakteristiky či už dieťaťa alebo rodičov, čím nemám na mysli prirodzený vzťahový diskomfort, ktorý sa viaže na fázu rozpadu vzťahu.

Pre dieťa je v prvom rade dôležité, aby cítilo, že je skutočne milované, čo nie je viazané dominantne na miesto, ale na reálne vzťahové posolstvá, ktorých sa mu dostane od mamy, otca a často aj širšieho sociálneho prostredia /starí rodičia, krstní rodičia.../. Čím lepšie sa bude dieťa cítiť u jedného aj druhého rodiča, čím viac lásky v podobe láskavého, nemanipulatívneho, nekonfrontačného prístupu si bude môcť zažiť, tým menej bude poškodené nepochybne náročnou situáciou v podobe zmenenej rodinnej konštelácie. Všade tam, kde ide o skutočný záujem rodičov o dieťa a nestáva sa dieťa len nástrojom, či prostriedkom", ktorý ľahko poslúži k vybavovaniu si účtov s tým druhým - a to platí o jednom aj druhom rodičovi - je v záujme dieťaťa zachovať mu obidvoch rodičov. V prípade, že to tak nie je, potom je potrebné dieťa ochrániť a zvážiť, či zachovaním jedného "kompetentnejšieho" rodiča sa nezredukuje miera traumatizácie dieťaťa, ktorej by bolo dlhodobo vystavované. Zachovanie obidvoch rodičov je pre dieťa nesporne prospešnejšie ako sa pokúsiť ho o jedného z rodičov pripraviť. Za vhodné podmienky pre dieťa okrem iných je nutné považovať aj tie, kedy nie je dieťa vystavované konfrontačnej vzťahovej

atmosfére, kedy sa rodičia, keď už nič iné, dokážu od seba vzdialiť bez toho, že by toho druhého pred dieťaťom stavali do pozície "nežiaduceho" - pokiaľ na to nie sú preukázateľné, závažné dôvody.

Základným mementom pre každého rodiča by mala byť skutočnosť, že snahou implantovať dieťaťu problematický obraz toho druhého sa aktívne podpisujú na jeho nielen súčasných, ale aj budúcich problémoch. Je nutné mať na pamäti, že tým primárne neubližujú druhému rodičovi /tak, ako to majú často na mysli/, ale predovšetkým svojmu dieťaťu. Pokiaľ sú rodičia naozaj psychicky "v poriadku", disponujú vyhovujúcimi podmienkami na výchovu dieťaťa, má o takúto alternatívu riešenia záujem aspoň jeden z rodičov a zároveň aj dieťa prijíma túto formu riešenia - teda aj ono je v tejto terminológii psychicky v poriadku - nevidím z psychologického hľadiska dôvod na upretie alternatívy striedavej výchovy.

S poukazom na uvedené, súd návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti vyhovel. Výživné, počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd neurčil, nakoľko z povahy striedavej starostlivosti o deti vyplýva, že každý z rodičov bude hradiť všetky náklady dieťaťa v čase, keď je dieťa v zmysle " striedanie " v jeho starostlivosti. Ako oprávnenú poberať naďalej prídavky na dieťa , súd určil matku detí. Deti sa budú striedať u rodičov v trvaní striedavo jedného týždňa v mesiacu - od nedele jedného týždňa, do nedele nasledujúceho týždňa. Týždňové intervaly striedania sa javia ako najvýhodnejšie tak pre deti, ako aj rodičov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § ods. 1 písm. a / , kedy súd vysloví, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznáva, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom

súdu, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa

jeho doručenia.

Podľa ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.