Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-131-2012.pdf
PDF · 117.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/131/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dušana Eckera v právnej veci žalobcu: EKOS PLUS s.r.o. so sídlom Župné námestie 7, 811 03 Bratislava, IČO 31 392 547, právne zastúpeného CLC advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Panenská 18,
811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanému: INTA, s.r.o. so sídlom
Rybárska 758/18, 911 01 Trenčín, IČO 34 129 863, právne zastúpenému JUDr. T. J., advokátom, L. XXX/ XX, XXX XX O., o zaplatenie 4 867,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/180/2010-125 zo dňa 24. mája 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.867,50 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.867,50 Eur od 13.05.2009 do 22.07.2009, zo sumy 1.000,- Eur od 28.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.867,50 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia, v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 3.867,50 Eur od 13.05.2009 do 22.07.2009, zo sumy 1.000,- Eur od 28.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.867,50 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia p o t v r d z u j e .
V časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.000,- Eur od 22.07.2009 do 29.07.2009 a v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 3.000,- Eur od 22.07.2009 do 29.07.2009 m e n í napadnutý rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.000,- Eur od 23.07.2009 do 29.07.2009 a zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 3.000,- Eur od 23.07.2009 do 29.07.2009.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 867,50 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 867,50 Eur od 13.05.2009 do 22.07.2009, zo sumy 3 000 Eur od 22.07.2009 do 29.07.2009, zo sumy 1 000 Eur od 28.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 3 867,50 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 3 867,50 Eur od 13.05.2009 do 22.07.2009, zo sumy 3 000 Eur od 22.07.2009 do 29.07.2009, zo sumy 1 000 Eur od 28.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 3 867,50 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 2 346,85 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 548 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1 798,85 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o nároku žalobcu na doplatenie ceny diela vo výške 4 867,50 Eur s príslušenstvom za dielo vykonané na základe zmluvy o dielo na vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ďalej len NFP) z OP ŽP, MŽP SR č. 12/09. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe ním vystavených faktúr č. 2009028 zo dňa 28.04.2009 vo výške 3 867,50 Eur so splatnosťou dňa 12.05.2009 a č. 2009056 zo dňa 26.06.2009 vo výške 3 867,50 Eur so splatnosťou dňa 10.07.2009 mu žalovaný uhradil len časť fakturovanej odmeny, keď dňa 22.07.2009 mu zaplatil sumu 867,50 Eur, dňa 29.07.2009 mu zaplatil sumu 1 000 Eur a dňa 28.08.2009 mu zaplatil sumu 1 000 Eur. Žalobca od žalovaného aj požadoval zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z fakturovanej sumy za každý deň omeškania a zákonný úrok z omeškania až do zaplatenia. