Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-18-2014.pdf
PDF · 77.37 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/18/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci spoločnosti SRS s.r.o, so sídlom 956 11 Mýtna Nová Ves 9, IČO: 36 844 551, o zrušenie spoločnosti, o odvolaní likvidátora ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 46 772 910, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 28CbR/165/2012-64 zo dňa 02.12.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Nitra uznesením č.k. 28CbR/165/2012-64 zo dňa 02.12.2013 zrušil obchodnú spoločnosť SRS s.r.o, so sídlom 956 11 Mýtna Nová Ves 9, IČO: 36 844 551 s likvidáciou. Zároveň ďalším výrokom svojho uznesenia súd prvého stupňa zrušenej spoločnosti menoval likvidátora ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra k, IČO: 46 772 910. Ostatnými výrokmi svojho uznesenia súd prvého stupňa vyslovil, že likvidátor robí len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, že sídlom spoločnosti je adresa Hollého 10, 949 01 Nitra a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že v čase rozhodovania existovali dôvody na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a), b), c) a g) Obchodného zákonníka, pretože spoločnosť v čase dlhšom ako 3 mesiace nemala ustanovené orgány spoločnosti ( a to už odo dňa 12.04.2012 ), spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie ( dňa 22.05.2012 ), zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti ( dňa 30.05.2013 zanikla účasť jediného spoločníka ) a spoločnosť nespĺňa podmienky uvedené v paragrafe 2 ods. 3 Obchodného zákonníka ( odo dňa 01.07.2012 ). S poukazom na vykonané dokazovanie a na obchodný majetok spoločnosti mal súd prvého stupňa za preukázané, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora a rozhodol o zrušení spoločnosti s likvidáciou s poukazom na § 66 ods. 8 Obchodného zákonníka. V súvislosti s vymenovaním likvidátora zrušenej spoločnosti súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 71 ods. 1, 2 a 4 Obchodného zákonníka. Nakoľko spoločnosť nemala ustanovený štatutárny orgán odo dňa 12.04.2012 a jedinému spoločníkovi zanikla účasť v spoločnosti dňa 30.05.2013, postupoval súd prvého stupňa pri menovaní likvidátora podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka a za likvidátora spoločnosti vymenoval vyššie uvedenú obchodnú spoločnosť zapísanú do zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona. O novom sídle spoločnosti súd rozhodol podľa ustanovenia § 68 ods. 13 Obchodného zákonníka o trovách konania s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal včasné odvolanie vymenovaný likvidátor a to výlučne voči výrokom, ktorým bol menovaný za likvidátora a ktorým súd rozhodol o novom sídle spoločnosti. Dôvodil tým, že ako osobe menovanej za likvidátora podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka mu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť vykonávať funkciu likvidátora. Preto, ak súdom vymenovaný likvidátor zo zoznamu správcov konkurznej podstaty nesúhlasí s vymenovaním za likvidátora, je jeho nesúhlas relevantný a je povinnosťou súdu prvého stupňa takýto nesúhlas pri svojom rozhodovaní rešpektovať.
