Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-341-2013.pdf
PDF · 75.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/341/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: I. L., B.. XX. X. XXXX, X. W. XXX/X, XXX XX Z. L., proti povinnému: J. L., B.. XX. X. XXXX, X. H. XXX/XX, XXX XX I. T., v zast. JUDr. Zuzana Durišová, advokátka so sídlom Advokátskej kancelárie Kollárova 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, pre vymoženie 460,66 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 74/2013, takto
rozhodol:
Exekúcia sa zastavuje.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 1. 3. 2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 74/2013 na vymoženie pohľadávky vo výške 460,66 eur s prísl., priznanej uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3C/57/2011-18 zo dňa 6. 7. 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 3C/57/2011-34 zo dňa 19. 12. 2013. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *043919 zo dňa 21. 3. 2013, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné vo výške 460,66 eur za obdobie od 5. 1. 2011 do 7. 4. 2011, dlžné výživné vo výške 3.420 eur za obdobie od 8. 4. 2011 do 28. 2. 2013 a ďalej bežné výživné vo výške 150 eur mesačne od 1. 3. 2013 a trovy exekúcie.
Dňa 10. 12. 2013 doručil povinný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3C/57/2011 bol schválený súdny zmier účastníkov ohľadne manželského výživného, teda výživného počas manželstva účastníkov. Na základe tohto zmieru bol povinný zaplatiť oprávnenej mesačne sumu 150 eur od 5. 1. 2011. Nakoľko sa jednalo o manželské výživné, jeho nárok zaniká zo zákona dňom právoplatnosti rozhodnutia o zániku manželstva, ktoré v danom prípade zaniklo dňa 8. 4. 2011. Vzhľadom na skutočnosť, že súd o manželskom výživnom rozhodoval po zániku manželstva, vo výroku rozhodnutia už uviedol celkové výživné za rozhodnú dobu. Pri písomnom vyhotovení predmetného rozhodnutia došlo ku chybe v písaní a uviedlo sa, že sa jedná o príspevok na výživu rozvedenej manželky. Na základe uvedenej chyby bolo Okresným súdom Liptovský Mikuláš udelené nesprávne poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 5. 1. 2011 do 7. 4. 2011 vo výške 460,66 eur ale aj bežné výživné vo výške 150 eur mesačne.
Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 3C/57/2011 bolo zistené, že dňa 19. 12. 2013 bolo vydané opravné uznesenie č. k. 3C/57/2011-34, ktorým bol v záhlaví uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3C/57/2011 zo dňa 6. 7. 2011, ktoré je v predmetnej veci exekučným titulom, opravený nesprávne uvedený predmet konania tak, že správne má znieť konanie o určenie výživného na manželku. Opravné uznesenie nadobudlo dňa 23. 1. 2014 právoplatnosť a vykonateľnosť.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č. k. 3C/4/2011 bolo zistené, že súd manželstvo účastníkov, I. L., G.. L.C., B.. XX.X.XXXX a J. L., B.. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX. X. XXXX v I. T., zapísané v W. T. Matričného úradu I. T. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X, rozviedol. Na čas po rozvode súd schválil nasledovnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností: Maloleté deti, T. L., B.. XX.X.XXXX, U. L., B.. X.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať v bežných veciach, spravovať ich majetok v bežných veciach. Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého T. L., B.. XX.X.XXXX sumou 80 eur mesačne, na výživu maloletej U. L., B.. X.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súd styk neupravuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca je povinný zaplatiť 66 eur za návrh na účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol dňa 7. 4. 2011 právoplatnosť, dňa 16. 4. 2011 vykonateľnosť čo do výživného, dňa 27. 4. 2011 vykonateľnosť čo do zaplatenia sup.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že pod sp. zn. 3C/4/2011 bolo vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov predmetnej exekúcie a pod sp. zn. 3C/57/2011 konanie o určenie výživného na manželku. Nakoľko bolo manželstvo účastníkov exekúcie právoplatne rozvedené dňa 7. 4. 2011, k tomuto dňu patrilo navrhovateľke (oprávnenej v exekúcii) výživné na manželku určené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3C/57/2011 zo dňa 6. 7. 2011, ktoré je vo veci exekučným titulom. Skutočnosť, že predmetným uznesením bolo určené výživné na manželku za obdobie od 5. 1. 2011 do 7. 4. 2011 podporuje aj vydanie opravného uznesenia dňa 19. 12. 2013 č. k. 3C/57/2011, ktorým bol v záhlaví exekučného titulu opravený nesprávne uvedený predmet konania na konanie o určenie výživného na manželku, ktorá návrhom na začatie konania žiadala o výživné na manželku.
Nakoľko je vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi viazaná na existenciu manželstva, zaniká spolu so zánikom manželstva. V predmetnej veci manželstvo zaniklo dňa 7. 4. 2011 a preto v tento deň zanikla aj určená vyživovacia povinnosť na manželku.
Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 1. 3. 2013, podaním návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie. Preskúmaním predložených listinných dôkazov súd zistil, že pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii bola uhradená v apríli a v máji 2013, teda po začatí exekúcie.
Exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora. Potrebné je uviesť aj to, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/199/2009 zo dňa 13. 10. 2009). Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti povinnému, ktorý dobrovoľne splnil povinnosť uloženú exekučným titulom, pretože nie je čo vymáhať. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ukladajúcich povinnému určitú povinnosť. Ak táto povinnosť je splnená, ani exekútor ani exekučný súd nemôže nútiť povinného plniť to, čo už splnil. Skutočnosť, že zatiaľ súdny exekútor nevymohol trovy exekúcie, nemá vplyv na zastavenie exekúcie, pretože o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie, rozhoduje exekučný súd podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne neurčuje súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie v rozhodnutí, ktorým sa exekúcia zastavuje. Preto nie je v rozpore so zákonom, ak súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením. Bude tomu tak, ak si súdny exekútor uplatní trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.