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli v písomnej forme zmluvu o dielo na vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z OP ŽP, Ministerstvo životného prostredia SR č. 12/09. Z obsahu predmetnej zmluvy zistil, že v článku II. ods. 2 sa žalobca zaviazal vyhotoviť pre žalovaného žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rozsahu podľa článku III. zmluvy a žalovaný zaplatiť mu za vyhotovenie tejto žiadosti odmenu spôsobom dohodnutým v predmetnej zmluve. V článku III. bolo dielo definované ako vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rozsahu : a/ zber, príprava a vyhodnotenie kvality relevantných dodaných podkladov, údajov a informácií od žalovaného a jeho klientov nevyhnutných na správne a presné vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, prípadné vyžiadanie ďalších relevantných podkladov, údajov a informácií v priebehu spracovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok, b/ samotné spracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rozsahu : vypracovanie formuláru žiadosti o nenávratný finančný príspevok, vypracovanie formuláru opisu projektu, vypracovanie finančnej analýzy projektu, vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, c/ konzultácie a poradenstvo žalovanému k povinným prílohám, ktoré zabezpečuje žalovaný, d/ konzultácie s pracovníkmi MŽP SR, RPIC a SAŽP k projektu a príprave projektovej žiadosti o nenávratný finančný príspevok, e/ zapracovanie prípadných pripomienok MŽP SR k podanej žiadosti o nenávratný finančný príspevok. V článku VII. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dielo bude vykonané, ak ho žalobca odovzdá žalovanému v lehote 11.5.2009 podľa článku IV. zmluvy. Dokladom preukazujúcim splnenie diela a jeho prevzatie žalovaným mal byť akceptačný protokol podpísaný žalovaným. V článku VIII. ods. 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu za vypracovanie diela vo výške 6 500 Eur bez DPH a v článku VIII. ods. 3 zmluvy sa dojednali na tom, že cena diela stanovená ods. 1 sa mala fakturovať a/ 50 % po podpise zmluvy, b/ 25 % po odovzdaní diela žalovanému potvrdením akceptačného protokolu, c/ 25 % po odovzdaní doplnenia žiadosti podľa požiadavky MŽP SR žalovanému. V článku VIII. ods. 7 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,2 % denne z fakturovanej sumy až do zaplatenia, ktorú bol žalobca oprávnený fakturovať v prípade omeškania žalovaného s úhradou vystavenej faktúry. V článku VIII. ods. 6 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že faktúra bude vystavená do 10 dní od vzniku nároku na fakturáciu so splatnosťou 14 dní. Faktúrou č. 2009028 zo dňa 28.04.2009 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 3 867,50 Eur so splatnosťou dňa 12.05.2009 podľa článku VIII. bod 3 písm. a/, teda vo výške 50 % z ceny po podpise zmluvy a faktúrou č. 2009056 zo dňa 26.06.2009 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 3 867,50 Eur so splatnosťou dňa 10.07.2009 podľa čl. VIII bod 3 b/, teda 25 % z ceny po odovzdaní diela a podľa čl. VIII. bod 3 písm. c/, teda 25% z ceny po odovzdaní doplnenia žiadosti podľa požiadaviek MŽP SR. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 07.05.2009 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo potvrdenie o prijatí žiadosti o nenávratný finančný príspevok žalovaného ako žiadateľa, a že o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok z operačného programu životné prostredie, prioritná os č. 4 - odpadové hospodárstvo, operačný cieľ 4.1. - podpora aktivity v oblasti separovaného zberu, operačný cieľ 4.2. - podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov zo dňa 10.11.2009 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, riadiaci orgán pre OP ŽP rozhodlo tak, že schválilo žiadateľovi