Vymenovaný likvidátor poukázal na takýto právny záver opakovane konštatovaný Krajským súdom v Nitre v konaniach vedených pod sp.zn. 15Cob/207/2011 a 15Cob/211/2011. Odvolateľ nesúhlasí so svojim vymenovaním za likvidátora k tejto veci a preto žiadal, aby v prípade, ak súd prvého stupňa jeho odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 O.s.p., pričom dospel k záveru, že toto z nasledujúcich dôvodov nie je opodstatnené. Odvolací súd považuje súdom vymenovaného likvidátora za osobu oprávnenú podať odvolanie voči napadnutým výrokom prvostupňového uznesenia. V zmysle § 94 ods. 1 O.s.p. v konaní, ktoré možno začať bez návrhu sú účastníkmi konania aj tí, o právach alebo povinnostiach, ktorých sa má konať. V danom prípade účastníkom konania nepochybne aj súdom vymenovaný likvidátor, nakoľko výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý ho ustanovil do funkcie likvidátora predmetnej spoločnosti sa ho priamo týka. Rovnako sa dotýka aj výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o novom sídle spoločnosti podľa § 68 ods. 13 Obchodného zákonníka tak, že do obchodného registra sa zapíše adresa sídla likvidátora. Keďže uvedenými výrokmi sú práva likvidátora priamo dotknuté, odvolací súd uvedenú právnickú osobu považoval za oprávnenú na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v uvedenom rozsahu. V ďalšom sa odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania zaoberal otázkou, či v prípade menovania likvidátora súdom podľa § 71 ods. 4 O.s.p. je podmienkou vymenovania aj súhlas osoby, ktorá má byť za likvidátora vymenovaná. Podľa § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto je oprávnený navrhnúť súdu vymenovanie likvidátora. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Súd nevymenuje za likvidátora takú osobu, ktorá podľa osobitného predpisu nemôže túto funkciu vykonávať. Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa nemôže vzdať funkcie. Môže však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával. Ak je likvidátorom právnická osoba, vykonáva v jej mene pôsobnosť likvidátora štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu spoločne, ak spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať. Podľa § 71 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade zrušenia spoločnosti súdom vymenuje likvidátora súd spôsobom podľa odseku 1. Podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka ak nemožno ustanoviť likvidátora spôsobom podľa odseku 1, vymenuje súd likvidátora z osôb, ktoré sú zapísané do zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona. Podľa § 71 ods. 5 Obchodného zákonníka likvidátor, ktorého nevymenoval súd, sa môže písomne vzdať svojej funkcie. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné jeho doručením spoločnosti. Ak by prerušením výkonu likvidácie spoločnosti vznikla škoda, je odstupujúci likvidátor povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak spoločnosť bez zbytočného odkladu neustanoví nového likvidátora, vymenuje ho súd. Nový likvidátor nemusí byť ustanovený, ak vykonáva funkciu aspoň jeden zo skôr ustanovených likvidátorov. V danom prípade je so súdom prvého stupňa zhromaždených skutkových zistení bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že súd prvého stupňa spoločnosti zrušenej s likvidáciou nemal možnosť v zmysle § 71 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanoviť likvidátora spôsobom podľa § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zrušená spoločnosť totiž nemá v súčasnej dobe žiadneho spoločníka ani člena štatutárneho orgánu. Súdu prvého stupňa preto nezostávalo iné, ako postupovať podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka a za likvidátora vymenovať niektorú z osôb zapísaných do zoznamu správcov konkurznej podstaty vedeného podľa osobitného zákona. Problematickou tak zostáva iba odpoveď na otázku, či osoba vymenovaná za likvidátora postupom podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka musí so svojím kreovaním do tejto funkcie prejaviť súhlas, alebo či jej súhlas pre uvedené je nepodstatný. Iný senát tunajšieho odvolacieho súdu v konaniach, na ktoré poukazuje odvolateľ v podanom odvolaní, prijal záver, že nesúhlas osoby zapísanej do zoznamu správcov konkurznej podstaty relevantný je. Odvodzoval to od toho, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť osoby zapísanej do zoznamu správcov konkurznej podstaty vykonávať aj funkciu likvidátora. Senát prejednávajúci túto vec sa však s takýmto záverom iného senátu tunajšieho súdu nestotožňuje, pretože sa domnieva, že povinnosť osoby zapísanej do zoznamu správcov konkurznej podstaty vykonávať funkciu likvidátora je dostatočne vyjadrená už v samotnom ustanovení § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka. Odvolací súd si je vedomý, že pri osobe menovanej za likvidátora podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka zákonodarca explicitne nevyjadril irelevantnosť nedostatku súhlasu takejto osoby s