- žalovanému na základe žiadosti s názvom „Čistá domácnosť - použitý olej z kuchyne nepatrí do výlevky, ale do separovaného zberu „ s kódom ITMS : B nenávratný finančný príspevok vo výške 226 907,43 Eur z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu projektu vo výške 378 179,05 Eur. Výška celkových oprávnených nákladov bola znížená v súlade s ustanoveniami Usmernenia riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov o sumu 358 826,20 Eur z dôvodu, že podľa Usmernenia sú v oblasti propagácie a publicity oprávnené pre žiadateľovi spadajúcich pod schému štátnej pomoci len výdavky na informačné a pamätné tabule. Medzi účastníkmi však bolo sporné, či dôvody, pre ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, riadiaci orgán pre Operačný program životné prostredie neschválilo žalovanému tento príspevok v časti oprávnené výdavky v ním žiadanej výške 358 826,20 Eur, sú vadami diela, či žalovaný vady diela reklamoval včas a riadne a či vady diela boli spôsobené porušením povinnosti žalobcu podľa § 560 ods. 3 Obch. zák. Pri posudzovaní týchto skutočností vychádzal súd z predložených listinných dôkazov, z Usmernenia riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov pre projekty financované z ERDF a KF v rámci Operačného programu Životné prostredie na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 5.0 zo dňa 09.02.2009, z Manuálu pre informovanie a publicitu - príloha č. 1 komunikačného plánu Operačného programu Životné prostredie pre programové obdobie 2007- 2013, verzia 2.1, z Príručky pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok z ERDF/KF pre žiadosti, ktorých celkové náklady nepresahujú 25 mil. eur, verzia 3.0 zo dňa 09.02.2009 a z výpovede svedkyne Ing. Y. V., konateľky obchodnej spoločnosti EDNA, s.r.o. Bratislava. Súd prvého stupňa poukázal na kompetenciu riadiaceho orgánu uvedenú na strane 11 Usmernenia v nasledovnom znení: „Riadiaci orgán nemôže vzhľadom na rozmanitosť realizovaných aktivít zahrnúť všetky potenciálne výdavky, ktoré môžu v súvislosti s realizáciou projektu vzniknúť. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ ide o výdavok, ktorý vznikol alebo vznikne v súvislosti s realizáciou projektu a nie je výslovne uvedený medzi oprávnenými výdavkami v tomto usmernení, je potrebné ho taktiež uviesť vo formulári žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci skupiny oprávnených výdavkov. Riadiaci orgán posúdi takýto výdavok individuálne a to vzhľadom na ciele a charakter projektu, t.j. určí do akej miery je výdavok nevyhnutný pre naplnenie daných cieľov a realizáciu aktivít projektu. Neoprávnené výdavky uvedené v tomto usmernení v rámci jednotlivých prioritných osí bude riadiaci orgán vždy považovať za neoprávnené bez ohľadu na ich vzťah k cieľom a charakteru projektu.“ Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že neoprávnené výdavky definuje Usmernenie na strane 63 - 64 a zdôraznil, že výdavky, ktoré riadiaci orgán v rámci zvoleného projektu žalovanému neschválil, medzi neoprávnené výdavky nepatria. Skonštatoval, že výdavky na školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá (199 163 Eur) a výdavky na propagáciu, reklamu a inzerciu
(159 663,20 Eur), keďže nepatria ani medzi oprávnené výdavky v rámci prioritnej osi 4. Odpadové hospodárstvo, sú v zmysle označenej časti Usmernenia na strane 11 individuálnymi výdavkami, ktorých posúdenie oprávnenosti patrí do výlučnej kompetencie riadiaceho orgánu rozhodujúceho o žiadosti žiadateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Vzhľadom k týmto zisteniam súd prvého stupňa vyvodil záver, že dôvody neschválenia žiadosti žalovaného o poskytnutie nenávratného finančného príspevku uvedené v rozhodnutí riadiaceho orgánu nie sú vadami diela vykonaného žalobcom v zmysle § 560 Obch. zák. tak, ako to tvrdil žalovaný. Skonštatoval, že vykonaním diela podľa článku III. zmluvy o dielo vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny dojednanej v článku VIII. ods. 1 a ods. 3 zmluvy o dielo. Keďže žalovaný svoj peňažný záväzok vo výške 4 867,50 Eur, spočívajúci v nedoplatku ceny diela, doposiaľ neuhradil, dostal sa do omeškania dňami nasledujúcimi po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými žalobca cenu diela účtoval. Za omeškanie so zaplatením ceny diela vznikla žalovanému povinnosť platiť až do riadneho splnenia záväzku úrok z omeškania uplatnený v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom od 15.01.2009, a tiež zmluvnú pokutu dojednanú v článku VIII. ods. 7 predmetnej zmluvy o dielo v súlade s ust. § 544 a nasl. Obč. zák. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie práva proti žalovanému celkom vo výške 2 346,85 Eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 548 Eur a z odmeny advokáta za poskytnuté právne služby vo výške 1 798,85 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p., lebo súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nesprávne zistil skutkový stav, keď nevykonal dôkazy potrebné na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia. Namietol správnosť záveru prvostupňového súdu, ktorý ustálil, že o vady diela sa v danom prípade nejednalo, keďže dôvody neschválenia žiadosti žalovaného o poskytnutie nenávratného finančného príspevku uvedené v rozhodnutí riadiaceho orgánu nie sú vadami diela vykonaného žalobcom, nakoľko predmetné výdavky nie sú v usmernení riadiaceho orgánu v oprávnenosti výdavkov pre projekty financované s ERDF a KF v rámci Operačného programu Životné prostredie na programové obdobie 2007 - 2013 verzia 5.0 zaradené medzi oprávnené ani medzi neoprávnené a ministerstvo ich vždy bude posudzovať individuálne, a teda z tohto dôvodu nemôže byť zahrnutie týchto výdavkov do žiadostí pochybením žalobcu. Súdu prvého stupňa vytýkal, že vyvodením tohto záveru urobil vlastne všeobecný záver platný nielen pre tento spor, podľa ktorého v prípade, ak akýkoľvek iný zhotoviteľ žiadosti o nenávratný finančný príspevok zahrnie pod oprávnené výdavky aj také výdavky, ktoré nie sú v Usmernení označené ako neoprávnené, ale ani ako oprávnené, nemôže byť takýto postup zhotoviteľa žiadosti nikdy jeho pochybením, a to bez ohľadu na to, aké konkrétne výdavky by zhotoviteľ do kategórie oprávnených výdavkov zaradil. Argumentom logického výkladu „ad absurdum“ by na základe uvedeného záveru prvostupňového súdu bolo možné skonštatovať, že ak by napríklad žalobca v danom prípade zahrnul medzi oprávnené výdavky napr. aj náklady na kúpu 20 000 ruží (ktoré zjavne nemôžu byť oprávnenými výdavkami) a tieto by následne neboli ministerstvom posúdené ako oprávnené, nešlo by o chybu žalobcu, lebo ruže nie sú výslovne uvedené ani medzi oprávnenými ani medzi neoprávnenými výdavkami, a teda je potrebné postupovať podľa str. 11 Usmernenia. S poukazom na tieto skutočnosti je nepochybné, že súd prvého stupňa mal v tomto konaní rozhodovať s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu a konkrétne posudzované výdavky, čo však neurobil. Ministerstvo v rozhodnutí o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo dňa 11.9.2009 síce schválilo poskytnutie nenávratného finančného príspevku, avšak vo výrazne nižšej sume, čím tento príspevok stratil pre neho ekonomický zmysel a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedlo, že výška celkových oprávnených nákladov bola znížená v súlade s ustanoveniami Usmernenia riadiaceho orgánu oprávnenosti výdavkov pre projekty financované zo ŠF a KF v rámci Operačného programu Životné prostredie na programové obdobie roku 2007 - 2013 o sumu 358 826,20 Eur, pričom uvedená skutočnosť bola spôsobená tým, že podľa dokumentu Usmernenie riadiaceho orgánu v oprávnenosti výdavkov pre projekty financované zo ŠD a KF v rámci Operačného programu Životné prostredie na programové obdobie roku 2007 - 2013 sú v oblasti propagácie a publicity oprávnené pre žiadateľov spadajúcich pod schému štátnej pomoci len výdavky na informačné a pamätné tabule. Preto bola výška skupiny výdavkov 637001 školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá z pôvodnej výšky 199 163 Eur znížená na výšku 0 Eur a výška skupiny výdavkov 637003 