ustanovením do funkcie likvidátora tak, ako to urobil vo vzťahu k spoločníkovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu v ustanovení § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri výklade ustanovenia § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka je však potrebné aplikovať princípy jeho logického výkladu a skúmať aj úmysel zákonodarcu, ktorý viedol k prijatiu právnej úpravy obsiahnutej v paragrafe 71 ods. 4 Obchodného zákonníka. Citované ustanovenie bolo do Obchodného zákonníka implementované jeho novelizáciou zákonom č. 432/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.10.2004. Legislatívny a racionálny základ, ako aj účel prijatia takejto zmeny Obchodného zákonníka vyjadruje dôvodová správa k zák. č. 432/2004 Z.z. V jej všeobecnej časti sa uvádza okrem iného i to, že uvedená novela Obchodného zákonníka má za úlohu vyriešiť niektoré dlhodobo pertraktované problémy platnej právnej úpravy obchodných spoločností v Slovenskej republike, na ktorých nedostatočné (neadekvátne) legislatívne riešenie dlhodobo poukazuje jednak súdna aplikačná prax, jednak široká podnikateľská verejnosť (napr. likvidácia spoločnosti). V osobitnej časti dôvodovej správy k navrhovanému ustanoveniu § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka sa ďalej doslovne uvádza nasledovné: „Navrhovanou zmenou sa má v praxi dosiahnuť riešenie tej krajnej situácie, keď nie je možné ustanoviť likvidátora spoločnosti žiadnym zo spôsobov uvedených v § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda za likvidátora nemôže súd ustanoviť ani člena štatutárneho orgánu ani žiadneho zo spoločníkov likvidovanej spoločnosti (napr. z dôvodu, že nebol ustanovený žiadny člen štatutárneho orgánu, alebo preto, že do úvahy prichádzajúce osoby nemôžu funkciu likvidátora vykonávať pre rozpor s osobitnými predpismi alebo i preto, že ich súd na ich vlastnú žiadosť odvolal z funkcie likvidátora po tom, čo uznal dôvody, ktoré uvádzali za dostatočné z hľadiska posúdenia skutočnosti, či od nich možno alebo nemožno výkon funkcie likvidátora spravodlivo požadovať). Pravdepodobnosť vzniku podobnej situácie je vysoká najmä v prípade tzv. mŕtvych spoločností, ktoré dlhodobo nevyvíjajú žiadnu činnosť, čo sa prejavuje aj tým, že si neplnia povinnosť ustanovovať si orgány, ktoré však napriek tomu disponujú majetkom odôvodňujúcim vykonanie likvidácie, ktorá musí nevyhnutne predchádzať výmazu takejto spoločnosti z obchodného registra. V takýchto prípadoch dáva v zmysle navrhovaného ustanovenie zákonodarca súdu možnosť, aby vymenoval likvidátora zo zoznamu osôb, ktoré sú uvedené v zozname správcov konkurznej podstaty vedenom podľa osobitného predpisu.“ Na základe uvedeného je možné skonštatovať, že úmyslom zákonodarcu pri prijímaní citovanej právnej úpravy obsiahnutej v paragrafe 71 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo zamedziť situáciám, v ktorých by sa ocitol súd, ktorý síce rozhodol o zrušení spoločnosti s likvidáciou, ale vymenovať likvidátora z okruhu osôb uvedených v paragrafe 71 ods. 1 Obchodného zákonníka postupom podľa § 71 ods. 2 Obchodného zákonníka nemôže, pretože mu v tom bránia objektívne dôvody ustanovené zákonom. Z dôvodovej správy je zrejmé, že vymenovanie likvidátora v takýchto prípadoch postupom podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka z okruhu osôb zapísaných do zoznamu správcov konkurznej podstaty, bolo uzákonené ako forma definitívneho riešenia v prípadoch, v ktorých zlyhali možnosti jeho ustanovenia podľa § 71 ods. 2 v súvislosti s § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka preto tvorí určitú konečnú " poistku ", majúcu za účel zabrániť situácii, v ktorej by v likvidácii nebolo možné pokračovať z dôvodu absencie vhodnej osoby ustanoviteľnej za likvidátora zrušenej spoločnosti. V prípadoch menovania likvidátora podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka by preto vyžadovanie súhlasu osoby zapísanej do zoznamu správcov konkurznej podstaty negovalo samotnú podstatu účelu citovaného ustanovenia, pretože odopretím súhlasu takejto osoby by bolo menovanie likvidátora opätovne zmarené. Na podporu záveru, že absencia súhlasu osoby zapísanej v zozname správcov konkurzných podstát je pre jej ustanovenie do funkcie likvidátora irelevantná, je možné uviesť tiež aj to, že ide o likvidátora menovaného súdom, ktorý sa v zmysle § 71 ods. 5 Obchodného zákonníka svojej funkcie nemôže ani vzdať. V neposlednom rade sa tiež žiada uviesť, že do funkcie likvidátora je v takýchto prípadoch menovaná osoba majúca z hľadiska svojej profesie nepochybne dostatočnú odbornú výbavu, nakoľko funkcia správcu konkurznej podstaty má viaceré spoločné znaky s funkciou likvidátora. Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolanie súdom prvého stupňa menovaného likvidátora proti napadnutému uzneseniu považoval za neopodstatnené a prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne vo výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.