propagácia, reklama a inzercia z pôvodnej výšky 159 663,20 Eur znížená na výšku 0 Eur. Žalovaný zdôraznil, že z rozhodnutia ministerstva je zrejmé, že neuznalo ako oprávnené výdavky skupinu výdavkov 637001 školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá, a tiež skupinu výdavkov 637003 propagácia, reklama a inzercia. K neuznaniu týchto výdavkov za oprávnené nedošlo zo strany ministerstva z dôvodu, že v oblasti propagácie a publicity sú oprávnené pre žiadateľov spadajúcich pod schému štátnej pomoci len výdavky na informačné a pamätné tabule. Ministerstvo vo svojom rozhodnutí výslovne uviedlo, že pokiaľ žiadateľ patrí pod schému štátnej pomoci, tak v oblasti propagácie a publicity, sú oprávnenými výdavkami len výdavky na informačné a pamätné tabule. Je teda zrejmé, že výdavky na prednášky a reklamy nemohli byť za žiadnych okolností zaradené medzi oprávnené. Žalobca sa domnieval, že súd prvého stupňa bol s poukazom na ust. § 135 od. 2 O.s.p. povinný vychádzať z predmetného rozhodnutia ministerstva a mal sa pridŕžať jeho záveru o tom, že v oblasti propagácie a publicity sú oprávnené pre žiadateľov spadajúcich pod schému štátnej pomoci len výdavky na informačné a pamätné tabule, a preto pokiaľ žalobca zaradil pod oprávnené výdavky aj výdavky v oblasti propagácie a publicity, postupoval nesprávne. Ak by bol súd prvého stupňa vychádzal z uvedeného záveru ministerstva, musel by potom jednoznačne dospieť k názoru, že predmetné dielo malo vady. Zdôraznil, že žalobca sa s tomto konaní nemôže ubrániť len tým, že usmernenie mu umožňovalo zahrnúť pod oprávnené výdavky aj výdavky na prednášky a na reklamu, lebo ako osoba konajúca s odbornou starostlivosťou mal vopred vyhodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti úspešnosť následného posúdenia týchto výdavkov zo strany ministerstva ako výdavkov oprávnených a mal vedieť, že nebudú posúdené ako oprávnené. Ak toto žalobca zanedbal, za svoje konanie musí niesť následky spočívajúce v požadovanej zľave z dohodnutej ceny diela. Pochybenie žalobcu spočívalo v tom, že zamenil dve skupiny oprávnených výdavkov pre prioritnú os 4 - odpadové hospodárstvo uvedené na dvoch miestach, a to jednak na stranách 40 - 43 a následne na stranách 59 - 62. Vychádzal totiž z oprávnených výdavkov podľa strán 40 - 43, hoci mal vychádzať z oprávnených výdavkov podľa strán 59 - 62. Medzi oprávnenými výdavkami podľa strán 40 - 43 sú totiž výslovne uvedené aj výdavky na prednášky a reklamu, pričom medzi oprávnenými výdavkami podľa strán 59 - 62 nie sú uvedené. Oprávnené výdavky podľa strán 40 - 43 sú pre projekty, ktorých celkové náklady nepresahujú 25 mil. Eur, teda ide o všeobecne vymedzenie oprávnených výdavkov týkajúcich sa projektov v rámci prioritnej osi 4 - odpadové hospodárstvo, ktorých celkové náklady nepresahujú 25 mil. Eur. Oprávnené výdavky na stranách 59 - 62 sú špecifikované ako oprávnené výdavky pre jednotlivé prioritné osi OP ŽP - pre projekty spolufinancované prostredníctvom schém štátnej pomoci (regionálna pomoc), teda ako osobitná úprava oprávnených výdavkov týkajúcich sa výdavkov v rámci prioritnej osi 4 - odpadové hospodárstvo, v ktorých sú tieto projekty spolufinancované prostredníctvom schém štátnej pomoci. Z uvedeného žalobca musel vedieť, že ministerstvo uvedené výdavky neposúdi ako oprávnené, čo vyplynulo z jeho rozhodnutia, kde ministerstvo len konštatuje, že tieto výdavky nemohli byť zaradené pod oprávnené bez toho, že by uviedlo, že tieto výdavky najskôr individuálne posúdilo. Poukázal na skutočnosť, že aj keď vo výrazne nižšej miere, žiadosť žalovaného o finančný príspevok bola schválená, teda pokiaľ by žiadosť o nenávratný finančný príspevok neobsahoval vyššie uvedenú vadu, bol by mu tento príspevok poskytnutý v celej výške, čím by bolo jeho čerpanie pre neho ekonomicky výhodné. V dôsledku vady diela však žalovanému vznikol nárok na poskytnutie predmetného príspevku v nižšej sume, z čoho vyplýva, že v dôsledku vady diela mu vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalobca. Zdôraznil, že žalobca porušil povinnosť zhotoviteľa diela aj v tom, že ho nikdy neupozornil na skutočnosť, že výdavky na prednášky a reklamu budú posudzované v zmysle strany 11 Usmernenia. V opačnom prípade si mohol on, žalovaný tieto riziká sám vyhodnotiť a zvoliť v tejto veci iný postup. Keďže tak žalobca neurobil, prevzal na seba v plnom rozsahu zodpovednosť za nesprávne zhotovenie diela. Nakoľko súd prvého stupňa sa v konaní výlučne zaoberal len skutočnosťou, či predmetné dielo vady má alebo nie a vyhodnotil, že dielo vady nemá, ďalej sa už nezaoberal oprávnenosťou konkrétnych nárokov z vád diela. Okrem toho súd prvého stupňa pochybil aj v nesprávne určenom počte dní, počas ktorých mal byť on, žalovaný, v omeškaní. Konkrétne ide o deň 22.07.2009, ktorý je zároveň dňom, kedy žalobcovi uhradil splátku ceny diela vo výške 867,50 Eur, preto úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za tento deň žalobcovi nebolo možné priznať tak, ako to vyplýva z výroku napadnutého rozsudku.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť okrem prisúdeného príslušenstva a zmluvnej pokuty za deň omeškania 22.07.2009, kde súhlasil s tým, že rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti je potrebné zmeniť, lebo úrok z omeškania a zmluvná pokuta nemôžu byť prisúdené dva krát za ten istý deň omeškania s úhradou časti záväzku. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pokiaľ žalovaný jeho pochybenie pri vyhotovovaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok vzhliadol v tom, že si mal zameniť skupinu oprávnených výdavkov podľa strán 40
- 43 Usmernenia so skupinou oprávnených výdavkov podľa strán 59 - 62, jeho tvrdenie neobstojí, lebo on, žalobca ako zhotoviteľ pri vypracovaní predmetnej žiadosti postupoval od začiatku tak, že zaradil uvedené výdavky v rámci prioritnej osi 4 - odpadové hospodárstvo, pre projekty spolufinancované prostredníctvom schém štátnej pomoci, teda medzi výdavky uvedené na strane 59 - 62. Toto vyplynulo aj z výpovede svedkyne, ktorá uviedla, ako postupovala pri zaraďovaní jednotlivých výdavkov, pričom uviedla rozdiely medzi jednotlivými osami. Skutočnosť, že v rámci Usmernenia nie sú výdavky 637001 a 637003 uvedené medzi oprávnenými výdavkami je dôsledkom toho, že ministerstvo ich v danej schéme posudzuje individuálne. Ak by bolo zámerom autora usmernenia takéto výdavky posudzovať ako neoprávnené výdavky, tak by ich do položky neoprávnené výdavky uviedol, avšak medzi neoprávnenými výdavkami výdavky 637001, 637003 uvedené nie sú. Z týchto dôvodov tvrdenia žalovaného neobstoja. Žalobca ďalej zdôraznil, že pri posudzovaní oprávnenosti resp. neoprávnenosti výdavkov bolo potrebné riadiť sa skutočnosťou, či je výdavok, ktorý vznikol alebo vznikne v súvislosti s realizáciou projektu, nevyhnutný pre naplnenie daných cieľov, pričom takýto výdavok je potrebné uviesť ako oprávnený v zmysle strany 12 Usmernenia. Neobstojí preto žalovaným uvádzaný prípad nákupu 20 000 ruží z dôvodu, že pri projekte „Čistá domácnosť - použitý olej z kuchyne nepatrí do výlevky ale do separovaného zberu“ by takýto výdavok len ťažko spĺňal kritérium naviazanosti výdavku na projekt a bol by v rozpore so zásadami oprávnenosti výdavkov stanovenými na strane 3 - 4 Usmernenia. Poukázal tiež na skutočnosť, že ak by žiadosť o nenávratný finančný príspevok bola chybne vyplnená, ministerstvo by ju neschválilo a ak by on ako zhotoviteľ uviedol v žiadosti výdavok, ktorý by mal byť podľa Usmernenia posudzovaný ako neoprávnený, ministerstvo by v rámci svojich výziev na doplnenie resp. v rozhodnutí poukázalo na neoprávnenosť výdavku. Ministerstvo však v rozhodnutí uviedlo, že výška výdavkov bola znížená v obidvoch skupinách na 0 Eur. V rozhodnutí nebolo uvedené, že výdavky 637001 a 637003 sú v rámci Usmernenia uvedené ako neoprávnené výdavky. Vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na uvedené skutočnosti dielo žalobcovi odovzdal riadne a včas, bez akýchkoľvek vád, čomu nasvedčuje skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky žalovanému schválilo poskytnutie nenávratné finančného príspevku, len mu nepriznalo výdavky v plnej výške. Sám žalovaný sa rozhodol neuzatvoriť s ministerstvom zmluvu o poskytnutie nenávratné finančného príspevku a nečerpať príspevok, avšak toto jeho rozhodnutie on nemohol nijako ovplyvniť.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené len čiastočne, a to len v časti duplicitne prisúdeného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty za deň 22.07.2009. Preskúmaním rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho vo zvyšnej časti prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom zistil, že nie sú dôvody pre zmenu ani pre zrušenie napadnutého rozsudku.
Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že žalobca ako zhotoviteľ diela pochybil pri jeho realizácii tým, že do oprávnených výdavkov v žiadosti o nenávratný finančný príspevok zahrnula aj výdavky na prednášky a reklamu podľa strán 40 - 43 Usmernenia, hoci ako odborne spôsobilá osoba mal vedieť, že v uvedenej časti Usmernenia (str. 40 - 43) ide o všeobecné vymedzenie oprávnených výdavkov týkajúcich sa projektov v rámci prioritnej osi 4 - odpadové hospodárstvo, ktorých celkové náklady nepresahujú
25 mil. Eur, a že oprávnené výdavky pre prioritnú os 4 - odpadové hospodárstvo v súlade so Schémou pre odpadové hospodárstvo pre programové obdobie 2007 - 2013 - regionálna pomoc boli špecifikované na stranách 59 - 62 Usmernenia. Uvedené pochybenie je podľa názoru žalovaného porušením povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa diela, v dôsledku ktorej došlo k vadám diela a k vzniku škody, za ktorú zodpovedá žalobca, lebo žalovanému bol nenávratný finančný príspevok schválený v podstatne nižšej sume (pre neho ekonomicky nevýhodnej), než požadoval. Žalovaný odmietal uhradiť zvyšok nedoplatku ceny diela s príslušenstvom s odôvodnením, že v tejto výške si uplatňuje zľavu z ceny diela titulom nároku z vadného plnenia.
Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa nesporne vyplýva, že žiadosť žalovaného o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu životné prostredie prioritná os č. 4 - odpadové hospodárstvo operačný cieľ 4.1 - podpora aktivít v oblasti separovaného zberu, operačný cieľ č. 4.2 - podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov bola schválená rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR - Riadiaceho orgánu pre OP ŽP vo výške 226 907,43 Eur s tým, že výška celkových oprávnených nákladov bola znížená v súlade s ustanoveniami Usmernenia riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov pre projekty financované zo ŠF a KF v rámci operačného programu Životné prostredie na programové obdobie 2007 - 2013 o sumu 358 826,20 Eur z dôvodu, že podľa Usmernenia riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov pre projekty financované z ERDF a KF v rámci uvedeného operačného programu (verzia 5.0) sú v oblasti propagácie a publicity oprávnené pre žiadateľov spadajúcich pod schému štátnej pomoci len výdavky na pamätné a informačné tabule, takže výška skupiny výdavkov 637001 Školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá bola znížená z pôvodnej výšky 199 163 Eur na 0 Eur a výška skupiny výdavkov 637001 Propagácia, reklama a inzercia bola z pôvodnej výšky 159 663,20 Eur znížená na 0 Eur.
Vychádzajúc z predmetného rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že žalobca ako zhotoviteľ žiadosti o nenávratný finančný príspevok si splnil zmluvnú povinnosť v zmysle čl. III. zmluvy o dielo č. 12/09 na vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z OP ŽP Ministerstva životného prostredia SR a vznikol mu nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo v súlade s dojednaním v čl. VIII.
V čl. VIII. bod 1. predmetnej zmluvy bola cena diela zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 6 500 Eur bez DPH, ktorú bol žalobca ako zhotoviteľ oprávnený žalovanému ako objednávateľovi fakturovať podľa bodu 3. v sadzbe 50% po podpise zmluvy, v sadzbe 25% po odovzdaní diela objednávateľovi potvrdeného podpisom akceptačného protokolu podľa čl. VIII. zmluvy a v sadzbe 25% po odovzdaní doplnenia žiadosti podľa požiadavky Ministerstva životného prostredia SR.
Vzhľadom na takto určený spôsob platenia ceny za dielo, kde zaplatenie dohodnutej ceny vo výške 6 500 Eur bez DPH nebolo ničím podmienené (napríklad výškou schváleného nenávratného finančného príspevku) žalovaný ako objednávateľ bol povinný zaplatiť cenu diela po splnení povinností zo strany žalobcu ako zhotoviteľa vymedzených v čl. VIII. bod 3. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že výška schváleného finančného príspevku na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR mala vplyv len na dohodu o cene obsiahnutej v čl. VIII. bod 2., kde sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi okrem ceny podľa bodu 1. aj odmenu vo výške 10% z poskytnutého nenávratného finančného príspevku v prípade, že žiadosť bude úspešná, a že nenávratný finančný príspevok mu bude poskytnutý.
Odvolací súd je názoru, že nejde o vadu plnenia, ak výška žiadaného príspevku nebola priamo určená v zmluve, ale závisela od rozhodnutia štátneho orgánu (čomu napokon nasvedčuje aj spôsob dojednania ceny diela tak, ako je vyššie uvedené) a stotožňuje sa s konštatovaním prvostupňového súdu, že pokiaľ dôvodom neschválenia žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vo výške 358 826,20 Eur nebola neoprávnenosť výdavkov v tejto sume (definovaná v Usmernení na str. 63-64), ale naopak, výška celkových oprávnených výdavkov bola znížená o uvedenú sumu na 0 Eur (čo nepochybne vyplýva z výroku rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR), Ministerstvo životného prostredia SR posudzovalo tieto výdavky v súlade s odporúčaniami uvedenými na str. 11 Usmernenia ako individuálne výdavky, čo patrilo výlučne do jeho kompetencie v rámci rozhodovania o žiadosti o nenávratný finančný príspevok.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zvyšok neuhradenej ceny diela vo výške 4 867,50 Eur v zmysle ust. § 546 ods. 1 Obch. zák. spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 867,50 Eur od 13.05.2009 do 22.07.2009, zo sumy 1.000,- Eur od 28.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.867,50 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia a v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 3.867,50 Eur od 13.05.2009 do 22.07.2009, zo sumy 1.000,- Eur od 28.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.867,50 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v tejto časti výroku a vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Keďže pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu prvostupňový súd priznal tieto nároky za deň omeškania 22.07.2009 aj zo sumy 3 867,50 Eur a následne aj zo sumy 3 000 Eur, v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 3 000 Eur od 23.07.2009 do 29.07.2009 a zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 3 000 Eur od 23.07.2009 do 29.07.2009.
Náhrada trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi nebola priznaná, hoci v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. by mu patrila; žalobca si však náhradu trov odvolacieho konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.